Baba Vanga slovenskej progresívno-liberálnej žurnalistky, ktorá má v občianskom preukaze uvedené priezvisko Vagovič, dnes zverejnila na stránke progresívno-katolíckom šerblíku Postoj ódu na Matovičovho Himmlera Lipšica. Toľko sprostostí na jednej kope dokáže splodiť už len jedna baba: spolubývajúca Pamely Záleskej zo šerblíka, kde to ideologicky riadi Miškov ocko, inak aj podozrivý z hanobenia národa, rasy a presvedčenia formou spolčenia sa v extrémistickej skupine.
Mareček Baba Vanga Vagovič okrem iného nagrckal, ta dá, vychutnajte si to v samostatnom odseku:
„Pri veľkom nápore politicky citlivých káuz sa spravili aj chyby, hlavne v taktike. Priskoro sa napríklad robili predbežné dohody s viacerými kajúcnikmi. Rozumnejšie bolo počkať, kým povedia všetko, čo vedia.”
Ta sa na to pozrime bod po bode.
Po prvé, „veľký nápor politicky citlivých káuz“ je slovné spojenie naozaj presne definujúce spôsob práce Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR po februári 2018 a jeho akceleráciu po zvolení Himmlera za šéfa tejto inštitúcie. Modus operandi bol založený na vopred vytipovanom okruhu páchateľov bez existencie konkrétneho skutku a potom sa hľadali vhodní kajúcnici, vyberaní z osôb kvasiacich vo väzbe, ochotných na vybrané ciele niečo pustiť do pľacu. Za takých okolností naozaj vzniká „nápor politicky citlivých káuz“.
Po druhé, dohody s kajúcnikmi sa naozaj robili, avšak to, čo Mareček eufemisticky nazýva taktickými chybami, bolo v skutočnosti porušovaním zákona, pretože viacerí prominentní či, ak chceme, elitní kajúcnici ako Slobodník, Makó, Beňa, Zeman a Petrov v žiadnom prípade nemohli získať ani podľa zlipšicovaného Trestného poriadku žiadne výhody. Boli totiž organizátormi a návodcami stíhanej trestnej činnosti a na takých sa žiadne výhody v trestnom konaní nesmú vzťahovať. Takže žiadne taktické chyby, ale systémové porušovanie zákona v prospech zločincov.
Po tretie, naozaj by bolo rozumnejšie počkať, dvakrát, ba aj trikrát merať a raz strihať, avšak to by nesmel ÚŠP postupovať spôsobom popísaným v prvých dvoch bodoch. Z toho vyplýva, že speváci umeleckého telesa Slobodník & Boys po prvom šoku z hroziaceho dlhoročného žalára pochopili, akú cenu majú pre čurilly a iné postavičky panoptika NAKA a ÚŠP, a od toho sa odvinul aj spôsob pýtania a poskytovania výhod.
Po štvrté, ako dokumentuje (okrem iných) prípad bývalého príslušníka NAKA Mariána Kučerku, napríklad dirigent a sólo tenor disonantného speváckeho telesa Slobodník, do zápisníc o výsluchu svedka nediktoval to, čo vedel, ako blúzni Mareček, ale chodil si po rozumy okrem iného k Petrovi Koščovi, aby vedel o kom a čo má vypovedať. Kto neverí, nech si naštuduje napríklad Kučerkov trestný spis.
Po piate, netvrdím a nikdy som ani netvrdil, že počas vlád Smeru sa na úseku korupcie nediali podivné veci. Diali. O tom nie je spor, aj keď je potrebné jedným dychom dodať, že kradlo sa, ak nie rovnako, tak porovnateľne, za všetkých vlád. Len médiá k tomu mali jemne povedané selektívny prístup. A tým sa aj dostávame k jadru problému: selektívny prístup k spravodlivosti si osvojili aj NAKA a ÚŠP a po tom, ako sa kormidla ujalo trio Lipšic – Harman – Daňko, tieto praktiky nadobudli inkvizičné kontúry. To, samozrejme, slovenská Vanga nielen nikdy nepochopí, ale ani nepripustí, pretože by tým Vagovič musel uznať, že celý čas robil hovorcu a otrockého propagandistu Matovičovmu gestapu. Aj preto nielen bol a je, ale aj navždy ostane trtkom z majera.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.