7 dní v kocke: Európa je bližšie k jadrovému konfliktu ako za studenej vojny

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o masívnych vojenských cvičeniach NATO aj Ruska so zapojením jadrových síl; o izraelskej ofenzíve v Rafahu, ktorá môže viesť k širšej vojne na Blízkom východe; o Kotlárovi, ktorý má rokovať o novej pandemickej zmluve s WHO – s organizáciou, ktorá je načisto skompromitovaná; a o náhlom rozhodnutí stiahnuť vakcíny AstraZeneca, ktoré prišlo krátko potom, ako spoločnosť na súde priznala fatálne vedľajšie účinky očkovania.

1. Blízko pri bode varu

Vojnu na Ukrajine začalo zatieňovať niečo oveľa vážnejšie – prípravy na širší konflikt v Európe. Aktívne sú obe strany, NATO aj Rusko.

Rusko oznámilo, že spúšťa vojenské cvičenia, do ktorých má byť zapojená aj infraštruktúra pre taktické jadrové zbrane. Západ Rusko obvinil z jednostranných provokácií a stupňovania hrozieb namierených na európskych členov NATO. Tieto obvinenia sú ukážková polopravda.

Rusko začalo pripravovať vojenské cvičenia ako reakciu na rozsiahle vojenské cvičenia Západu a jeho spojencov Stead Fast Defender 2024. Ide o najväčšie vojenské cvičenie Aliancie a jej ázijských spojencov od roku 1988. Prebieha od januára 2024, zapojených má byť približne 90-tisíc vojakov NATO vrátane desiatok lodí a bojových lietadiel. Rusko už v januári varovalo, že vojenské manévre NATO v takomto masívnom rozsahu bude považovať za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou mali byť vojenské cvičenia Ruska.

Nakoniec Rusko oznámilo, že súčasťou cvičení bude aj príprava na možné použitie taktických jadrových zbraní. Tvrdí, že tým reaguje na vyhlásenia Macrona o možnom nasadení francúzskych vojakov proti Rusku na Ukrajine. A tiež na vyhlásenia britského ministra zahraničných vecí Camerona, ktorý dal súhlas, aby mohla Ukrajina použiť britské raketové zbrane na útoky na územie Ruskej federácie.

Rusko tvrdí, že v takomto prípade – v prípade útokov britských rakiet na Rusko – si vyhradzuje právo likvidovať britské vojenské ciele na Ukrajine, aj mimo Ukrajiny.

A v prípade ohrozenia Ruska silami NATO je pripravené použiť jadrové zbrane.

Rusko zároveň otvorene priznalo, že zintenzívňuje vývoj, výrobu a nasadenie pozemných jadrových rakiet stredného doletu, ktoré boli od studenej vojny až do roku 2019 zakázané (zmluvou INF, od ktorej Spojené štáty odstúpili). Má to byť reakcia na kroky Spojených štátov, ktoré vraj chcú v rámci vojenských cvičení nasadiť raketové systémy stredného doletu v Európe a juhovýchodnej Ázii.

Podľa Moskvy ide o rakety s doletom do päťtisíc kilometrov a so schopnosťou niesť jadrové hlavice, na čo chce Rusko odpovedať symetricky – vlastnými jadrovými silami s raketami stredného doletu.

Záver: preteky v raketovom zbrojení a rozsiahle vojenské manévre NATO aj Ruska ženú Európu na okraj širšieho konfliktu, ktorý môže prerásť do jadrovej vojny. Európa sa tým stava – už opäť – potenciálne najnebezpečnejším miestom na svete. Pretože, ak by došlo k priamej zrážke Spojených štátov a Ruska, na čo sa obe strany horúčkovito pripravujú, bojiskom by bola práve Európa.

Je to podobné a zároveň horšie ako za studenej vojny. Podobné v tom, že aj vtedy sa rátalo s tým, že hlavným, centrálnym bojiskom jadrových veľmocí by bola Európa – nie hlboké vnútrozemie Spojených štátov či Ruska. A je to horšie v tom, že dnes, na rozdiel od 80. rokov, pozorujeme celkom neregulované zbrojenie. Bez rokovaní Spojených štátov a Ruska, bez dohôd o kontrole a limitovaní jadrových zbraní, bez prípravy civilnej ochrany. A hlavne: bez racionality v európskom vedení.

