CIA robí „oduševnenú prácu“

Koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia sa v Spojených štátoch vyvolala vlna kníh a článkov vychvaľujúcich slovo „duša“ osial. Duša sa stala módnym slovom. Objavilo sa to všade. Všetko akoby nadobudlo dušu – autá, hriankovače, spodná bielizeň, mačacie pyžamá, rôzne svinstvá, gýč atď. Duša predávala štýly od čižiem po podprsenky až po magazíny od The New York Times po O Magazine.

Móda v duševných rečiach sa rozšírila do každej oblasti, pretože každý bol komodifikovaný a kapitál bol speňažený. Zatiaľ čo sa politická, ekonomická a ekologická realita vymkla spod kontroly bežných ľudí a oni sa cítili neschopní cítiť sa spojení s náboženskou tradíciou, ktorá preťala materialistickú a vojnovú miazmu, ludia boli spustošení hladom hltať a konzumovať. Bola to duševná propaganda, povýšený new age-izmus v tej najlepšej podobe, náboženský ekvivalent staromódneho interiéru Ralpha Laurena. Bola to éra požierania duší v spoločnosti, ktorá sa stala duchovnou prázdnotou. Aspoň pre tých, ktorí sa v tom najlepšom rozviedli so svojim telom a tradíciou. Fantázia začala rýchlo nahrádzať realitu.

Veľkým popularizátorom tohto nového zmyslu pre dušu a seba (hoci ne-seba by bolo presnejšie) bol Thomas Moore, autor najpredávanejšej knihy – Starostlivosť o dušu, „príručky prelomového životného štýlu“ a čoskoro aj soul. franšízy (The Soul of Sex, Soul Therapy, The Soul of Christmas atď.)

Jeho diela nahradili ideu existenciálneho ‚ja‘ vzácnou, epikurejskou koncepciou. „Ty máš dušu, strom pred tvojím domom má dušu, ale aj auto zaparkované pod stromom,“ povedal a dodal, že veci „majú toľko osobnosti a nezávislosti ako ja.“ Ach, duša!

Nie duša, ako som sa kedysi učil v katolíckej škole: podstata ľudskej slobody a vedomia v Bohu zjednotenom s telom.

Rozhodne nie duša ako podstata človeka zviazaného svedomím s Bohom a inými ľuďmi.

Nie duša ako v „Čo osoží človeku, ak získa celý svet a stratí svoju dušu“.

Dokonca ani duša, ako ju slovník definuje ako „nesmrteľnú esenciu života jednotlivca“.

Aj keď som videl tento soul-talk, ktorý sa už desaťročia používa na predaj najrôznejších kecov a myslel som si, že ma už nemôže prekvapiť žiadne ďalšie použitie, práve som narazil na jeden, ktorý mi vyrazil dych. Čítal som v Life Undercover, spomienkach RFK, manažéra prezidentskej kampane Jr., nevesty a bývalej špiónky CIA pod neoficiálnym krytím na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii a v severnej Afrike, Amaryllis Fox (Kennedy), že práca CIA je „práca oduševnená“.

Toto som nevedel. Myslel som si, že jej úlohou je špehovať, zabíjať a podnecovať chaos pre jeho obsluhu na Wall Street (s určitými výnimkami, akými sú niektorí analytici, ktorí zhromažďujú informácie).

Pamätám si, ako bývalý riaditeľ CIA Mike Pompeo povedal: „Bol som riaditeľom CIA. Klamali sme, podvádzali, kradli. Bolo to – bolo to ako – mali sme celé školenia. Pripomína vám to slávu amerického experimentu.“ Alebo ako hovorí môj priateľ Doug Valentine, odborník na CIA, CIA je „organizovaný zločin“, nie banda duševných pracovníkov, ktorí kŕmia hladných a obliekajú nahých. On píše:

Jednotky CIA a vojenskej spravodajskej služby teraz pôsobia mimo globálnej siete základní, ako aj tajných väzníc a zadržiavacích miest, ktoré prevádzkujú spolupáchajúci vyšetrovatelia tajnej polície. Ich strategické spravodajské siete v ktorejkoľvek krajine chránia skorumpovaní bojovníci a politici, „priateľskí civilisti“, ktorí zásobujú eskadry smrti, ktoré sú v skutočnosti ich súkromnými milíciami, financovanými prevažne z pašovania drog a iných kriminálnych aktivít.

