Keď policajný exprezident Gašpar vstupoval do politiky, komentovali sme to ako zlý vtip. Potvrdil tým, že jeho policajná kariéra mala politický pohon. Dnes tú istú chybu opakuje Hamran. Rozdiel je v tom, že aktivistické médiá nadšene tlieskajú.
Ak ktokoľvek prestupuje z vedenia polície do politiky, mali by sme zdvihnúť obočie. Medzi políciou a straníckou politikou sme si predsa roky kreslili dvojitú čiaru.
Platiť by to malo nielen pre Gašpara a Smer, ale aj pre Hamrana a… Dosadiť si môžeme rovno tri strany, ktoré Harman obiehal s ambíciou vstúpiť do politiky. Nakoniec mu dali najvyššiu pozíciu a najlepšie podmienky na eurokandidátke Demokratov.
Slovom, Hamran behal po straníckych kastingoch, aby skončil na kandidátke mikrostrany, ktorá pohorela vo voľbách. To je na bývalého šéfa polície trochu trápne.
Na druhej strane je však Hamranov rozbeh do politiky poučný príbeh. A hneď z dvoch dôvodov.
Po prvé, potvrdilo sa tým, že reči za vlády Obyčajných o „odpolitizovaní polície“ boli frázy. Po voľbách 2020 sa dial pravý opak. Vláda presadila zmenu zákona, po ktorej mohol policajného prezidenta svojvoľne vymenovať aj odvolať minister vnútra. Z policajného prezidenta sa stala figúrka, ktorej budúcnosť bola celkom závislá od ministra a hlavne od jeho strany.
Hamran na rozdiel od svojho predchodcu Kovaříka rýchlo pochopil, že prežiť môže len v polohe politického aktivistu. Figúry, ktorá oddane plní politické úlohy…
Darilo sa mu.
Po druhé, Hamranov vstup do politiky potvrdzuje staré podozrenia, že vynikal v politickej nadpráci. A nielen preto, že zákon o policajnom zbore dával silné páky do rúk ministra a strany. Bolo to aj preto, že Hamran mal bližšie k politike ako k polícii a zásade „padni komu padni“.
Prejavilo sa to už v roku 2020, keď sa stretával so zástupcami koalície PS-Spolu. Hamran bol v tomto politickom prostredí vnímaný ako „náš človek“.
To bol zrejme hlavný dôvod, prečo bol po vojne v polícii a konci Kovaříka vymenovaný do funkcie nového policajného prezidenta. Kovařík bol v prvom rade policajt. Hľadal balans medzi politikou a prácou policajta, ktorá má byť od politiky oddelená. Aj na to doplatil…
Hamran bol, naopak, policajt s politickými známosťami a s politickými ambíciami. Tie pritom neboli len mierne a hmlisté, ale mimoriadne vysoké. Vyššie než jeho schopnosti. Hamran v sebe vypestoval – po vzore jeho šéfov z OĽaNO – spasiteľský syndróm. Ukázalo sa to krátko po jeho konci v polícii. Usúdil, že by mohol kandidovať v prezidentských voľbách 2024. Keď v opozícii a médiách nenasledoval potlesk, ktorý očakával (pretože ich kandidátom bol Korčok), rozmyslel si to. A čakal na novú príležitosť.
Tá prišla s eurovoľbami. Hamran už nechce byť prezidentom, ale europoslancom. Milé.
Naďovi Demokrati a aktivistické médiá opakujú, že Hamran na kandidátke strany je zlou správou pre Fica. Je to omyl. Pre Smer je to vynikajúca správa. Jednak preto, že Gašpar v drese Smeru by už po novom nemal opozíciu priveľmi pohoršovať. A potom preto, že Hamran vlastnoručne dokázal, že podozrenia o zneužívaní polície na politický boj za éry Matoviča a Mikulca neboli vymyslené. Mali reálny základ.
Hamranovi zrejme vôbec nedochádza, aké škody spôsobuje politická koncovka jeho príbehu. Prehnané policajné razie, pokusy hnať do väzby opozičného poslanca Fica za pseudokauzu, predvolebné akcie NAKA sprevádzané Hamranovými tlačovkami, odstrelenie ministra vnútra Šimka… To všetko vláda dva roky vysvetľovala ako odvážnu prácu nezávislej polície, ktorej sa vraj rozviazali ruky.
Podozrenia, že polícia za Hamrana nekonala suverénne a odvážne, ale len plnila politické úlohy, sa nebrali až tak vážne. Takisto sa nebrali vážne námietky, že kolotoč väzobných stíhaní stál na vode (rečiach kajúcnikov) bez dostatočných dôkazov. Časť verejnosti verila, že polícia je konečne nezávislá od straníckej politiky a jej kritici len preháňajú a zavádzajú.
Napokon vidíme, že za vlády Obyčajných sa polícia neočistila. Len sa prefarbilo jej vedenie. Policajný exprezident dnes sedí na kolenách Jara Naďa. S rovnakými spasiteľskými pózami, aké mal v polícii.
Jednoducho, Hamran priznal farbu.
Príznačné je, že to robí v politickom súbore, ktorý pohorel vo voľbách 2020 aj vo voľbách 2023 – a nijako ho to nevyrušuje v tom, aby sa ďalej nafukoval.
Na záver môžeme Hamranovi zablahoželať. Opäť je medzi svojimi. A vo svojej váhovej kategórii.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.