NAJDÔLEŽITEJŠOU ÚLOHOU ZÁPADU JE V TEJTO CHVÍLI UDRŽAŤ IZRAEL NA UZDE

Otázky vojny a mieru som vždy posudzoval, posudzujem a budem posudzovať z všeľudského, humanistického hľadiska. Pri bombardovaní, invázii, zabíjaní neexistujú žiadne transatlantické záujmy, žiadne európske hodnoty, existujú len zmarené a ohrozené ľudské životy, zničená príroda a trpiaca planéta. Preto sú mi najbližšie slová, ktoré na adresu Blízkeho východu, ktorý je opäť v ohni, povedal včera pápež František pri príležitosti ukončenia ramadánu: „Boh je pokoj a chce mier. Kto v neho verí, nemôže neodmietnuť vojnu, ktorá nerieši, ale zväčšuje konflikt. Vojna, nikdy sa neunavím opakovať, je vždy a len porážkou: je to bezcieľna cesta; neotvára žiadne perspektívy, ale hasí nádej… Preto sa obraciam k tým, ktorí majú vážnu zodpovednosť za riadenie národov: dosť, prestaňte! Prosím, zastavte hluk zbraní a myslite na deti, na všetky deti, ako na svoje vlastné deti. Pozrime sa všetci na budúcnosť očami detí. Ony sa nepýtajú, kto je nepriateľ, ktorého treba zničiť, ale kto sú kamaráti, s ktorými sa môžu hrať; potrebujú domy, parky a školy, nie hroby a jamy!“

Naopak, z duše sa mi protivia pokrytecké reakcie západných politikov, ktorí „rázne“ odsúdili vôbec prvý priamy útok Iránu na Izrael, no zámerne vynechali kontext celého sporu. Pred dvoma týždňami zbombardoval Izrael iránsky konzulát v sýrskom Damasku. Pri tomto ohavnom zločine zahynulo 16 ľudí (nie trinásť, ako uvádzajú západné zdroje). https://www.syriahr.com/en/330101/ Zdôrazňujem, že konzulárne objekty sú podľa medzinárodného práva absolútne nedotknuteľné. Útok na akúkoľvek diplomatickú budovu priamo zakazuje Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch. Ochrana veľvyslanectiev a konzulátov je taká zásadná, že do nich nesmie vstúpiť ani polícia hostiteľského štátu, a to dokonca ani v prípade podozrenia zo závažného zločinu. Voči tomu, čo sa stalo 1. apríla tohto roku v Damasku, existuje jediný precedens. 7. mája 1999, počas bombardovania Juhoslávie leteckými silami NATO, vypálili americké stíhačky tri rakety na budovu čínskeho veľvyslanectva v Belehrade a celú ju zničili. Výsledkom boli 3 mŕtvi a 20 zranených. Spojené štáty sa za tento útok ospravedlnili a tvrdili, že k nemu došlo „omylom“. Túto výhovorku vyvrátil britský denník The Observer, ktorý dokázal, že bombardovanie bolo zámerné a podľa máp, ktoré mal k dispozícii, bol objekt vybraný za vhodný útok už v marci 1999. Spojené štáty sa napokon rozhodli vyplatiť Číne odškodné vo výške 4,5 milióna dolárov.

V prípade zbombardovania iránskeho konzulátu k ničomu podobnému nedošlo. Izrael sa ani neospravedlnil, ani nepoprel zodpovednosť za útok. Hoci pri ňom zahynulo šestnásť ľudí, žiadna západná krajina ho neodsúdila. Zato všetci sa dnes zadúšajú podporou Izraela a predháňajú sa, kto drsnejšie odsúdi iránsky útok, ktorý bol skôr symbolický a nevyžiadal si žiadne životy. Irán v oficiálnej reakcii uviedol, že rakety a drony, ktoré v noci vyslal na Izrael, sú „jednorazovou, limitovanou odpoveďou v rámci, ktorý stanovuje Charta OSN“. Pripomeňme, že ani relevantné západné mocnosti, ani medzinárodné organizácie, ani Bezpečnostná rada OSN neodsúdili izraelskú agresiu proti konzulárnej sekcii iránskeho veľvyslanectva v Sýrii. Irán preto svoju vojenskú odpoveď koncipoval ako obrannú akciu podľa čl. 51 Charty OSN, lebo bolo napadnuté jeho suverénne územie.

Takže si to zhrňme. Hoci odmietam akékoľvek použitie násilia v medzinárodných vzťahoch, Irán bol v tomto prípade v práve a reagoval na izraelskú agresiu. Ak by neodpovedal na vskutku neprijateľné správanie Izraela aspoň symbolicky, jeho prestíž regionálnej veľmoci by mohla značne utrpieť. Celkový rozsah škôd nepoznáme, lebo izraelská propaganda ich v súlade so svojou dlhodobou taktikou odmieta priznať a tvrdí, že absolútnu väčšinu vypálených rakiet a dronov zničila. Už teraz však vieme, že niekoľko iránskych rakiet zasiahlo izraelskú leteckú základňu Nevatim, na ktorej sú umiestnené jej najmodernejšie stíhačky F-35. Najdôležitejšou úlohou Západu v tejto chvíli nie je moralizovať nad iránskym útokom, ale udržať Izrael na uzde. Až jeho reakcia môže zapáliť nekontrolovateľný konflikt. Obávam sa, že Izrael zneužije iránsku odpoveď na ďalšie masakrovanie civilistov v Gaze. Ak k tomu pridá už teraz uskutočňované sporadické útoky na Libanon a Sýriu, celé sa to môže vymknúť spod kontroly. To je skutočné nebezpečenstvo, nie obmedzený symbolický útok Iránu, pri ktorom nikto nezomrel. Obe strany si musia uvedomiť, že stačilo a neprehlbovať už aj tak dosť tragický konflikt na Blízkom východe.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár