Okolo návrhu na skrátenie niektorých premlčacích lehôt v novele Trestného zákona sa vedie hlučná, zväčša hysterická a najmä málo vecná diskusia.
Čo vlastne obsahoval pôvodný návrh novely? (Aktuálny stav pozmeňujúcich návrhov neviem posúdiť s ohľadom na veľa kriku a málo signálu.)
Najlepšie odpovede ponúka takzvané konsolidované znenie Trestného zákona, teda aktuálne platné znenie, do ktorého je červenou farbou doplnená navrhovaná nová úprava. Je prístupné na stránke Národnej rady SR, linku pripájam na konci statusu.
Nové znenie § 87 Trestného zákona nemení premlčaciu lehotu trestných činov, za ktoré je možné uložiť doživotný trest, je nezmenená – ostáva na hranici 30 rokov. Prvá zmena sa dotýka zločinov s hornou hranicou trestu prevyšujúcou 10 rokov, premlčacia lehota sa znižuje z 20 na 15 rokov. Oproti súčasnému zneniu sa aj posúva hranica posudzovania, pretože doteraz bola premlčacia lehota 20 rokov pri zločinoch s hornou hranicou „najmenej“, nie „prevyšujúcou“ 10 rokov.
Premlčacia lehota 10 rokov pri ostatných zločinoch ostáva nezmenená. Ďalšia zmena nastáva v prípade prečinov. Kým v súčasnosti platí premlčacia lehota päť rokov na prečiny s hornou hranicou „najmenej“ tri roky, podľa návrhu novely by malo ísť o skutky s hornou hranicou „prevyšujúcou“ tri roky.
V ďalšom ustanovení § 87 – odsek 3 písm. a), b) – sa presnejšie vymedzuje, za akých okolností môže nastať prerušenie premlčacej lehoty. Podľa mojej mienky ide o presnejšie, jasnejšie aj vecne správnejšie upravenie prerušenia premlčacej lehoty, ako to ustanovuje súčasné znenie Trestného zákona. Napokon, posúďte sami na základe preskúmania už spomínaného konsolidovaného znenia.
Zrejme hlavné kontroverzie vyvoláva navrhované znenie § 438k definujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od účinnosti novely Trestného zákona. V podstate hovoria o tom, že trestné stíhanie, ktorého premlčacia lehota bola prerušená podľa vyššie spomínaného ustanovenia § 87 ods. 3 pred nadobudnutím účinnosti novely, sa považuje za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania prvýkrát nastali až po lehote stanovenej novým znením Trestného zákona. Ďalej sa v návrhu uvádza, že premlčanie trestného stíhania, ktorého premlčacia lehota bola prerušená pred účinnosťou novely, sa nepovažuje za prerušené, ak páchateľ nebol do 31. decembra 2023 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v premlčacej lehote, za ktorý Trestný zákon stanovuje rovnaký alebo prísnejší trest. Ak k popísanému stavu (teda k odsúdeniu) v stanovenej lehote prišlo, premlčanie trestného stíhania sa považuje za prerušené dňom právoplatného odsúdenia.
Takmer každá zákonná zmena si vyžaduje prechodné ustanovenia. Ak sa menia pravidlá v trestnom konaní, platí to o to viac. Popísané prechodné ustanovenia sú univerzálne, platia pre všetkých rovnako. V návrhu novely nie je napísané, že platia len pre XY alebo pre QR.
Avšak to by nebolo Slovensko, ak by kverulanti neutekali kutrať sa v trestných spisoch, na akú známu persónu by sa mohli vzťahovať priaznivejšie podmienky počítania premlčania, respektíve prerušenia premlčania. Padajú kadejaké mená, ale v celom tom humbugu zanikajú podstatné detaily.
Po prvé, ako je možné, že žiaden mudrlant neponúkol štatistiku, koľkých obvinených, respektíve podozrivých (bez mien a v súlade so zachovaním prezumpcie neviny) by sa mali navrhované zmeny týkať. A ako je možné, že nikto nepoužíva príklady nejakého Ferka Mrkvičku z Hornej Dolnej, pretože všelijakých Ferkov Mrkvičkov je nepochybne viac ako niekoľko vychytených mien.
Po druhé, ako je možné, že Lipšic vie, komu plynie aká premlčacia lehota. To môže vedieť akurát tak dozor konajúci prokurátor. Lipšic nevykonáva dozor ani Miroslava Výboha, ani Jaroslava Haščáka (ani nemôže, veď jeho prezumpciu neviny porušil aspoň miliónkrát), ani Petra Košča (ani nemôže, však to bol jeho kamoš), ani Petra Žigu, ani ďalších skloňovaných osôb.
Po tretie, o to, kedy začala alebo nezačala plynúť taká alebo onaká premlčacia lehota v takom alebo onakom prípade bude ešte veľa polemík. Nemali by však prebiehať v médiách, na parlamentnej pôde a na spanilých husitských jazdách Lipšica po slovenských médiách. Interpretácie plynutia premlčacích lehôt budú predmetom sporov medzi dotknutými osobami a ich právnikmi na strane jednej a dozor konajúcimi prokurátormi, prípadne súdmi na strane druhej.
Po štvrté, niekomu sa možno páčilo, že ostatných 25 rokov sa do aleluja sprísňovali tresty pomaly aj za fajčenie v kine, až sme dospeli do štádia, že v niektorých prípadoch dostali páchatelia za úplatok alebo ekonomickú trestnú činnosť vyšší trest ako iní páchatelia za vraždu alebo účasť na vražde. Nepochybne sú však aj takí, ktorým sa tento vývoj nepáčil, preto dnes vítajú (aj keď nie sú nielen obvinení, ale ani len podozriví) civilizovanejšiu formu výkonu spravodlivosti.
Po piate, kadejaké právne nuly ako Daňko dnes škriekajú, lebo im kadejaká ZKH otrčí mikrofón, že za takú a onakú spôsobenú škodu budú môcť sudcovia ukladať podmienečné tresty. No a čo? Lipšicove a Žitňanskej úpravy okliešťovali možnosť súdov posudzovať prípady individuálne a neraz sa sudcovia dostávali do situácie, že museli ukladať drakonické tresty, aj keď s nimi neboli nielen ľudsky, ale aj právne stotožnení. Pri tejto príležitosti je potrebné uviesť že aj podmienečný trest je trest a plní nielen účel generálnej, ale aj individuálnej prevencie. Podmienečne odsúdená osoba si musí veľmi dobre zvážiť, ako sa bude v čase podmienky, ale aj po jej uplynutí správať a aké môže mať prípadné následky ďalšie úmyselné porušenie Trestného zákona.
A napokon, no ani náhodou v poslednom rade! V politickom virvare úplne zaniká fakt, že v novele Trestného poriadku (už sme na pôde práva procesného) sú navrhované nové úpravy, na základe ktorých by malo byť oveľa ťažšie obchodovanie a čarovanie s výpoveďami kajúcnikov. Zabezpečovaniu beztrestnosti a tým aj legalizovaniu príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti by mohol nastať koniec. Píšem mohol, pretože na môj vkus nejde novela dostatočne ďaleko a hlboko, ale chápem, že z politického hľadiska je ešte prísnejšia kontrola celého režimu takzvaných spolupracujúcich obvinených asi nepriechodná. V každom prípade je pozoruhodné, že o tomto aspekte navrhovaných zmien sa opozícii, hlave štátu ani šerblíkom a nočníkom akosi diskutovať nechce.
Zdroj: https://www.facebook.com/datel.sk
V nadväznosti na vyššie publikovaný status si dovoľujem ponúknuť do vašej pozornosti aj najnovší odborný článok, publikovaný na portáli Právne listy: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1350-novela-trestneho-zakona-a-majetkove-trestne-ciny
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.