Potravinová transformácia, energetická transformácia, ideológia net zero, programovateľné digitálne meny centrálnej banky, cenzúra slobody prejavu a potlačenie protestov. O čo vlastne ide? Aby sme porozumeli týmto procesom, musíme najprv nájsť to, čo je v podstata sociálneho a ekonomického resetu v kontexte kolabujúceho finančného systému.
Spisovateľ Ted Reece poznamenáva, že všeobecná miera zisku klesala z odhadovaných 43 % v 70. rokoch 19. storočia na 17 % v roku 2000. Koncom roka 2019 mnohé spoločnosti nedokázali generovať dostatočný zisk. Prevládal klesajúci obrat, stlačené marže, obmedzené peňažné toky a vysoko zadlžené súvahy.
Profesor Fabio Vighi z Cardiffskej univerzity opísal, ako zatvorenie globálnej ekonomiky začiatkom roku 2020 pod zámienkou boja proti údajne novému a novému patogénu umožnilo Federálnej rezervnej banke USA zaplaviť kolabujúce finančné trhy (pomoc COVID) čerstvo vytlačenými peniazmi bez toho, aby spôsobilo hyperinfláciu. Blokády obmedzili ekonomickú aktivitu, čím odstránili dopyt po novo vytlačených peniazoch (úvere) vo fyzickej ekonomike a zabránili „nákaze“.
Len na riešenie krízy v Európe bolo podľa investigatívneho novinára Michaela Byranta potrebných 1,5 bilióna eur. Finančný kolaps, ktorý hľadí európskym centrálnym bankárom do tváre, vyvrcholil v roku 2019. Výskyt „nového vírusu“ poskytol vhodný krycí príbeh.
Európska centrálna banka súhlasila so záchranou bánk vo výške 1,31 bilióna eur, po ktorej EÚ súhlasila s fondom na obnovu európskych štátov a korporácií vo výške 750 miliárd eur. Tento balík dlhodobých, ultralacných úverov stovkám bánk bol predaný verejnosti ako nevyhnutný program na zmiernenie dopadu pandémie na podniky a pracovníkov.
V reakcii na kolabujúci neoliberalizmus sme teraz svedkami spustenia veľkého autoritárskeho resetu – agendy, ktorá má v úmysle pretvoriť ekonomiku a zmeniť spôsob, akým žijeme.
Prechod k autoritárstvu
Novej ekonomike má dominovať hŕstka technologických gigantov, globálnych konglomerátov a platforiem elektronického obchodu a nové trhy sa vytvoria aj prostredníctvom financializácie prírody, ktorá má byť kolonizovaná, komodifikovaná a obchodovaná pod pojmom ochrany životné prostredie.
V posledných rokoch sme boli svedkami nadmernej akumulácie kapitálu a vytvorenie takýchto trhov poskytne superboháčom nové investičné príležitosti (vrátane riskantných Ponziho schém na kompenzáciu uhlíka), aby mohli zaparkovať svoje bohatstvo a prosperovať.
Tento veľký reset počíta s transformáciou západných spoločností, čo má za následok trvalé obmedzenia základných slobôd a masového sledovania. Svetové ekonomické fórum (WEF), ktoré sa uvádza na trh pod priaznivým termínom „štvrtá priemyselná revolúcia“, hovorí, že verejnosť si nakoniec „prenajme“ všetko, čo potrebuje (pamätáte si na video WEF „nebudeš nič vlastniť a budeš šťastný“?): zbavenie sa vlastníckeho práva pod zámienkou „zeleného hospodárstva“ a podložené rétorikou „udržateľnej spotreby“ a „klimatické núdze“.
Klimatický alarmizmus a mantra trvalej udržateľnosti sú o podpore schém zarábania peňazí. Ale slúžia aj inému účelu: sociálnej kontrole.
Neoliberalizmus sa spustil, výsledkom čoho je ochudobnenie veľkej časti obyvateľstva. Aby sme však utlmili nesúhlas a znížili očakávania, úroveň osobnej slobody, na ktorú sme boli zvyknutí, táto nebude tolerovaná. To znamená, že širšia populácia bude podrobená disciplíne vznikajúceho štátu dohľadu.
Na potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu sa obyčajným ľuďom hovorí, že musia obetovať osobnú slobodu, aby ochránili verejné zdravie, spoločenskú bezpečnosť (tých hrozných Rusov, islamských extrémistov alebo toho strašiaka, ktorého označil Sunak Georgea Gallowaya) alebo klímu. Na rozdiel od starého normálu neoliberalizmu dochádza k ideologickému posunu, pričom osobné slobody sú čoraz viac vykresľované ako nebezpečné, pretože sú v rozpore s kolektívnym dobrom.