Za studenej vojny medzinárodnú politiku neovládali aktivisti, ale dospelí ľudia. Studená vojna bola taká, aký jej názov, vlažná a kontrolovaná. V roku 1987 sa Spojené štáty a Sovietsky zväz – aj pod tlakom európskych lídrov – dohodli, že z Európy stiahnu jadrový arzenál s pozemnými raketami stredného doletu. Americkí a sovietski lídri nemali problém rokovať, podať si ruky a dohodnúť si prijateľné pravidlá hry, ktoré by znížili riziko jadrovej prestrelky v Európe na minimum.

Dnes je to nemožné. Západ otvorene hovorí o nutnosti vojensky poraziť Rusko. Rusko ako jadrová veľmoc odpovedá, že táto cesta by nutne viedla k jadrovej vojne v Európe.

Výsledok: obe strany ďalej zvyšujú bank.

A Európa, ktorej sa hrozba týka najviac? Európa sa bezmocne prizerá. Prípadne tlieska zbrojeniu, ktoré ju môže pochovať. Ako slabomyseľná…

Stav je šialený. Zakazujeme si rokovania s Ruskom. Prikazujeme si zbrojiť proti Rusku. A nie, nerobíme to preto, že by sme tým sledovali konkrétnu stratégiu. Robíme to preto, že nijakú premyslenú stratégiu nemáme.

Východisko je pritom len jedno. To isté ako v januári 2021. Alebo to isté, ako v apríli 2014. Sú ním rokovania s Ruskom o nových bezpečnostných dohodách pre Európu. A pre Ukrajinu.

Predpoklady, že Rusko sa stiahne z konfliktu o Ukrajinu, kým sa na Ukrajinu budú tlačiť zbrane NATO namierené proti Rusku, sú chybné.

Už desať rokov.

2. Keď Spojené štáty varujú Izrael

Ďalším vysoko výbušným ohniskom konfliktu je Pásmo Gazy. Izraelská vláda sa napriek varovaniam Spojených štátov a Západu rozhodla začať pozemnú ofenzívu v Rafahu.

Následky sú dva. Prvým je humanitárna katastrofa. Pásmo Gazy je zbombardované a zničené. Počet obetí, prevažne civilných a z nich prevažne detí, sa blíži k číslu 40-tisíc. Pozemná ofenzíva v Rafahu, poslednom útočisku Palestínčanov, by sa blížila na hranicu genocídy. Dva milióny Palestínčanov by uviazli vo vojenskom kotli, z ktorého majú zakázaný, respektíve celkom nemožný útek. A v ktorom skolabovalo zásobovanie jedlom, liekmi, vodou…

Druhým následkom je riziko, že vojna v Gaze prerastie do širokého vojenského konfliktu na Blízkom východe. Moslimské krajiny sú pobúrené. Vrátane Turecka, člena NATO, alebo Saudskej Arábie či Egypta.

To je hlavný dôvod, prečo sa snažia Izrael krotiť Spojené štáty. Nechcú riskovať vojnu na Blízkom východe, ktorá by spotrebovala značnú časť západnej raketovej munície. Tá by následne chýbala v konflikte o Ukrajinu. Alebo pri krytí Taiwanu.

Izreal však nezastavil ani dvihnutý prst Spojených štátov. A netýka sa to len radikálov z tímu Netanjahua. Rovnaké odhodlanie pokračovať v boji ukázal aj bývalý premiér Bennett. Ten istý Bennett, ktorý sa v marci 2022 snažil sprostredkovať mierové dohody o Ukrajine.

Z pohľadu Izraela je vojenské ovládnutie Gazy otázkou národnej bezpečnosti. Práve z juhu Gazy, z hranice s Egyptom, do Gazy prúdili rakety, ktoré Palestínčania odpaľovali na územie Izraela.

Výsledkom je rastúce napätie medzi americkou vládou a Izraelom. Americký prezident Biden verejne vyhlásil, že Izrael používa americké bomby na husto obývané oblasti Gazy, v ktorých zomierajú tisíce civilistov. Varoval, že Spojené štáty zastavia dodávky munície, ak Izrael podnikne hlbšiu ofenzívu v Rafahu.

