Francúzsko sa pravdepodobne bude snažiť zabezpečiť čiernomorské pobrežie Ukrajiny, ak bude konvenčne zasahovať

Šéf ruskej zahraničnej špionáže Naryškin v utorok varoval, že Francúzsko sa pripravuje na vyslanie 2000 vojakov na Ukrajinu po tom, čo Macron minulý mesiac vyhlásil, že nemožno vylúčiť konvenčnú intervenciu NATO. Toto vyhlásenie sa tiež zhodovalo s potvrdením najvyššieho francúzskeho generála, že jeho sily sú pripravené na nasadenie tam, kde by to mohlo byť potrebné, čo zdiskreditovalo opis Naryshkinovho varovania ministerstvom obrany ako „dezinformáciu“, pretože v tom, čo povedal, existuje určitá objektívne pravda. Zatiaľ čo mnohí členovia komunity Alt-Media zosmiešňovali Macronovo tvrdenie minulý mesiac, prestížny ruský expert v rozhovore pre Sputnik dodal jeho vyhláseniam na vážnosti. Alexander Michajlov, ktorý je vedúcim think-tanku Bureau of Military-political Analysis v Rusku, v utorok pre tento portál povedal, že „Macron má nepochybne prístup k personálu aj zdrojom na vyslanie vojakov na Ukrajinu“. Nie je preto nepravdepodobné, že by tam Francúzsko mohlo konvenčne zasiahnuť. Ak sa tak stane, bude to buď preventívne, alebo reaktívne, a to buď jednostranne, alebo ako súčasť „koalície ochotných“. Pokiaľ ide o prvú voľbu, Francúzsko by sa to mohlo pokúsiť ospravedlniť pod zámienkou získania náskoku predtým, ako Rusko dosiahne prielom cez líniu kontaktu (LOC), alebo by mohlo len počkať, kým táto „spúšťacia udalosť“ nenastane. Pokiaľ ide o druhú možnosť, urobí to buď samostatne, alebo pravdepodobnejšie v partnerstve so Spojeným kráľovstvom, Poľskom a pobaltskými štátmi s možnou účasťou Nemecka. Bez ohľadu na zámienku alebo účasti kohokoľvek iného, Francúzsko sa takmer určite bude snažiť zabezpečiť čiernomorské pobrežie Ukrajiny, ak konvenčne zasiahne. Od začiatku roku 2022 má v Rumunsku niekoľko stoviek vojakov, ktorých kontingent možno pred týmto krokom posilniť, a práve začiatkom tohto mesiaca podpísala bezpečnostnú dohodu s Moldavskom, ktorá by mohla viesť k tomu, že Moldavsko bude na svojom územi hostiť aj francúzskych vojakov. „Východný Balkán“, ktorý spadá pod „sféru vplyvu“ Francúzska, sa tak môže stať francúzskym štartovacím bodom Ukrajiny.

Rumunsko a Moldavsko susedia s Odeskou oblasťou Ukrajiny, ktorej rovnomenné hlavné mesto je strategicky aj symbolicky dôležité. Je to najväčší prístav bývalej sovietskej republiky, ale aj historické ruské mesto. Zabezpečiť ho a dostať spod kontroly Moskvy vyslaním francúzskych jednotiek členských krajín NATO ako takzvaného „odstrašujúceho prostriedku“ v prípade, že sa LOC zrúti alebo sa objaví na pokraji zrútenia, je preto pre Západ dvojnásobne dôležité. Námorné bezpilotné plavidlá by v tomto scenári mohli naďalej ohrozovať ruskú flotilu, zatiaľ čo priaznivci tejto krajiny by mohli byť skľúčení po tom, čo si uvedomili, že opätovné zjednotenie s Odesou by bolo takmer nemožné bez rozpútania tretej svetovej vojny, ak by sa toto mesto dostalo cez Francúzsko de facto pod kontrolu NATO. Keďže Dneper sa už za posledné dva roky ukázal ako hrozivá prekážka pre sily oboch strán, je veľmi možné, že Francúzsko rozšíri svoju zónu kontroly pozdĺž pobrežia Čierneho mora až po Cherson. To by potom viedlo k tomu, že by sa rusko-ukrajinská LOC zmenila na líniu Rusko-NATO a mohla by sa dokonca rozšíriť smerom na sever po Dneper k jadrovej elektrárni Záporožie, ale francúzske sily sa možno zdráhajú prekročiť rieku smerom hlbšie do Záporožia, aby neroztiahli svoju vojenskú logistiku. Navyše, keďže tento scenár intervencie by súvisel s možným ruským prielomom, Francúzsko by možno nechcelo riskovať, že sa dostane pod údery Ruska na východnej strane Dnepra.

Keďže tento sled udalostí môže byť bezprecedentne nebezpečný z dôvodu veľmi vysokého rizika, že by mohla byť zámienkou na tretiu svetovú vojnu, ktorá by bola vyvolaná zlým výpočtom. Pozitívnym efektom by bolo, že by sa potenciálne zmrazili pozície každej strany prinajmenšom pozdĺž južného frontu, a tak boli nastavené čiastočné základy pre prímerie. Ukrajinské jednotky by tiež mohli utiecť na západ cez Dneper, ak by Rusko prelomilo LOC a vedeli by, že ich nepriatelia pravdepodobne nebudú nenasledovať z obavy, že by zrážkami s jednotkami NATO vyvolali tretiu svetovú vojnu.

To by mohlo Rusku umožniť zabezpečiť „sanitárnu/bezpečnostnú zónu“, o ktorej hovoril prezident Putin počas svojho prejavu pri príležitosti znovuzvolenia, a pripraviť tak pôdu pre asymetrické rozdelenie Ukrajiny medzi NATO a Rusko s „nárazníkovou zónou“ na severovýchode a východe Ukrajiny. Úprimne povedané, ukrajinské pobrežie Čierneho mora si Francúzsko vezme, ale iba ak bude mať Paríž politickú vôľu ísť do toho a jeho obyvatelia sa nebudú búriť z obrovských strát spôsobených Ruskom, ktoré by mohli nasledovať (pravdepodobne prostredníctvom raketových útokov).

Andrew Korybko