Nestáva sa často, aby korporácia zažalovala vlastných akcionárov. Americký ropný gigant ExxonMobil mal na tento krajný krok dobrý dôvod. Dvoch menších akcionárov obviňuje, že presadzujú extrémny klimatický aktivizmus. A pokúšajú sa aj za cenu strát „zmenšiť“ spoločnosť, do ktorej investovali.
Zrážka ExxonMobile s akcionármi je v istom zmysle konfliktom starého sveta s tým novým, akože pokrokovým a aktivistickým. Korporácia z Texasu, bašty konzervatívcov, je poslednou „Big Oil“ spoločnosťou, ktorá ešte nepokľakla pred zelenou palicou. Teda pred novými oligarchami. A pred ich pokusmi prevychovať svet – vrátane súkromného podnikania – podľa vlastných šablón a záujmov.
ExxonMobil chce súdnou cestou zabrániť dvom malým aktivistickým akcionárom (Follow This a Arjuna Capital), aby na valnom zhromaždení predložili návrh na radikálne znižovanie emisného profilu firmy. Tvrdí, že akcionári už takýto návrh zamietli a pokusy tlačiť na prelomenie rozhodnutia nemajú obchodný, ale ideologický motív. ExonMobil ich obviňuje, že chcú celkom zámerne poškodiť firmu, ktorej podnikanie sa im nepáči.
Ešte pred pár rokmi by bolo absurdné, aby akcionár tlačil svoju spoločnosť do hladovky a do strát. V záujme klimatického aktivizmu. Úlohu ochrancu životného prostredia mali predsa plniť vlády, respektíve ich normy a zákony. A investori sa mali, samozrejme v rámci zákona, starať o svoje zisky. Nijaký z nich by sa nepokúšal v rozsahu obmedzení predbiehať vládu. A nijaký z nich by neinvestoval desiatky miliónov dolárov do ziskového ropného žraloka len preto, aby ho prevychoval na stratového vegána. Lebo takýto „investor“ by svižným krokom mieril rovno do krachu.
Dnes to už neplatí. Lebo dnes už majú byť aj banky, fondy, investori woke. Uvedomelí, aktivistickí, progresívni. Napĺňa sa to, čo avizoval zakladateľ Svetového ekonomického fóra v Davose Klaus Schwab. Nové pravidlá hry a zelenú revolúciu nemajú presadiť vlády a parlamenty. Tie sú dnes nepodstatné (rovnako ako voliči).
„Nový svet“ majú modelovať woke korporácie. Za revolučnými zmenami má stáť mocný finančný sektor. Banky, fondy a správcovia aktív majú odrezať od financií každú spoločnosť, ktorá odmietne zelenú prevýchovu. Že to bude pre spotrebiteľov neúnosne nákladné? No a čo… To bude ich problém. Nie problém korporácií a ich nových „trvalo udržateľných pravidiel“.
V tejto hre pritom nejde len o ušľachtilé ciele ako ochrana prírody a klímy. V tejto hre ide prioritne o rozširovanie vplyvu novej, zelenej oligarchie. Chce byť v plnom rozsahu suverénna. Teda nezávislá od dodávateľov energií, hlavne fosílnych palív z Východu (arabské štáty, Irán, Rusko).
Nechto znie akokoľvek čudne, klimatická agenda je jedným z frontov hybridnej vojny.
Treba dodať, že dnes to už nie sú len veľké plány woke investorov a woke bánk. Je to realita.
Súdna žaloba ExxonMobile nie je namierená len na malých aktivistických akcionárov. Kľúčový je najväčší investor v ExonMobil – známa a mimoriadne vpylvná investičná skupina BlackRock. Aj tá podporuje zelenú prevýchovu súkromných spoločností.
BlackRock je považovaný za najväčšiu a najsilnejšiu finančnú skupinu na svete. Je niečo ako jadro novej, zelenej a progresívnej oligarchie. Klimatickú agendu nielen podporuje, ale tvrdo presadzuje.
Naplno sa to začalo v januári 2020. Šéf skupiny BlackRock Larry Fink poslal investorom a klientom z Wall Street list, v ktorom avizoval finančnú revolúciu a rozsiahle prerozdeľovanie kapitálu podľa klimatického kľúča. Jeho vízia stojí na zásade, že finančné trhy a finančný sektor podporia prechod – pre spotrebiteľov bolestivý – na novú ekonomiku, ktorá bude nezávislá od fosílnych palív. Teda od ich dodávateľov z Východu.
Tí, ktorí sa nepodvolia, narazia na „trhy“ (tak sa zvykne hovoriť vlastníkom finančného kapitálu). V kliatbe je aj jadro podnikania texaskej „Big Oil“ ExxonMobile. Má sa preformátovať podľa pokynov časti akcionárov.
BlackRock presadil medzi investormi novú módu: nasilu presadzovať zelenú agendu. Bez ohľadu na náklady firiem a ľudí. Každá revolúcia predsa prináša obete. Veľa obetí.
ExxonMobil si netrúfol žalovať priamo BlackRock. Ani veľmi nemal za čo. BlackRock s revolučnými návrhmi pred valným zhromaždením neprišiel. Urobili to za neho malí aktivistickí akcionári Follow This a Arjuna Capital. Tí už svoje aktivistické ciele presadili vo viacerých energetických firmách. Fond Follow This si priamo v profile uvádza, že jeho poslaním je „donútiť Big Oil spoločnosti, aby boli zelené“. Inými slovami, ich podnikanie s ropou a plynom má zaniknúť.
ExxonMobil pri tejto politike nepredstieral nadšenie. A začal sa brániť. Je pritom možné, že uspeje. Médiá už varujú, že prípad ExxonMobil bude v Texase riešiť konzervatívny sudca.
Na klimatickom pochode novodobej zelenej oligarchie nie sú pochybné ohlásené ciele. Ak by naozaj išlo o ochranu klímy a prírody, bolo by to nepochybne pekné… Zarážajúci je skôr rozsah zmien, ktorý neberie ohľad na únosnosť „novej ekonomiky“ pre väčšinu ľudí.
Náklady budú extrémne a pre veľkú časť rodín neúnosné. Navyše ide o radikálny zásah do práv, konkrétne do vlastníckeho práva. Zelený valec, ktorý rozbehla nová oligarchia a jej politická klientela, zničí veľkú časť tradičného súkromného podnikania – a jeho tradičného a pomerne lacného energetického pohonu. Na konci týchto drasticky nákladných zmien ostanú len tí najsilnejší. A sieť ich monopolov či kartelov. Ostatní hráči buď neprežijú, alebo už nebudú relevantní.
Na tejto hre je pritom šialené, že vlastne ide proti tomu, čo ohlasuje. Proti ochrane klímy. Príkladom je hlavne EÚ, ktorá zašla v sociálno-ekonomickom inžinierstve najďalej, oveľa ďalej ako opatrnejšie Spojené štáty. Šéf ExxonMobil minulý rok kritizoval prepálenú politiku Európskej únie celkom výstižne: po rokoch prehnaných reštrikcií proti fosílnym palivám nemala inú alternatívu, ako spaľovať uhlie, aby vôbec mohla svietiť.
Podobné následky malo aj rozhodnutie blokovať ropu z potrubí a nahradiť ju dovozom zo Stredného východu tankermi na naftový pohon. Nielen ekonomické, ale aj ekologické náklady na prepravu ropy pre európske trhy tým mohutne narástli.
Čo k tomu dodať… Politika klimatických aktivistov je pokrytecká. A extrémne špinavá. Smrdí dokonca aj v klimatickom zmysle.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.