Problém americkej pozície je v tom, že je dvojtvárna. Rétoricky sa Američania snažia krotiť Izrael, upokojiť moslimské krajiny a hrať sa na ochrancov ľudských práv. Reálne však postup Izraela v Gaze podporujú. A nielen politicky. Podporujú ho vojensky. Sídliská v Gaze ničili a ničia americké bomby.

Aj po dvihnutom prste Bidena dodávky zbraní pokračujú. Bidenovo varovanie bolo len podmienečné. Namierené na možné obmedzenie dodávok zbraní v budúcnosti. Aj to len na niektoré typy munície.

Slovom, americká vláda sa verejne pohoršuje nad tým, čo sama intenzívne vojensky podporuje.

Otázne je, dokedy budú tieto pózy plniť účel – teda držať na uzde nahnevané moslimské krajiny, pre ktoré je hromadné zabíjanie Palestínčanov neprijateľné.

Takisto je otázne, ako by vyzerali vojenské priority Spojených štátov, ak by sa súbežne rozhoreli širšie konflikty aj na Ukrajine a aj v Európe, aj na Blízkom východe, aj v juhovýchodnej Ázii. A či by mali silu garantovať pomoc každému zo svojich spojencov. Alebo len niektorým. Vybraným.

3. WHO. Spolok skompromitovaných

Vláda rozhodla, že za Slovensko bude s WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) rokovať Peter Kotlár. Splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie.

Bude to zrážka dvoch extrémov: radikálneho antivaxera a skompromitovanej „medzinárodnej autority“.

Kotlár je jedným z tých lekárov, ktorého pandemickí aktivisti odpísali ako konšpirátora a dezoláta. Čiastočne si za to Kotlár môže aj sám. Rečami o chemtrails, ktoré nepodložil argumentmi, ale len folkloristickými úvahami, sa zbytočne diskredituje.

Na druhej strane: odsudzovanie Kotlára ako dezoláta bolo za pandémie prehnané. Viaceré z tvrdení Kotlára mohli pôvodne v aktivistickom prostredí pôsobiť konšpiračne, no časom sa buď potvrdili, alebo sa ukázali ako legitímne témy.

Príklad: Kotlár tvrdil, že nový koronavírus nemal prirodzený prenos zo zvierat na človeka, išlo podľa neho o únik z laboratória. Na začiatku, v roku 2020, sa to považovalo za konšpiračnú teóriu. Dnes je to široko akceptovaný predpoklad, ktorý je vo vedeckej aj bezpečnostnej komunite mainstreamový.

Bolo by však veľkou chybou, ak by sa debata o novej pandemickej zmluve WHO redukovala na osobu Kotlára. Kotlár zastupuje extrém, ktorý vytvoril opačný a oveľa vážnejší extrém: WHO. Práve táto organizácia si zaslúži širokú pozornosť. A kritiku. Pretože sa nehoráznym spôsobom skompromitovala.

Ak chce v máji vysoko nedôveryhodná WHO určovať nové pravidlá a medzinárodné zmluvy pre pandémie, treba spozornieť.

Najväčším hriechom WHO sú jej súkromní sponzori. Je absurdné, aby mali v globálnej zdravotníckej organizácii peniaze a vplyv súkromné osoby. Presnejšie oligarchovia.

Nadácia Billa Gatesa naliala krátko pred pandémiou, v rokoch 2018 a 2019, viac ako pol miliardy dolárov do WHO. Gates pritom nie je len filantrop, ako ho titulujú progresívne médiá. Gates je v prvom rade oligarcha, ktorý investoval milióny dolárov do výskumu vírusov a vakcín. A následne investoval stovky miliónov dolárov práve do WHO. V predvečer pandémie, ktorú roky „vizionársky“ predpovedal…

Počas pandémie sa experti WHO správali vrcholne podozrivo. Spochybňovali hypotézy o laboratórnom úniku patogénu, v súčinnosti s Antonim Faucim, hlavou americkej pandemickej politiky, odkláňali pozornosť od wuchanských laboratórií. A od faktu, že súčasťou projektov na „vylepšenie koronavírusov“ boli aj západné výskumné agentúry.

