Návrh zákona EÚ o nenávistných prejavoch nie je len o tvrdom postoji voči predsudkom. Ale je to potláčanie nesúhlasu a obmedzovanie demokracie
Minulý štvrtok, v kontexte znepokojujúceho vývoja slobody prejavu v Európe, Európsky parlament odhlasoval pridanie nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na zoznam „zločinov EÚ“.
Člen Európskeho parlamentu počas hlasovania v Európskom parlamente v Štrasburgu, Francúzsko, 17. januára 2024. Zasadnutie Európskeho parlamentu trvá od 15. do 18. januára 2024. EPA-EFE/RONALD WITTEK
Zločiny EÚ, ako je terorizmus a obchodovanie s ľuďmi, sú v očiach Bruselu považované za „obzvlášť závažné“ a majú „cezhraničný rozmer“. V prípade trestných činov EÚ môže Brusel stanoviť minimálne trestné činy a sankcie, ktoré sa musia uplatňovať v celom bloku, čím sa pozastaví zvyčajná zásada subsidiarity EÚ.
Vzhľadom na to, že celoeurópske pravidlá už kriminalizujú nenávistné prejavy páchané na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národného či etnického pôvodu, možno odpustiť názor, že rozšírenie zákona nie je potrebné.
Ale EÚ čelí „novej sociálnej dynamike“, hovorí spravodajkyňa pre obnovu Maite Pagazaurtundúa, v ktorej sa „nenávisť“ údajne „normalizuje“, čo znamená, že je potrebný prísnejší právny rámec.
V súlade s tým nový zákon rozšíri definíciu trestných činov z nenávisti v celej Európe tak, aby zahŕňala „pohlavie, sexuálnu orientáciu, pohlavie, rodovú identitu, rodové vyjadrenie, pohlavné charakteristiky, vek [a] postihnutie“.
Zatiaľ čo Pagazaurtundúa tvrdí, že nové ustanovenia budú stále „[zaručovať] občanom slobodu prejavu“, zahrnutie niektorých z týchto kategórií pravdepodobne zasiahne do mnohých legitímnych prejavov.
Napríklad ochrana rodovej identity by pravdepodobne kriminalizovala mnohé druhy dokonale zmysluplných rodovo kritických prejavov – prejavov, ktoré popierajú, že spôsob identifikácie môže zmeniť jeho biologické pohlavie, ústredný princíp transgender ideológie. To by malo vážne cenzúrne dôsledky. Napríklad v Británii, kde sa policajné sily už dlho dusia v transgender ideológii, boli aktivisti zatknutí za to, že na sociálnych sieťach povedali, že „transženy sú muži“.
Okrem toho ochrana proti nenávistným prejavom na základe takých širokých kategórií, ako je pohlavie, sexuálna orientácia a dokonca aj vek a zdravotné postihnutie, určite spôsobí, že európski občania budú chodiť po škrupinách všetkých druhov pri každodenných prejavoch.
Zákon by tiež rozšíril rozsah trestných činov z nenávisti na „akúkoľvek inú základnú charakteristiku“, ktorá by mohla zákonodarcom neskôr napadnúť. „Parlament vyzýva Komisiu, aby zvážila prístup s „otvoreným koncom“, vysvetľuje tlačový brífing, „pričom dôvody diskriminácie nebudú obmedzené na uzavretý zoznam, aby sa zabezpečilo, že pravidlá pokrývajú incidenty motivované novými a meniacimi sa sociálnou dynamikou“.
To znamená, že ako sa hranice prebúdzajúcej sociálnej revolúcie nevyhnutne posúvajú dopredu, do zoznamu vyžadujúceho ochranu môžu byť náležite pridané stále viac špecializované kategórie obetí, čím sa rozsah prijateľného prejavu ešte viac zúži. (Človek si kladie otázku, bude podľa tohto zákona jedného dňa nezákonné nazývať „ neplnoletú osobu priťahujúcu pozornosť“ nonce?).
Navyše, umiestňovanie takýchto svojvoľných a neustále sa meniacich hraníc na to, aký prejav eurokrati považujú za legitímny, bude mať určite ničivý účinok na slobodu prejavu európskych občanov vo všeobecnosti.
A čo viac, zatiaľ čo nový zákon dúfa, že naznačí, že jeho zámerom je jednoducho chrániť skupiny obetí, je celkom jasné, že ide o politiku.
Nie je zvláštne, že záležitosť zranených online pocitov by mala pre eurokratov zaručovať rovnakú vážnosť ako terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a drogami a zbraňami, aby mohla byť označená za trestný čin EÚ?
Ako však vysvetlil pôvodný návrh Európskemu parlamentu v novembri, problém Bruselu s takzvanými nenávistnými prejavmi je aj politický, pretože nenávistné prejavy môžu zjavne „oslabiť spoločnosť ako celok a podkopať základy Únie“.
Ako je to, že? Pretože podľa návrhu je to „extrémistické a populistické hnutie“, ktoré je zodpovedné za údajný „nárast diskriminácie a nenávisti“ v dnešnej Európe.
Dozvedáme sa, že to vedie k „nebezpečnému rozdeľovaniu spoločnosti ako celku“, „prehlbuje politickú polarizáciu“ a dokonca „ohrozuje demokraciu“. (Samozrejme, keď sa eurokrati trápia rozdelením alebo polarizáciou, majú na mysli iba politickú opozíciu).
Návrh zákona preto oznamuje, že má politický diskurz vyslovene v hľadáčiku, čo je zjavne odôvodnené skutočnosťou, že politický diskurz v dnešnej Európe je „čoraz viac charakterizovaný nenávistnými prejavmi“.
Toto pomerne mimoriadne priznanie odhaľuje autoritárstvo tohto zákona. Zdá sa, že v záujme ochrany európskej demokracie majú byť nevítané hlasy rastúcich európskych populistických hnutí potlačené zákonmi o nenávistných prejavoch. Pre nehanebnú bruselskú guľu znamená demokracia v skutočnosti iba ich vlastnú ošúchanú hegemóniu.
Zjavným prostriedkom tejto cenzúry je novovydaný zákon EÚ o digitálnych službách (DSA).
Zákon o online regulácii už oprávňuje zástupy bruselských byrokratov, aby hľadali na internete príklady nenávistných prejavov a dezinformácií (teda nesprávneho myslenia) a prinútili gigantov sociálnych médií, aby ich odstránili.
Úsilie Bruselu sa doteraz zameriavalo prevažne na dezinformácie, pričom úradníci minulý rok začali trestné vyšetrovanie proti X Elona Muskana základe toho, že nedostatok overovačov faktov schválených EÚ z neho robí semenisko pre falošné správy.
Prísnejšie zákony o nenávistných prejavoch by povzbudili bruselských byrokratov, aby tiež strážili údajný nenávistný obsah online na základe toho, že spôsobuje škodu. Keďže nenávisť a ubližovanie sú ešte hmlistejšie pojmy ako takzvané dezinformácie, sú ešte otvorenejšie k svojvoľnému zneužitiu prípadnými cenzormi.
Vzhľadom na znepokojujúce dôsledky tohto zákona na politický disent a slobodu prejavu v Európe môžeme len dúfať, že keď sa dostane pred Radu, bude zrušený. Odhaľuje však aj to, ako dnes Brusel začal vnímať slobodu prejavu ako hrozbu pre svoju moc.
Minulý týždeň predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová súhlasila s výskumom Svetového ekonomického fóra, že najväčším globálnym rizikom v súčasnosti nie je vojna alebo zmena klímy, ale „dezinformácie a hoaxy, po ktorých nasleduje polarizácia v rámci našich spoločností“.
Nie je ťažké pochopiť, prečo je taká znepokojená. Von der Leyenová chápe, že opozícia voči liberálno-technokratickému konsenzu EÚ narastá a že ona a jej spojenci sú na ceste k mrzutému roku pri volebných urnách. Zdá sa, že namiesto toho, aby sa bruselské elity snažili viac osloviť voličov, skôr zakročia proti nesúhlasu.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.