Vzniklo podozrenie, že istý poslanec (vraj už ex) sa mohol dopustiť trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 Trestného zákona. Ak sa takéhoto konania naozaj dopustil, je to pre mnohých, nielen poslanca samého obrovský problém.
Nemocnica dotknutá údajným nezodpovedným konaním nemohla konať inak, musela podať trestné oznámenie. Nielen preto, aby chránila seba, ale preto, aby chránila verejné zdravie.
Vôbec mi však nie je jasné, prečo bola informácia o podaní trestného stíhania uverejnená a prečo muselo byť súčasťou publikovania tejto správy aj meno dotyčného poslanca s viac-menej zjavným popisom toho, akou chorobou trpí.
Aj keď je podozrenie proti poslancovi silné a aj keď je zrejmé, že mohol vážne ohroziť život a zdravie iných osôb, neznamená to, že podozrivý nemá práva. Naopak, má práva a je nutné za každú cenu ich rešpektovať. Takisto má nárok na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a na ochranu pred zverejňovaním informácií o zdravotnom stave.
Samozrejme, súhlasím s tým, že všetci, čo by mohli byť ohrození konaním poslanca, museli byť upovedomení. Dokonca súhlasím aj s tým, že ak sú podozrenia proti poslancovi naozaj dôvodné, mal by byť za splnenia zákonných podmienok izolovaný od všeobecnej populácie, či už postupom podľa ustanovení dotýkajúcich sa väzby alebo ochranného liečenia. (Dalo by sa to dosiahnuť o to ľahšie, že poslanec sa vzdal mandátu, a preto by do celej kauzy nemusel byť zaťahovaný parlament.)
V žiadnom prípade sa však nemôžem stotožniť s týmto neľudským a odporným politicko-mediálnym pogromom. Politický boj je jedna vec, brutalita je vec iná. Každý, kto sa živí na tejto kauze, by mal zaradiť spiatočku a vrátiť sa z kratšej cesty späť.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.