Gréci, ktorí sú od finančnej krízy v roku 2008 nespravodlivo osočovaní ako leniví, už patria medzi najaktívnejších ľudí pracujúcich v EÚ. To im však nestačí. Od 1. júla dokonca zavádzajú 6-dňový týždeň boja proti nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
V Rakúsku nastalo pobúrenie na začiatku tohto týždňa: V utorok sa ministerka Karoline Edtstadler odvážila vysloviť sa v prospech „radšej viac ako menej práce“ a nie jednoznačne odmietnuť niektorými preferovaný 41-hodinový pracovný týždeň. Kancelár Karl Nehammer to okamžite relativizoval len o deň neskôr: „41-hodinový týždeň sa neuskutoční hneď,“ vysvetlil šéf rakúskej vlády. To bola hudba pre uši voličov, odborárov a podporovateľov rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Zhlboka sa nadýchnite pracovnej sily. Ale 1282 kilometrov vzdušnou čiarou od Viedne, či Bratislavy, v gréckom hlavnom meste Aténach, asi nikto nepochopí, o čom sa v Rakúsku búrlivo diskutuje. „Leniví Gréci“, ako sa im hovorí od veľkej finančnej krízy v roku 2008, už dlho pracujú viac ako 40 hodín týždenne, majú menej dovolenky (20 dní) a menej štátnych sviatkov (10), ale majú vysoký ekonomický rast ( 3 %). Neobstojí ani argument nedostatočnej produktivity. Ale namiesto toho, aby sa s tým uspokojili, južania idú ešte viac, aby vyriešili jeden z najväčších problémov budúcnosti. 1. júla zaviedli Atény 6-dňový týždeň.
Vzhľadom na tieto čísla si treba položiť otázku: Pracujeme možno všetci príliš málo na to, aby sme si zabezpečili prosperitu v strednodobom a dlhodobom horizonte? S kolektívne dohodnutým pracovným časom 38,5 hodiny týždenne je Rakúsko mierne nad priemerom 37,2 hodiny týždenne v eurozóne. V mnohých krajinách – ktoré sa na začiatku zrejme nemusia nevyhnutne brať do úvahy – však ľudia pracujú viac. Okrem Grécka majú 40-hodinový týždeň aj Slovensko, Lotyšsko a Litva, rovnako ako Chorvátsko, Poľsko a Rumunsko. A existuje mnoho ďalších príkladov (Bulharsko, Malta, Luxembursko). Rakúsko patrí k top štátom, čo sa týka dní pracovného voľna: Fíni a Chorváti ich majú rovnako jedenásť, Bulhari a Slováci dokonca dvanásť. Ostatní sa však počet dní pracovného voľna už dávno pribrzdili a namiesto toho pracujú. Podobná situácia je aj s dňami dovolenky. Rakúsko je s 25 dňami nad priemerom eurozóny, zatiaľ čo mnohé krajiny si dovoľujú len 20 až 22 dní. Slovensko má v závislosti od odpracovaných rokov 20-25 dní. Rajom, ktorý to priemeru EU kazí je Dánsko a Nemecko, kde si zamestnanci vykladajú nohy na šesť týždňov (30 dní).
Zamestnanci sa sami rozhodujú o 6. pracovnom dni v týždni Berúc do úvahy všetky časové faktory, vytvára sa ročný cieľový pracovný čas. V Rakúsku je to 1725 hodín, a teda mierne nad priemerom (1683,2) v rámci eurozóny. Slovensko 1814, naši susedia z Maďarska s ich 40-hodinovým týždňom majú 1 856 hodín, Poliaci 1 848, Estónci 1 865, Luxemburčania 1 800. A „leniví“ Gréci? Už to majú za sebou 1840 hodín. To sa ešte zvýši s 1. júlom a zavedením 6-dňového týždňa. Vzťahuje sa na súkromný a verejne kontrolovaný sektor – ale nie na štátnych zamestnancov. Pre zamestnancov je to oficiálne ich dobrovoľné rozhodnutie, či chcú pracovať šesť dní v kuse alebo pokračovať v 5-dňovom týždni. Asi by sme to tu ani nemali rozoberať.
https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Hours_of_work_-_annual_statistics
https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20230920-1
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_minimum_annual_leave_by_country
https://exxpress.at/griechen-fuehren-6-tage-woche-ein-arbeiten-wir-doch-zu-wenig/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.