Až 80-krát horší ako CO2: Metán sa považuje za „tichého zabijaka klímy“ – a napriek tomu dochádza k jeho únikom po celom svete. Nová štúdia ukazuje, kde sa ho vyskytuje najviac a čo môžeme robiť.
Zamestnanec terminálu LNG v Lubmine čaká na príchod nórskej lode v decembri 2022
Stroje hučia v mestách Lubmin, Brunsbüttel a Wilhelmshaven. Spolková republika v rekordnom čase vybudovala tri takzvané LNG terminály, t. j. špeciálne prístavy, kde je možné prijímať a prepravovať skvapalnený plyn LNG. Do roku 2022 bolo Nemecko jednou z mála európskych krajín s pobrežným prístupom, ktoré takýto terminál nemali. Nebolo treba, alebo si to ľudia v nemeckej politike dlho mysleli – z Ruska existovali plynovody .
Zmluvy do roku 2040
Ruská invázia na Ukrajinu, zmenila výpočet. Postavia sa ďalšie tri terminály v Stade na Rujáne a druhý vo Wilhelmshavene, nakoniec by ich malo byť šesť. Podľa federálnej vlády sa tento rok zo zahraničia nakúpi okolo 130 terawatthodín skvapalneného plynu, z toho väčšina z USA.
Environmentálne združenia a klimatickí aktivisti sú z plánov zdesení. Obávajú sa, že Nemecko sa stane na desaťročia závislé od fosílnych palív – v čase, keď Spolková republika skutočne musí znížiť spotrebu plynu. V skutočnosti od ruskej invázie na Ukrajinu nemeckí maloobchodníci uzavreli niekoľko dlhodobých dodávateľských zmlúv s dodávateľmi z USA, z ktorých niektoré siahajú až do 40. rokov 21. storočia.
Výsledok: „Nemecko postavilo príliš veľa terminálov na skvapalnený plyn. Nemecko vybudovalo príliš veľa terminálov na skvapalnený plyn,“ píše politická ekonómka Claudia Kemfertová pre FOCUS online Earth.
Neviditeľný zabijak
SKvapalnený plyn LNG je problémom pre klímu v dvoch ohľadoch: „Plyn LNG z USA je škodlivý pre klímu a životné prostredie. Nie je to len kvôli únikom metánu, ku ktorým dochádza pri ťažbe a ktoré prispievajú k skleníkovému efektu, ale aj k obzvlášť environmentálne škodlivej ťažbe pomocou frakovania.A na druhej strane je tu transport, ktorý cez oceán prebieha vo veľkých ťažkopádnych tankeroch.
Metán je z veľkej časti zodpovedný za globálne otepľovanie. Hoci metán mizne z atmosféry rýchlejšie ako oxid uhličitý (CO2), za 20 rokov je pre klímu asi 80-krát škodlivejší ako CO2, pretože dokáže viazať oveľa viac tepla na zemský povrch. Podľa štúdií je samotný metán zodpovedný za 0,5 stupňa z 1,1 stupňa globálneho otepľovania, ktoré doteraz spôsobili ľudia. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v stredu oznámila, že minulý rok sa pri ťažbe ropy a plynu uvoľnilo takmer 120 miliónov ton metánu.
Trikrát toľko
A teraz nová štúdia ukazuje: číslo 120 miliónov môže byť dokonca príliš nízke. Pri ťažbe ropy a plynu sa do atmosféry uvoľňuje podstatne viac metánu, ako sa doteraz predpokladalo, uzatvára nová štúdia kalifornského výskumného tímu zverejnená v stredu v časopise Nature . Vedci preskúmali milión meraní v celkovo šiestich regiónoch v USA, ktoré sú spolu zodpovedné za 52 percent národnej ťažby ropy na pevnine a 29 percent produkcie plynu.
Výsledok: Takmer tri percentá nameraného metánu uniknú do atmosféry – to je trikrát toľko, ako oficiálne uvádza americká vláda. Medzi skúmanými stanicami sú však veľké rozdiely: Etablované výrobné závody, ktoré fungujú už dlhší čas, vypúšťajú menej metánu ako nové výrobné regióny, ktoré sa rýchlo rozširujú – napríklad v dôsledku zvýšeného dopytu zo zahraničia. Jedno percento všetkých meraných miest sa podieľalo na 50 percentách všetkých emisií metánu.
Kemfertová preto volá po odchode od zemného plynu. „Alternatívy sú energetický prechod s väčším množstvom obnoviteľných energií a úspora energie. Fosílny zemný plyn stále zohráva veľkú úlohu, najmä v sektore vykurovania. Zemný plyn sa dá ušetriť energeticky efektívnymi rekonštrukciami budov a väčším šetrením energie v stavebníctve,“ píše na otázku politický ekonóm.
