Ako tak sledujem titulky a poplašné správy progresívnych šerblíkov, pozorujem, že škrabákom sa veľmi páčia výzvy protestujúcich občanov, aby poslanci vládnej koalície vyšli von pred parlament.
Pokriky občanov tak trochu pripomínajú svalnaté reči po desiatom poldeci typu „poď vo na férovku“ a tak. Veď v pohode, aj to patrí k životu. Už menej je v pohode, ak sa podobné úkazy stávajú súčasťou politického diškurzu v značne vybičovanej spoločenskej atmosfére. Zaváňa to totiž davovou psychózou. A už vôbec nie je v pohode, ak médiá s dosahom stoviek tisícov čitateľov pod davovou psychózou podkurujú jedovatými rečami.
Okrem toho pozorujem, že producenti obsahov nočníkov sa titulkami a formou podania emocionálne podfarbených akože správ sarkasticky posmievajú poslancom vládnej koalície, že nemali odvahu vyjsť pred parlament a čeliť rozvášnenému davu. Od toho je už je len krôčik ku kampani pod heslom „Ulov si koaličného poslanca!“
Keď podobným spôsobom v 90. rokoch podnecoval dav proti opozícii premiér Vladimír Mečiar, médiá oprávnene bili na poplach. Dnes sú progresívne šerblíky vydávané za médiá len krôčik od toho, aby sa samé stali epicentrom navádzania na politické pogromy.
Preto sa mi zdá , že konanie škrabákov tlačiacich na šerblíkoch sa začína ponášať na podnecovanie davu, aby začal lynčovať poslancov vládnej koalície. A ak to dokonané nabádanie nie je, celkom by som nevylúčil štádium prípravy či dokonca aj pokusu.
Nech už sa mi to iba zadá alebo som príliš útlocitný, v každom prípade si myslím, že pohrávanie sa s vášňami davu je nebezpečné a nezodpovedné. Ak sa v dôsledku tohto počínania niečo stane (nielen koaličným poslancom), ale komukoľvek, koho škrabáci podhodia vášňami opantanému davu, musia za to niesť nielen priami páchatelia, ale aj podnecovatelia zákonnú zodpovednosť. Škrabák – neškrabák.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.