Považujem za mimoriadne nebezpečné, odporné aj trápne, že bývalá ministerka spravodlivosti magisterka Kolíková napáda nomináciu mladého pána Gašpara na funkciu riaditeľa SIS citátmi ilegálne vyhotovených a rovnako nezákonne publikovaných výrokov uskutočnených na takzvanej poľovníckej chate.
Za rovnako hanebné považujem konanie šerblíkov v postavení médií, pretože počínanie exministerky spravodlivosti podporujú a schvaľujú.
Po prvé, magisterka Kolíková je z akéhosi neznámeho dôvodu odetá aurou demokratického panenstva, aj preto by sa od nej očakávalo, že bude biť na poplach, keď (i) orgány činné v trestnom konaní podvedú sudcu pre prípravné konanie, aby získali povolenie na odpočúvanie; (ii) takto nezákonne získaným povolením sú odpočúvané porady opozičných lídrov aj porady advokátov s klientmi; (iii) nezákonne získané a nezákonne uverejnené zvukové záznamy sú používané v politickom boji a zároveň sú využívané aj na zvyšovanie návštevnosti, a teda aj príjmov z reklamy progresívnych šerblíkov.
Po druhé, veľmi by ma zaujímalo, ako sa asi vyjadruje nielen magisterka Kolíková počas súkromných rozhovorov alebo na uzavretých politických poradách o iných osobách, predovšetkým o politických protivníkoch, a ako by asi vyznievali zvukové nahrávky jej konverzácií, ak by boli nielen nahraté, ale aj publikované. Takisto by som si s pôžitkom vypočul jej následné zdôvodnenie, prečo sú podobné praktiky neakceptovateľné a prečo nie je možné výroky prednesené v súkromí stotožňovať s výrokmi prednesenými na verejnosti.
Po tretie, napísal som dve knihy o nezákonných praktikách SIS v období 90. rokov (Krycie meno Bežec a Komando 52), keď bola spravodajská služba okrem iného zneužívaná aj na odpočúvanie centrál vtedajších opozičných strán. Aj keď sú udalosti popísané v oboch knihách zarážajúce a s ohľadom na rozsah aj šokujúce, ich závažnosť v porovnaní s tým, čo znamená kauza poľovnícka chata, je na úrovni fajčenia v kine. Vtedy išlo „len“ o zneužívanie tajnej služby na získavanie informácií, ktoré boli neskôr použité v politikom boji. Bolo to svinstvo, ale v konečnom dôsledku neškodné. Šialencov režim však používal nástroje trestného práva na pokus o vyrobenie zločineckej skupiny z najsilnejšej opozičnej strany. Trestné právo je jedným z najvážnejším zásahov do ľudských práv a ak je používané nezákonne a navyše proti vopred vytipovanému okruhu osôb, k čomu v kauze poľovnícka chata naozaj došlo, ide o popretie základných princípov demokratického právneho štátu. Ak to magisterke Kolíkovej a šerblíkom uniká, ani to veľmi neprekvapuje, pretože s ohľadom na ich intelekt sa vlastne ani nič iné očakávať nedá.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.