Neskôr sa experti WHO podieľali prakticky na všetkých omyloch a nezmysloch, ktoré šírili pandemickí jastrabi: na zavádzaní plošného nosenia rúšok, na covid pasoch, na očkovacích kampaniach „vakcína je sloboda“, ktoré boli prioritne namierené na mladších ľudí v produktívnom veku. Celkom pri tom ignorovali námietky, že očkovanie mladších zdravých ľudí alebo očkovanie premorených skupín (s prirodzenými protilátkami) je vedecky aj medicínsky nezmyselné.

WHO a ďalšie „autority“ hlásali, že jediným únikom z pandémie bude program plošného očkovania, ktoré vraj prinesie kolektívnu imunitu. Vedci pritom už v roku 2021 upozornili, že je to nereálne. Sezónne očkovanie proti mutujúcim vírusom podľa nich nezabráni ochoreniu ani šíreniu infekcie a nemôže priniesť kolektívnu imunitu.

Vedci mali pravdu. Na rozdiel od tvorcov politických kampaní „vakcína je sloboda“.

Ak dnes niekto tvrdí, že svet potrebuje globálnu inštitúciu, ktorá bude reagovať na pandemické hrozby, má pravdu. Len nech pritom neukazuje prstom na prehnitú WHO. A na jej súkromných sponzorov.

Táto organizácia patrí do karantény.

4. AstraZeneca náhle zomrela

Na záver ešte pár viet k správe o náhlom konci vakcíny od AstraZeneca. Spoločnosť v stredu oznámila, že sťahuje z trhu svoju vakcínu proti covidu.

Oficiálne zdôvodnenie je trochu alibistické – vraj padol dopyt, lebo na trhu je dostatok aktualizovaných, teda účinnejších vakcín.

O niečo zaujímavejšie je neoficiálne zdôvodnenie. Britské médiá pripomenuli, že rozhodnutie prišlo krátko po tom, čo spoločnosť v rámci súdnych sporov s obeťami očkovania priznala, že jej vakcína môže spôsobovať tromby a fatálne zdravotné komplikácie. Popri problémoch s dopytom má AstraZeneca problémy aj so žalobami kvôli spornému bezpečnostnému profilu vakcíny. Napokon, práve to sa mohlo podpísať pod nízky záujem o vakcínu od AstraZeneca.

AstraZeneca požiadala o odobratie povolenia na používanie jej vakcíny aj na trhu EÚ, Európska lieková agentúra žiadosti vyhovela.

Príbeh vakcíny od AstraZeneca ukazuje, ako veľmi sa pod tlakom kampaní a po postihovaní kritických hlasov zmenil prah citlivosti verejnosti. Odbornej aj laickej. Ak by sa v 20. storočí preukázalo, že nejaká nová farmaceutická látka môže spôsobovať krvné zrazeniny a zriedkavo aj s fatálnymi následkami (ktorých boli stovky), bola by okamžite stiahnutá z trhu. Bez ohľadu na straty výrobcu.

V 21. storočí, špeciálne po pandemických manévroch v roku 2020, to ostalo na zvážení korporácií. Podľa dopytu.

Mimochodom, dopyt po nových vakcínach sa zrútil už v roku 2022. V čase, keď si vlády prestali sériou absurdných reštrikcií vynucovať plošné sezónne očovanie, ktoré financovali. A keď sa vypli zúrivé očkovacie kampane. Odvtedy rástli straty nielen spoločnosti AstraZeneca, ale takmer všetkým zúčastneným hráčom: Pfizeru, BioNTech, Moderne…

Z biotechnologického bezpečnostného biznisu, ktorý sa mal starať o každoročné preočkovanie planéty, sa stal prepadák.

Nové vakcíny z dielne génových inžinierov neprešli testovaním na voľnom trhu. Bez politického pohonu prvá z nich ohlasuje game over.

Je to dobrý koniec. Alebo aspoň lepší, ako pôvodné plány pandemických fanatikov. Tie vyzerali tak, že v roku 2024 budú miliardy ľudí poslušne čakať v dlhých radoch, aby dostali ďalšiu boosterovú dávku. „Zadarmo“ a povinne.

Dag Daniš / Denník Štandard