Skutočným dôvodom tohto ideologického posunu je zabezpečiť, aby si masy zvykli na nižšiu životnú úroveň a akceptovali ju. Zoberme si napríklad hlavného ekonóma Bank of England Huwa Pilla, ktorý povedal, že ľudia by mali „prijať“, že sú chudobnejší. A potom je tu Rob Kapito z najväčšej spoločnosti na správu aktív BlackRock na svete, ktorý hovorí, že „veľmi oprávnená“ generácia sa musí po prvý raz v živote vysporiadať s nedostatkom.
Zároveň, aby sme zamútili vody, správa znie, že nižšia životná úroveň je výsledkom konfliktu na Ukrajine a zásobovacích otrasov, ktoré spôsobila vojna aj „vírus“.
Program nulových čistých emisií uhlíka pomôže legitimizovať nižšiu životnú úroveň (zníženie vašej uhlíkovej stopy) a zároveň posilní predstavu, že naše práva musia byť obetované pre väčšie dobro. Nebudete vlastniť nič, nie preto, že by vás bohatí a ich neoliberálna agenda urobili chudobnými, ale preto, že dostanete pokyn, aby ste prestali byť nezodpovední a museli konať na ochranu planéty.
Net-nulová agenda
Ale čo tento posun smerom k nulovým čistým emisiám skleníkových plynov a plán na zníženie našej uhlíkovej stopy? Je to vôbec možné alebo potrebné?
Gordon Hughes, bývalý ekonóm Svetovej banky a súčasný profesor ekonómie na Univerzite v Edinburghu, v novej správe hovorí, že súčasná britská a európska politika nulovej siete pravdepodobne povedie k ďalšiemu hospodárskemu krachu.
Zdá sa, že jediným schodným spôsobom, ako získať hotovosť na dostatočné nové kapitálové výdavky (na veternú a solárnu infraštruktúru), by bolo dve desaťročia trvajúce zníženie súkromnej spotreby až o 10 percent. K takémuto šoku v minulom storočí mimo vojny nikdy nedošlo; ani potom nikdy viac ako desaťročie.
Táto agenda však spôsobí aj vážne poškodenie životného prostredia. Tak hovorí Andrew Nikiforuk v článku The Rising Chorus of Renewable Energy skeptics, ktorý načrtáva, ako je zelený techno-sen nesmierne deštruktívny.
Uvádza zničujúce environmentálne dopady ešte viac minerálne náročného systému založeného na obnoviteľných zdrojoch a varuje:
„Celý proces nahradenia upadajúceho komplexného systému, ktoý je založený na ťažbe sa má teraz uskutočniť s krehkým bankovým systémom, dysfunkčnými demokraciami, rozbitými dodávateľskými reťazcami, kritickým nedostatkom nerastných surovín a nepriateľskou geopolitikou.
To všetko predpokladá, že globálne otepľovanie je skutočné a antropogénne. Nie každý súhlasí. V článku Globálne otepľovanie a konfrontácia medzi Západom a zvyškom sveta novinár Thierry Meyssan tvrdí, že čistá nula je založená skôr na politickej ideológii ako na vede. Ale tvrdiť takéto veci sa v západných krajinách stalo kacírstvom a sprevádzaným prekrikovanými obvineniami z „popierania klimatickej vedy“.
Bez ohľadu na tieto obavy pokračuje pochod smerom k čistej nule a kľúčom k tomu je Agenda OSN 2030 pre ciele trvalo udržateľného rozvoja.
V súčasnosti takmer každá obchodná alebo firemná správa, webová stránka alebo brožúra obsahuje množstvo odkazov na „uhlíkové stopy“, „udržateľnosť“, „čistej nuly“ alebo „klimatickej neutrality“ a ako spoločnosť alebo organizácia zamýšľa dosiahnuť svoje ciele v oblasti udržateľnosti. Zelené profilovanie, zelené dlhopisy a zelené investície idú ruka v ruke s prejavovaním „zelených“ poverení a ambícií kdekoľvek a kedykoľvek je to možné.
Zdá sa, že každý a každý v podnikaní stavia svoju firemnú vlajku na vrchol udržateľnosti. Vezmite si napríklad Sainsbury’s. Je to jeden z „veľkej šestky“ maloobchodných supermarketov s potravinami v Spojenom kráľovstve a má víziu budúcnosti potravín, ktorú zverejnil v roku 2019.
