Pápež František poskytol rozhovor švajčiarskej spoločnosti RSI vysielajúcej v taliančine. V plnom znení má byť publikovaný 20. marca ako súčasť nového kultúrneho programu. Časť interview napriek tomu uverejnili viaceré médiá.
Liberálni internacionalisti spomedzi novinárov aj svetových politikov začali Františka hejtovať, pretože v rozhovore použil v súvislosti s vojnou na Ukrajine slovné spojenie „biela zástava“, čo si viacerí vysvetlili po svojom. Teda presne tak, ako chceli.
V prvom rade je potrebné uviesť, že slovné spojenie „biela zástava“ odznelo v otázke redaktora švajčiarskej RSI. Pýtal sa, či by mala Ukrajina ukázať bielu zástavu a požiadať o rokovania, pretože sa jej nedarí zahnať protivníka alebo či by to bolo legitimizovaním konania silnejšieho, v tomto prípade Ruska.
František na to odpovedal tak, že v otázke obsiahnutý názor je jednou z možných interpretácií a dodal, že „silnejší je ten, kto sa pozrie na situáciu, myslí pri tom na ľudí, a má odvahu ukázať bielu zástavu a rokovať“. Pápež tiež povedal: „Slovo rokovať je odvážne slovo. Keď vidíte, že ste porazený, že sa veci nevyvíjajú dobre, musíte mať odvahu rokovať. (…) Nehanbite sa rokovať, kým sa veci nestanú ešte horšími.“
Okrem toho, že František slová „biela zástava“ nepoužil ako prvý, je potrebné povedať že tento symbol nie je znakom vzdania sa protivníkovi, ako vrieskali liberálni internacionalisti od Kyjeva po Berlín. Bielu vlajku bojujúca strana vystrčí vtedy, keď posiela na druhú stranu zákopov posla s nejakým návrhom – napríklad na dočasné prímerie, rokovanie o nejakej čiastkovej otázke, ako je napríklad prístup zdravotníkov na bojisko alebo výmena zajatcov, či na vianočný futbal, ako sa to stalo na západnom fronte počas prvej svetovej vojny v roku 1914 (rozdali si to Briti s Nemcami, výsledok si už nepamätám).
Jasným a jednoznačným znakom vzdania sa je bezpodmienečná kapitulácia. Niečo také František nenavrhoval. Dokonca nehovoril ani o tom, že by mala bielu zástavu ponúknuť Ukrajina. Je síce pravda, že z kontextu by to mohlo vyplynúť, ale ak sa pozeráme na doterajší priebeh vojny komplexne a nezaujato, je zrejmé, že v nej ani Rusko nevyhráva, aj keď je momentálne v lepšej pozícii ako jeho protivník.
Podstatou Františkovho vyjadrenia nebola však „biela zástava“, ale vyhlásenie, že odvážnejší je ten, kto má guráž rokovať. A všetci vieme, dokonca aj pripečení liberálni internacionalisti, že napokon sa rokovať bude. Otázne je len to, koľko ľudí ešte bude musieť zomrieť, kým priami aj nepriami účastníci konfliktu nielen pochopia, ale aj akceptujú dve podstatné okolnosti:
Po prvé, rokovania sa začnú presne tam, kde medzi rokmi 2014 – 2022 stroskotali.
Po druhé, žiaden účastník (priamy ani nepriamy) nedosiahne ideálne predstavy o riešení tohto problému.
Takže prečo vlastne liberálni internacionalisti hejtujú Františka? Preto, lebo povedal len to, čo sami veľmi dobre vedia, ale ešte to vo svojich jemnocitných hlavičkách a dušičkách nespracovali.
A prečo to nespracovali? Preto, lebo by museli najprv sami pred sebou a potom pred celým svetom priznať, že najneskôr od roku 2008 sa dopúšťali jedného strategického omylu za druhým napriek tomu, že ich na to starí pamätníci studenej vojny nahlas aj v súkromí dôrazne upozorňovali.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.