„Straty sú podhodnotené“
Zásadným problémom je, že je ťažké merať množstvo unikajúceho metánu. Ak sa niekde v potrubí vyskytne diera, jej odhalenie môže trvať mesiace a počet nenahlásených prípadov je zodpovedajúcim spôsobom vysoký. Väčšina úradov preto pracuje s projekciami, ktoré sú však notoricky nepresné.
„Niekoľko silných a dočasných únikov spôsobuje veľkú časť celkového strateného množstva,“ hovorí Hinrich Schäfer, nemecký výskumník metánu z novozélandského inštitútu NIWA vo Wellingtone. „Letecké overovacie merania nie sú dostatočne dostupné na to, aby boli zahrnuté do pravidelných správ. Preto sú celkové straty podceňované a s nimi aj klimatické škody spôsobené týmito fosílnymi palivami.“
Veľká krivka učenia
Problém, ktorý existuje na celom svete. Kvapalný plyn z USA preto nie je nevyhnutne škodlivejší pre klímu ako dlhodobo etablovaný plyn z Ruska – najmä preto, že ruské úrady už roky uvádzajú čísla emisií, ktoré sú oveľa nižšie, ako naznačujú nezávislé merania. Energetický priemysel má všetky dôvody konať, pretože netesné potrubia len v USA spôsobujú ročnú stratu jednej miliardy dolárov, ako sa uvádza v štúdii.
Prebytočný plyn sa spaľuje na ropnom poli v americkom štáte Severná Dakota (archívna snímka). Počas toho, čo je známe ako „horenie“, sa uvoľňuje veľké množstvo metánu
Naliehavosť sa však nezdá byť mimoriadne veľká. Skutočnosť, že najviac metánu vypúšťajú nové elektrárne, by mohla naznačovať „krivku učenia“: problém sa začne brať vážne až po chvíli, prinajmenšom bez oficiálnych sankcií. Okrem toho nie je také jednoduché monitorovať celý reťazec výroby plynu, či nedochádza k úniku metánu. Len hlavní hráči na trhu už majú tisíce kilometrov potrubí.
Úniky metánu nezostávajú konštantné,“ vysvetľuje Julia Marshallová, výskumníčka v oblasti atmosféry v Nemeckom stredisku pre letectvo a kozmonautiku (DLR) v Oberpfaffenhofene. „Niektoré netesnosti sa opravia, iné doplnia. Časom sú teda často pominuteľné. Len preto, že jeden únik je opravený, neznamená to, že sa zajtra v blízkosti nevyskytne ďalší.“ Preto je potrebné „neustály proces monitorovania a akcie,“ hovorí Marshall. Niet inej cesty.
„Situácia výhodná pre obe strany je možná“
Toto neustále sledovanie však bolo doteraz sotva možné. Hoci sa pôdne senzory už používajú v mnohých krajinách, ich údaje nie sú ani zďaleka také presné, ako sa vyžaduje. Problém má teraz vyriešiť satelit : V pondelok minulý týždeň bol do vesmíru vypustený satelit MethanSAT. Satelit je spoločnou produkciou amerického think tanku Environmental Defence Fund (EDF) a elitnej Harvardskej univerzity a bude schopný zhotovovať snímky zemského povrchu vo vysokom rozlíšení a zbierať podrobné údaje o únikoch metánu. Predchádzajúce satelity boli – podobne ako pozemné senzory – príliš nepresné. Od januára 2023 je aktívna aj satelitná sieť OSN MARS a existuje aj množstvo iniciatív súkromného sektora.
Podľa IEA bolo v roku 2023 objavených celkovo o 50 percent závažnejších únikov metánu ako v predchádzajúcom roku – čo je znak toho, že satelitný monitoring začína prinášať ovocie. Odborníci sú preto optimistickí. „Priame merania zo vzduchu sú dôležitým nástrojom na včasnú detekciu únikov, aby spoločnosti mohli reagovať,“ hovorí Schäfer. „Tu je možná obojstranne výhodná situácia pre zisky spoločnosti a životné prostredie.“ Priemysel a svetová komunita už prijali určité dobrovoľné záväzky obmedziť emisie metánu – ale kvôli nedostatku presných údajov fungujú len s nepresnými prognózami.
A jeden problém stále zostáva: Aj keď metán neplánovane neunikne, ale je extrahovaný a ďalej spracovávaný, stále to nie je dobré pre klímu. Metán sa totiž pri spracovaní mení na oxid uhličitý – lepší ako metán, no stále mimoriadne škodlivý. „Takže ako krátkodobé opatrenie to dáva dokonalý zmysel,“ hovorí Marshall o satelitnom monitorovaní. „Z dlhodobého hľadiska neexistuje spôsob, ako dekarbonizovať našu spoločnosť.“
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.