Foxová však srdečne ďakuje svojim kolegom zo CIA za ich skvelú prácu a za to, že z nej urobili ženu, ktorou sa stala. „Vaša oddanosť vlajke, ústave, nejakej vyššej moci, nech je to Boh alebo láska,“ píše z vďačnosti.

Z nejakého dôvodu si nemyslím, že by si zavraždený JFK alebo RFK kúpili jej milostný rozhovor; skôr môžu citovať iného výrečného írskeho Američana, dramatika Eugena O’Neilla: „Preboha, prestaň mi strkať svoju prehnitú dušu do lona.“

Muž, ktorého Fox pokúša podporiť na prezidenta USA, Robert F. Kennedy, Jr., tiež napísal memoáre – Americké hodnoty – ktoré sa točia okolo obvinenia CIA z nekonečnej série zločinov: „Čo spraviť so CIA?“ cituje svojho otca, ktorý povedal svojmu pobočníkovi Fredovi Duttonovi na začiatku prezidentského úradu JFK, predtým, ako oboch Kennedyovcov ešte musela zabiť oduševnená CIA. Kennedy, Jr. píše:

Kritici varovali, že „chvost“ oddelenia tajných operácií nevyhnutne vrtí psom zhromažďovania spravodajských informácií (špionáž). A skutočne, tajné služby rýchlo prevzali špionážnu funkciu CIA, pretože analytici spravodajskej služby agentúry čoraz viac ospravedlňovali nekonečné zásahy CIA.

O 56 rokov neskôr jeho manažérka kampane Foxová– túto zvláštnosť si nevymyslíte – vydatá za RFK tretieho, vychvaľuje oduševnenú prácu Agentúry. Nahradila Dennisa Kucinicha, ktorý bol silným podporovateľom Palestínčanov. Je vzťah Foxa a RFK, Jr. záležitosťou toho, čo šéf hovorí Lukovi v ikonickom filme Cool Hand Luke – „To, čo sme tu dostali, je zlyhanie komunikácie“ – alebo druh komunikácie, ktorý sa odohráva v elitných kruhoch za zatvorené dvere?

Niekedy chorí ľudia vyslovujú pravdy, ktoré vedú k sardonickému súhlasu. Pripomínajú vám históriu, ktorá je taká hanebná, až sa krčíte. Zdá sa, že Foxová a Pompeo tiež žijú v oddelených realitách, ich psychika je skrútená nejakou hlbokou zlou silou, pre ktorú obaja pracovali.

A máme tu ďalší rok prezidentských volieb. Keď sa zamyslíte nad prezidentskou politikou, musíte sa smiať. Rád sa smejem, a tak na nich z času na čas myslím. Vždy je to zlý vtip, ale práve preto sú vtipné. Nezáleží na tom, či je prezidentom Ford, Nixon, Carter, Reagan, George H. W. Bush, Clinton, Bush Jr., Obama, Trump, Biden alebo ktokoľvek, kto sa pokúša narovnať oválnu kanceláriu pre svoj zvláštny druh veľkých zmien, ktoré nikdy neprídu. Tí, ktorí vám na rovinu hovoria, že menšie z dvoch (alebo viacerých) ziel je lepšie ako nič, neštudovali históriu. Vyberajú si zlo z dvoch menších a umývajú si ruky. Žijú z bujarých snov, ako to vyjadril Eugene O’Neill vo svojej hre The Iceman Cometh:

Do pekla s pravdou! Ako dokazujú dejiny sveta, pravda nemá na nič vplyv. Je to irelevantné a nepodstatné, ako hovoria právnici. Lož bujného sna je to, čo dáva život celému nesprávnemu splodenému šialenému množstvu z nás, opitých alebo triezvych.