Tu je citát z neho:
„Prispôsobená optimalizácia je trend, vďaka ktorému môžu byť ľudia čipovaní a prepojení ako nikdy predtým. Nástup osobných mikročipov a neurálnych sietí významný krok vpred od nositeľnej technológie, ktorá sa dnes používa, má potenciál vidieť všetky naše genetické, zdravotné a situačné údaje zaznamenané, uložené a analyzované pomocou algoritmov, ktoré by mohli presne určiť, čo potrebujeme, aby nás podporili. v konkrétnom období nášho života. Maloobchodní predajcovia, ako napríklad Sainsbury’s, by mohli zohrať rozhodujúcu úlohu pri podpore zabezpečenia dodávky potrebnej vhodnej stravy do tridsiatich minút – možno dronom.“
Sledované, trackované a čipované – pre váš vlastný prospech. Korporácie, ktoré majú prístup ku všetkým našim osobným údajom, až po našu DNA. Správa je plná odkazov na udržateľnosť a klímu či životné prostredie a je ťažké nenadobudnúť dojem, že je napísaná tak, aby čitateľa ohromila technologickými možnosťami.
Presadzovanie odvážneho nového sveta technologických inovácií, ktoré nemá čo povedať o moci – kto určuje politiky, ktoré viedli k obrovským nerovnostiam, chudobe, podvýžive, potravinovej neistote a hladu a kto je zodpovedný za zhoršovanie životného prostredia v prvé miesto – nie je nič nové.
Podstata moci je vhodne zamlčaná, v neposlednom rade preto, že tí, ktorí stoja za prevládajúcim stravovacím režimom, formujú aj techno-utopickú rozprávku, kde všetci žijú šťastne až do smrti, keď jedia chrobáky a syntetické jedlo, zatiaľ čo žijú v digitálnom panoptiku.
Falošná zelená
Presadzovaný typ „zelenej“ agendy je mnohobiliónovou trhovou príležitosťou na naplnenie vreciek bohatých investorov a dotácií pohlcujúcich firiem v oblasti zelenej infraštruktúry a tiež súčasťou stratégie potrebnej na zabezpečenie dodržiavania „nového normálu“.
Okrem toho je to typ zelene, ktorý plánuje pokryť veľkú časť vidieka veternými elektrárňami a solárnymi panelmi, pričom väčšina farmárov už nepodniká. Recept na potravinovú neistotu.
Tí, ktorí investujú do „zelenej“ agendy, sa starajú v prvom rade o zisk. Najvyššie vplyvný BlackRock investuje do súčasného potravinového systému, ktorý je zodpovedný za znečistené vodné toky, degradovanú pôdu, vysídľovanie drobných farmárov, špirálovito sa šíriacu krízu v oblasti verejného zdravia, podvýživu a mnohé ďalšie.
Investuje aj do zdravotnej starostlivosti – odvetvia, ktoré prosperuje z chorôb a stavov vytvorených konzumáciou nekvalitných potravín, ktoré súčasný systém produkuje. Vyvinul si Larry Fink, top muž BlackRock, zrazu svedomie a stal sa z neho environmentalista, ktorému záleží na planéte a obyčajných ľuďoch? Samozrejme, že nie.
Akékoľvek seriózne úvahy o budúcnosti potravín by sa určite zaoberali otázkami ako potravinová suverenita, úloha agroekológie a posilňovanie rodinných fariem – chrbtica súčasnej globálnej produkcie potravín.
Spomínaný článok Andrewa Nikiforuka uzatvára, že ak to s našimi vplyvmi na životné prostredie myslíme naozaj vážne, musíme obmedziť naše potreby a zjednodušiť spoločnosť.
Pokiaľ ide o potraviny, riešenie spočíva na prístupe s nízkymi vstupmi, ktorý posilňuje vidiecke komunity a miestne trhy a uprednostňuje malé farmy a malé nezávislé podniky a maloobchodníkov, lokálne demokratické potravinové systémy a koncepciu potravinovej sebestačnosti založenú na sebestačnosti, agroekologických princípoch a regeneratívnom poľnohospodárstve.
Zahŕňalo by to uľahčenie práva na kultúrne vhodné potraviny, ktoré sú z hľadiska výživy bohaté na rôzne spôsoby pestovania a bez toxických chemikálií, pričom by sa zabezpečilo miestne vlastníctvo a správa spoločných zdrojov, ako je pôda, voda, pôda a semená.
Tam začína skutočný environmentalizmus a budúcnosť potravín.
Zdroj: https://off-guardian.org/2024/03/12/net-zero-the-digital-panopticon-and-the-future-of-food/
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.