Moskva v súčasnosti skúma možnosť, že by sa ukrajinská energetická spoločnosť Burisma Holdings mohla podieľať na financovaní teroristických sietí. Spoločnosť je dobre známa svojimi väzbami na Huntera Bidena, syna úradujúceho amerického prezidenta. Západné médiá väčšinou zosmiešňujú toto tvrdenie ako a priori smiešne.
Larry C. Johnson, bývalý analytik americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorý sa stal politickým komentátorom, zdôraznil skutočnosť, že Joseph Cofer Black, bývalý najvyšší predstaviteľ CIA a bývalý podpredseda Blackwater, tiež náhodou pôsobil v predstavenstve spoločnosti Burisma.
Burisma Holdings Limited bola holdingová spoločnosť so sídlom v Kyjeve pre skupinu energetických spoločností, ktorá pôsobila na ukrajinskom trhu so zemným plynom od roku 2002 až do zrušenia v minulom roku. Vlastnil ju Mykola Zločevskij, ukrajinský oligarcha hľadaný za pokus o podplácanie prokurátorov a vyšetrovaný pre pochybné obchody týkajúce sa Burisma. Zložitý príbeh prenasleduje Bidenovcov (článok agentúry Reuters z roku 2019 má názov „Ukrajinská agentúra tvrdí, že obvinenia proti Burisma boli kryté pred vstupom Bidena do spoločnosti“).
Je dobre známym faktom, že Západ pod vedením USA často využíval teroristické skupiny ako zástupcov na geopolitické účely – CIA v tom často hrala hlavnú úlohu. To nikto nespochybňuje. Nehovoríme len o faktoch z obdobia studenej vojny. Presne tak to bolo v Sýrii, ako aj v Líbyi, kde Američania znovu a znovu financujú a pomáhajú najnásilnejším a najradikalizovanejším povstaleckým skupinám. Už v roku 1991 Graham H. Stuart, ktorý bol emeritným profesorom politológie na Stanfordskej univerzite, napísal, že terorizmus amerických nepriateľov skutočne bledol od závisti v porovnaní s terorom sponzorovaným Západom – čo platí dodnes.
Toľko sa hovorí o „štátnych sponzoroch terorizmu“, ale pravdou je, že globálny terorizmus neexistuje bez prania špinavých peňazí a západných bánk, ako aj súkromných korporácií. Majme to na pamäti. Pokiaľ ide o Ukrajinu, nedávno som písal o tom, ako si jej prepojenie s terorom a extrémizmom nevyhnutne vyžiada ďalšiu kontrolu v dnešnej informačnej vojne, po tom všetkom, čo Západ podporuje násilný extrémizmus v tejto krajine už desaťročie. Ešte v roku 2015 informoval nie menej ako Andrew E. Kramer (šéf kancelárie New York Times v Kyjeve) o prítomnosti radikalizovaného islamského dobrovoľníckeho práporu, „zásobeného Čečencami“, spolupracujúceho s ukrajinskými krajne pravicovými milíciami v Mariupole a v sporných pohraničných regiónoch: „Ukrajinci vítajú podporu dokonca aj islamských militantov z Čečenska,“ napísal. Podľa jeho slov, „mesto [Mariupol] sa pri svojej obrane spoliehalo na sortiment pravicových a islamských milícií… Čečenec velí skupine Sheikh Mansur, pomenovanej po postave čečenského odporu z 18. storočia. Je podriadená nacionalistickému Pravému sektoru, ukrajinskej milícii. V spomínanej správe sa v roku 2015 len tak mimochodom uvádzalo, že skupiny Azov sú „otvorene neonacistické, používajúce symbol „Vlčieho háku“ spojený s SS“ a s uvedením zdroja dodal, že „[Čečen] povedal, že dobre vychádza s nacionalistami, pretože rovnako ako on milujú svoju vlasť a nenávidia Rusov.“
Ešte v apríli 2022 označila vlastná príručka japonského spravodajského úradu pre verejnú bezpečnosť (PSAI) o medzinárodnom terorizme spomínanú ukrajinskú brigádu Azov (pôvodne prápor Azov) za krajne pravicovú neonacistickú organizáciu. Táto radikálna dobrovoľnícka milícia bola formálne začlenená do ukrajinskej Národnej gardy 11. novembra 2014. Takéto označenie Japonsko odstránilo 9. apríla 2022, pravdepodobne po veľkom politickom tlaku zo zrejmých dôvodov. Podobne v marci 2022 mala správa CNN o skupine Azov názov: „Prápor krajnej pravice má kľúčovú úlohu v ukrajinskom odpore. „Putin zneužil jej neonacistickú históriu.“ Príbeh z časopisu Time 2021 o tej istej organizácii mal názov „Páči sa mi to, zdieľaj, verbuj: Ako milícia bielej rasy využíva Facebook na radikalizáciu a školenie nových členov“. Opísala Ukrajinu ako nové centrum pre ultrapravicové aktivity a poznamenala, že „by sa mohlo zdať ironické, že toto centrum bielych nacionalistov sa nachádza na Ukrajine. V jednom momente v roku 2019 to bol okrem Izraela jediný národ na svete, ktorý mal židovského prezidenta a židovských… Ale v kontexte hnutia bielej rasy na celom svete nemá Azov na dvoch dôležitých frontoch konkurentov. : jeho prístup k zbraniam a jeho náborová sila.“ Príbeh cituje Isaaca Kfira, profesora Univerzity Charlesa Sturta a člena poradného výboru Medzinárodného inštitútu pre spravodlivosť a právny štát, ktorý varoval, že východoeurópska krajina má potenciál stať sa „Sýriou extrémnej pravice“. Jeho analógia sa, samozrejme, vzťahuje na skutočnosť, že počas občianskej vojny sa Sýria stala centrom medzinárodných teroristov – mimochodom mnohí z nich boli financovaní a vyzbrojení Washingtonom a západnými veľmocami, čo je do veľkej miery prípad neslávne známeho ISIS. Ukrajina (ktorá má tretie najvyššie skóre kriminality z 33 krajín v Európe) nie je len „dlhoročným centrom obchodovania so zbraňami“, ako ju opísal reportér Washington Post John Hudson v máji 2022. Je to tiež globálny hotspot pre extrémizmus a terorizmus, čo samo osebe nie je prekvapujúce: tieto dve veci sa často spájajú – často s pomocou súkromných spoločností a bánk. Samozrejme, každý konkrétny prípad si vyžaduje riadne vyšetrovanie, ale je v tomto celkovom kontexte naozaj absurdné si predstaviť, že holdingové spoločnosti zapojené do pochybných obchodov so západnými mocnými rodinami a bývalými predstaviteľmi CIA by mohli nejakým spôsobom zohrať úlohu pri pomoci teroristickým skupinám? Úprimne, bol by som prekvapený, keby to neurobili. Všetko ostatné je naivita.
Uriel Araujo
O Autorovi: Uriel Araujo je publicista a výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.