ARCIBISKUP BEZÁK UŽ NIE JE DUCHOVNÝM PASTIEROM VERIACICH, ALE CHOVNÝM BARANOM OPOZÍCIE

František Mikloško, ktorý urobil najviac pre rehabilitáciu Bezáka vo Vatikáne, by vedel o charaktere tohto muža rozprávať najlepšie. V roku 2017 v rozhovore pre Denník N varoval, že ak by šiel Bezák do politiky, „bola by to jeho samovražda, bola by to katastrofa“. O rok neskôr ho Bezák zradil, keď sa mu otočil chrbtom a na post hlavy štátu nepodporil jeho, ale Zuzanu Čaputovú. V tejto ideologickej línii zotrval a tentoraz podporil Ivana Korčoka. Urobil to však spôsobom, ktorý je na bývalého vysokého cirkevného hodnostára absolútne nedôstojný a diskvalifikuje ho z pozície duchovného.

Táto kampaň je plná osobných invektív. Všimnite si však, že pochádzajú výlučne od Korčokových prívržencov, ktorí odhodili masku „slušných ľudí“ a napádajú súpera tým najprimitívnejším spôsobom. Podržtaška, ruská filcka, prázdna hlava, štoplík – to sú len niektoré výrazy zo záplavy urážok, ktorými Korčok, Kňažko, Dzurinda a ďalší častujú Petra Pellegriniho, a ja si na ňom vážim, že sa na tú úroveň neznižuje. Ale to primitívne demagogické divadlo, ktoré predviedol emeritný arcibiskup včera v Košiciach a vlastne aj pred týždňom v Bratislave, mi doslova vyrazilo dych.

Neveril som vlastným očiam a ušiam, keď Bezák vyčítal Pellegrinimu, že chce zostať sám. „Čo je to za obeta? Kto to od neho žiada?“ Toto sa pýta davu katolícky kňaz, ktorý sa nemôže ženiť. Neuveriteľné. Pán Bezák síce vyštudoval teológiu (aj v nej je mizerný), nie politológiu, ale natoľko by sa vo veciach verejných mohol orientovať, aby vedel, že na Slovensku nič také ako „inštitút prvej dámy“ neexistuje. Prezidentova žena je manželka, nič viac, nemá nárok na žiadne výsady, žiadne špeciálne postavenie, nemá žiadne úlohy predpísané ústavou. Prečo Bezák nevyčítal Kiskovi, že hoci manželku mal, odmietala sa zapájať do oficialít? Táto Bezákova poznámka nerešpektujúca súkromie Petra Pellegriniho je taká nemiestna až hulvátska, že sa ňou prepadol na úroveň Matoviča.

Bezák však pokračoval v útokoch na Pellegriniho ešte demagogickejším spôsobom. Vyčítal mu, že chce byť so všetkými zadobre, že to sa nedá, že taký človek vraj nemá charakter… Ako prosím? Chce tým vari povedať, že pápež František nemá charakter? Čo je toto za katolíckeho kňaza, ktorý spochybňuje šírenie pokoja a dobra? No a najtrápnejšie bolo, keď sa pokúsil spochybniť Pellegriniho nezávislosť tým, že na pódiu za ním stáli cez volebnú noc jeho straníci, kým s Korčokom stála na pódiu jeho manželka, ktorá ho pobozkala, a to vraj dokazuje jeho nezávislosť… Je ten človek pomätený alebo len tak lacno manipuluje s davom? Čo hovorí o Korčokovej „nezávislosti“ to, že pod pódiom stáli Šimečka, Dzurinda, Naď, Majerský, Budaj a že s nimi chodí na všetky mítingy?

Bezák dokázal, že ho odvolali právom, pretože takto sa cirkevný hodnostár nespráva. Jeho priame zapojenie do Korčokovej kampane nám pripomína, že najväčšou hrozbou pre zachovanie sekulárneho štátu nie je financovanie cirkví, ale klerikalizmus – neprípustné zasahovanie kléru do politiky. Pamätajme na to, čokoľvek už bude Bezák hovoriť, nebude to hovoriť ako duchovný vodca, ale ako liberálny politický aktivista.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár