Spor podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu s KDH o Che Guevaru by nestál za pozornosť, ak by kresťanskí demokrati a ich spojenci v Ústave pamäti národa nezaťahovali do ideologického konfliktu trestné právo. Z tohto hľadiska je potrebné urobiť vo veci malú inventúru.
Podpredseda Blaha považuje Guevaru za partizána a symbol boja proti americkému imperializmu na západnej hemisfére. Má pravdu. Teda až na to, že je to len časť pravdy. Che naozaj pomohol Fidelovi Castrovi a jeho povstalcom zvrhnúť Batistovu pravicovú diktatúru, opierajúcu sa o spojenectvo s USA. Ten istý Guevara na druhej strane pomohol Fidelovi vybudovať ľavicovú diktatúru s podporou Sovietskeho zväzu. Ak je toto vzor podpredsedu parlamentu a Smeru Ľuboša Blahu, môžeme nesúhlasiť alebo krútiť nosom, ale to je všetko, čo sa s tým dá v civilizovanej a demokratickej spoločnosti robiť.
Ak by KDH udržalo spor s revolucionárom Ľubošom Blahom v ideologickej a politickej rovine, bolo by všetko v poriadku. Napokon, od kresťanskej strany sa očakáva, že bude kritizovať ateistického revolucionára a komunistu Che Guevaru, ktorý pomohol Fidelovi vybudovať režim potláčajúci nielen ľudské a občianske práva, ale aj náboženské slobody.
Lenže KDH a jeho spojenci v Ústave pamäti národa zašli oveľa ďalej. Oni chcú podpredsedu Blahu za jeho presvedčenie súdne trestať, čo nie je nepodobné Fidelovmu boju proti katolíckej cirkvi a jej prívržencom na Kube. Z inej perspektívy by sa dalo povedať, že kresťanskí demokrati sa od čias svätej inkvizície nič nenaučili a ani nič nepochopili. A tretí pohľad by mohol nájsť paralely medzi postupom KDH a ÚPN na jednej strane a americkým mccarthyizmom 50. rokov na strane druhej (viď senátora Josehpa McCrathyho a jeho hon na neexistujúce komunistické čarodejnice v USA).
O KDH som na tomto mieste popísal nejeden status, menej som sa venoval Ústavu pamäti národa. Vo svetle pogromu na poslanca Blahu, ale aj v kontexte celkového pôsobenia tejto ustanovizne je potrebné povedať, že ide o hybridnú inštitúciu, ktorá sa síce tvári, že robí vedu, no v skutočnosti je to ideologické pracovisko, pokúšajúce sa o zavedenie záväznej interpretácie dejín. A jej pracovníci sa angažujú vo verejnom tlaku na orgány činné v trestnom konaní, aby stíhali podpredsedu parlamentu za jeho politické názory. Z vedeckého aj politického hľadiska je to choré a najmä nebezpečné.
Som presvedčený, že potrebám vedy úplne postačí existencia Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a niekoľkých ďalších vedeckých pracovísk na univerzitnej úrovni. Poznatkové fondy zverené do správy ÚPN by mali byť prevedené pod štátny archív a tieto historické pramene by mali byť podrobené serióznemu vedeckému bádaniu. Samotný ÚPN je načase zrušiť a na túto trápnu kapitolu ideologickej bigotnosti čo najskôr zabudnúť.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.