Kosák a kladivo sa vracia: Krajne ľavicové strany sú na vzostupe v celej Európe – ak bude tento trend pokračovať, kontinent by sa mohol stať neovládateľným
Krajne ľavicoví propalestínski študenti držia transparenty s komunistickým kosákom a kladivom a sloganom „Sloboda pre Palestínu!“ keď sa zhromažďujú, aby si vypočuli prejavy na proteste na Slobodnej univerzite v Berlíne (Freie Universitaet Berlin) 8. februára 2024 v Berlíne v Nemecku. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Komunizmus mal byť po rozpade Sovietskeho zväzu mŕtvy. Nedávne oživenie Komunistickej strany Rakúska (KPO) v Salzburgu však ukazuje, že tento prízrak môže Európu stále prenasledovať.
Krajne ľavicové strany sú čoraz populárnejšie v celej Európskej únii. Írska Sinn Fein, kedysi politická odnož teroristickej Írskej republikánskej armády, naďalej vedie v írskych prieskumoch pred budúcoročnými voľbami.
Podpora Belgickej strany pracujúcich (PTB) od posledného hlasovania prudko vzrástla a teraz je pripravená napadnúť krajne pravicový Vlaams Blok o prvé miesto v júnových parlamentných voľbách. Podobné strany naberajú na sile v Nemecku (Bundnis Sahra Wagenknecht), Dánsku (Zelená ľavica – SF a Červeno-zelení – O) a dokonca aj v Nórsku mimo EÚ (Socialisti – SV a Červená – R).
Tieto strany majú veľa spoločného v mnohých otázkach s krajnou pravicou. Sahra Wagenknechtová, líderka rovnomennej strany, prakticky prijala národný populistický program Alternatíva pre Nemecko o imigrácii.
BSW, podobne ako AfD, je tiež proti posielaniu zbraní na Ukrajinu a vyzýva na vyjednanie ukončenia vojny. Dánski Červení zelení chcú väčšiu národnú suverenitu tvárou v tvár EÚ, o ktorej tvrdí, že často uprednostňuje záujmy veľkých podnikov pred jej obyvateľmi.
PTB sa stavia proti „úsporným opatreniam“ a je proti opätovnému zavedeniu cieľov Paktu stability a rastu. Kombinácia veľkých znížení daní pre Írov pracujúcich v triede a veľkých zvyšovaní daní pre podniky a vyššiu strednú triedu v kombinácii s obrovskou expanziou verejných výdavkov je klasickým čarodejníckym varom populistickej ekonomiky, ktorá získava hlasy.
Krajne ľavicové strany majú tiež tendenciu pohoršovať sa nad americkou nadvládou európskej obrany prostredníctvom NATO. Napríklad PTB nazýva NATO „útočnou alianciou“ a tvrdí, že bojové lietadlo F-35 vyrobené v USA bolo „vyvinuté pre útočné vojenské zásahy“. BSW hovorí, že Spojené štáty „ v posledných rokoch napadli päť krajín v rozpore s medzinárodným právom “ a NATO preto „prispieva ku globálnej nestabilite“.
Iné strany sa vyhýbajú priamej konfrontácii súčasnej politiky, pričom zdôrazňujú svoje záväzky voči neutralite a diplomacii namiesto toho, aby podporovali snahy pod vedením USA, ako je vojenská pomoc NATO alebo EÚ Ukrajine.
Žiadna strana nie je lepším príkladom týchto politických a politických trendov ako KPO. Rakúsko bolo dlho jedným z mála európskych národov bez ľavicovej alternatívy k sociálnym demokratom.
KPO mala zastúpenie v parlamente, keď ZSSR okupoval časť krajiny, ale od volieb v roku 1956 nemali národné zastúpenie . Bojovala desaťročia a od 70. rokov nezískala viac ako 1 percento hlasov. Teraz však niektoré prieskumy ukazujú, že prekračuje 4 percentá potrebné na získanie kresiel.
K tomuto nárastu podpory došlo napriek vzdorovitému odmietnutiu zmeny názvu. Webová stránka strany obsahuje dlhú obhajobu svojej hrdosti na jej meno.
Táto obhajoba tvrdí, že názov „komunista“ môže byť dokonca pozitívnym atribútom pre voličov nespokojných so súčasným politicko-ekonomickým systémom. Skutočnosť, že druhé najväčšie mesto Rakúska, Graz, má komunistického starostu a že komunistický kandidát získal 37 percent vo voľbách na starostu Salzburgu, naznačuje, že by mohli mať pravdu.
To by malo Európanov znepokojovať, pretože KPO je tiež vzdorovito oddaná antickému marxistickému dialektickému mysleniu.
Stále verí, že súkromné vlastníctvo zo svojej podstaty zotročuje ľudí, a že verejné vlastníctvo je nevyhnutné. Stále hlása svoj záväzok voči takejto socialistickej spoločnosti a nahradenie kapitalizmu. Odsudzuje veľmi neoliberálny konsenzus, ktorý je základom modernej EÚ. Niet pochýb o tom, čo by sa stalo, keby sa KPO alebo jej sesterské strany stali silnými hráčmi v európskej politike.
Vzostup KPO je jasným znakom všeobecnej nespokojnosti so súčasným stavom, ktorý sa neobmedzuje len na Rakúsko. Satirická Bierpartei – Strana piva – získava v posledných prieskumoch asi 7 percent, zatiaľ čo Strana slobody (FPO) vedie s 30%. Viac ako 40 percent Rakúšanov si tak vyberá stranu jasného outsidera.
Viac ako 50 percent Írov v súčasnosti hovorí prieskumníkom, že podporia nezávislých alebo stranu, ktorá pred veľkým finančným krachom v roku 2008 nefigurovala v írskej politike. Nedávny uniknutý prieskum ukázal, že Národné zhromaždenie Marine LePenovej (RN) by v nasledujúcich francúzskych voľbách získalo veľké množstvo parlamentných kresiel a zhruba 60 percent kresiel by pripadlo buď RN, alebo krajne ľavicovej populistickej aliancii NUPES.
Nie je to náhoda. Hnev na zdanlivo nereformovateľný status quo privedie ľudí k osobnostiam a stranám, ktoré sú spojením s ním jasne a nezameniteľne nepoškvrnené. To doteraz prospelo národnej populistickej pravici, ale neexistuje žiadny inherentný dôvod, prečo to nemôže pomôcť aj populistickej ľavici.
Pokračujúce zlyhanie elitného konsenzu pri dosahovaní mieru, sociálnej stability a široko zdieľanej prosperity tlačí voličov v celej Európe na predtým nepredstaviteľné miesta.
Už by nemalo byť nemysliteľné, že do konca desaťročia bude kombinácia pravicovo-populistických a ľavicovo-populistických vlád pri moci v nezanedbateľnom počte štátov EÚ. Čo sa stane potom, je otvorené fantázii.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.