Žena nie je muž, maternica, konkubína ani pokusný králik

Žena nie je muž, maternica, konkubína ani pokusný králik

Žena nie je muž, maternica, konkubína ani pokusný králik 620 330 Mr Hyde

Opäť nastal ten náš medzinárodný deň. Niektoré ho máme rady, iné nie. Mnohé ho ignorujeme. Nechápem však, prečo ho oslavujú progresivisti. Ako sa dá velebiť entita, ktorá podľa uvedomelých občanov vlastne neexistuje? 

Pre niektorých progresivistov je „žena” čosi abstraktné. Iní veria, že ide o sprosté, či dokonca nebezpečné slovo. Mnohí sa bijú do pŕs za ženské práva, ale neprekáža im, keď tie „ženy” majú penis.

Drahí progresivisti, keďže otázku „čo je to žena” považujete za provokáciu, povedzme si radšej, čo žena určite nie je.

Žena nie je muž

Začnime od podlahy.

Keby sme žili v normálnych časoch, nič podobné by som nemusela spomínať. Ale doba je zlá. Odpustite mi teda aj nasledovné upresnenie.

Nebude z Janka Marienka, ani keď si Janko nechá narásť dlhé vlasy a predstaví sa ako Mária.

Marienka nevznikne, ani keď Janko svoje pohlavie nastaví chirurgovmu skalpelu. Napokon, Janko Jankom ostane aj po zmene rodného čísla na ženské.

Takže toto je vybavené. Čím ešte ženy nie sú?

Chodiace maternice

Keď si pokrokári ženy nemýlia s mužmi, vidia v nich čím ďalej, tým viac chodiace maternice. Aby som im nekrivdila, nielen chodiace. Niekedy aj ležiace, raz za čas tehotné alebo rodiace.

Odráža sa to aj v jazyku. „Osoby s maternicou”, „tehotní ľudia”, „rodiace osoby”, „menštruujúce osoby” sú všetko výrazy, ktoré uvedomelí občania používajú namiesto slova žena. Pretože, „nielen ženy menštruujú, sú tehotné, rodia…”

Ešte horšie než toto prznenie jazyka je však skutočná redukcia žien na rodiaci dobytok. Hovorím, samozrejme, o náhradnom materstve.

Situácii, keď si niekto zaplatí za to, aby mu akási žena vynosila a porodila dieťa. Keď si zaplatí dosť, môže si aj vybrať, ako bude tá žena vyzerať, či koľko bude mať rokov. Normálne, v online katalógu.

Podľa uvedomelých občanov je „prenájom maternice” pre ženy extrémne oslobodzujúci. Je to ich telo! A zarobia si! Väčšinou sa náhradnými matkami stávajú naozaj chudobné ženy. Tie bohaté totiž nepotrebujú zažiť traumu z odovzdania svojho dieťaťa neznámej osobe.

Konkubíny

Dávno-pradávno som sa pohybovala medzi uberprogresívcami. Práve v tom období sa v našom prostredí začala významnejšie šíriť myšlienka polyamórie.

Vznikali dokonca podujatia pre takto “postihnutých”, kde sa ľudia so záujmom o vzťahy s viacerými partnermi mohli zoznámiť.

No aj medzi modrovlasými feministkami sme si z podobných večierkov robili viac-menej žarty. “Zasa tam boli samí chlapi?” Pýtala som sa raz kamarátky. “Asi dve ženy prišli,” odpovedala.

Ako nám bolo jasné, kto je muž a kto žena (hoci sme to nepriznávali), mali sme jasno aj v tom, ktoré pohlavie má najväčší záujem o vzťah s viacerými partnerkami zároveň. Marienka to nie je.

Polyamória odvtedy nikam nezmizla, naopak ju propagujú už aj naše pokrokové médiá. Tak sa v tento Deň žien pýtam: komu tým prospejete? Viete, že mnohoženstvo škodí najmä ženám a deťom? Pokrokári sa tvária multikultúrne, ale aby si niečo o polygamii v súčasných moslimských krajinách zistili, to nie.

Pokusný králik

Čím by ešte ženy a dievčatá (ani muži a chlapci) nemali byť? Ľuďmi, s ktorých zdravím a životmi sa experimentuje.

Zatiaľ čo mnohé feministky bojujú proti prílišnému používaniu hormónov (oxytocínu) a iných liečív pri pôrode, keď sa povie slovo “trans”, všetky zábrany idú bokom. To isté platí pri téme dojčenia, ktoré podľa nich treba všemožne podporovať.

Po vyslovení “trans” zaklínadla prestáva prekážať, keď sa dospievajúce dievčatá pumpujú testosterónom. Feministky vtedy viac nezaujíma, že tieto isté dievčatá nikdy dojčiť nebudú, pretože si dali odrezať prsníky.

A ak im poviete o mužoch “dojčiacich” novorodencov sekrétom, ktorý produkujú, lebo užívajú hormonálne prípravky, ešte zatlieskajú. Veď aj ženy s penismi treba v dojčení podporovať!

Že “trans” zaklínadlo v pokrokároch odstraňuje akúkoľvek súdnosť, dosvedčuje aj existencia hrozných transoperácií, ktoré sa nazývajú faloplastikami.

Keď totiž žena chce napodobniť muža, potrebuje aj napodobeninu penisu. To sa robí tak, že chirurgovia odrežú žene veľký pás kože. Napríklad z ruky alebo zo stehna.

Po tom, čo odstránia ženský pohlavný orgán (haló, mrzačenie ženských pohlavných orgánov!), pripevnia k tejto rane zrolovaný kus kože. Neopenis je na svete! Samozrejme, ešte sa lekári snažia “predĺžiť močovú trubicu”.

Mengele by zaplesal. Pekný medzinárodný deň žien!

Dana Vitálošová / Denník Štandard



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.