Spomínam si na radu, ktorú som dostal počas nemorálnej a nezákonnej vojny vo Vietname, keď som sa rozhodol požiadať o prepustenie od námornej pechoty ako odporca svedomia. Ale ak nepôjdete do vojny, povedali mi ľudia s rovnými tvárami, nejaký úbohý odvedený pôjde. Armáda potrebuje dobrých ľudí.

Na čo by som často odpovedal: Tak ako krajina potrebuje dobrých vrchných veliteľov, akými sú Lyndon Johnson a Richard Nixon. Je to ako to, čo ľudia hovoria o kúpe tiketu do lotérie, keď je vaša šanca 1 ku 500 000 000 – niekto musí vyhrať. Ha! Ha! Odkaz znie – Nikdy neodmietajte systém!

Uvažovanie o histórii USA za posledných viac ako päťdesiatpäť rokov potvrdzuje kontinuitu vládnej politiky v oblasti vojny a hospodárskej politiky, ktorá obohacuje bohatých na úkor robotníckej triedy a masakruje nevinných na celom svete. Ale môžeme predstierať opak. Pre nedávny príklad, traja poprední kandidáti v tohtoročných voľbách – Biden, Trump a RFK, Jr. – všetci pevne stoja za izraelskou genocídou v Gaze, ktorú by odsúdila každá ľudská bytosť s dušou.

To, že týchto mužov kontroluje izraelská lobby, je zrejmé, ale môžeme predstierať opak.

To, že ide o korupciu, je zrejmé, ale môžeme sa tváriť, že je to naopak.

Môžeme predstierať a predstierať a predstierať, čo chceme, pretože žijeme v predstieranej spoločnosti.

Aký je ten starý vtip Rodneyho Dangerfielda: problém šťastia je v tom, že si nemôžete kúpiť peniaze? No problém s prezidentskou politikou je ten, že si nemôžete kúpiť pravdu, ale ak to urobíte správne, môže vám to priniesť peniaze, veľa skorumpovaných peňazí, ktoré vám pomôžu dostať sa na vrchol skorumpovanej vlády. Pravdou je, že CIA/NSA riadi zahraničnú vojnovú politiku USA a prezidenti sú figúrky, aktéri v spoločnosti, ktorá 22. novembra 1963 stratila akékoľvek spojenie s realitou.

Scott Ritter nedávno napísal nasledovné o CIA a jej čele americkej vojny proti Rusku cez Ukrajinu:

Teraz, v takom napätom prostredí, sa zdá, že CIA nielenže dala zelenú skutočnej invázii do Ruskej federácie, ale viac ako pravdepodobne sa podieľala aj na jej plánovaní, príprave a realizácii.

Nikdy v histórii jadrovej éry nebolo nebezpečenstvo jadrovej vojny také zjavné.

Že americký ľud dovolil svojej vláde vytvoriť podmienky, v ktorých cudzie vlády môžu určovať ich osud a C.I.A. môže viesť tajnú vojnu, ktorá by mohla spustiť jadrový konflikt, okliešťuje pojem demokracie.

Ak je to oduševnená práca, Boh nám pomáhaj.

Opýtajte sa viac ako 32 000 mŕtvych Palestínčanov v Gaze, ktorých hlasy volajú po spravodlivosti, zatiaľ čo najvyšší prezidentskí kandidáti povzbudzujú Izrael/USA na zabíjanie.

„Strašnou pravdou je,“ píše Douglass Valentine, „že kult smrti vládne Amerike a je odhodlaný ovládnuť svet.

A áno, prezidentská politika je vtipným odklonom od tej reality. Eugene O’Neill vie byť aj vtipný. Do dokonalosti zahral tému Iceman, Grim Reaper dvoch tvárí.

V tridsiatych rokoch minulého storočia koloval príbeh, že muž prišiel domov a zavolal hore na svoju manželku: „Už prišiel ľadový muž? „Nie,“ odpovedala, „ale ťažko dýcha.“

Zdroj: https://off-guardian.org/2024/03/30/the-cia-does-soulful-work/