Ukrajinský nacionalizmus nebezpečnejší ako Putin

Zelenského bývalý poradca varuje: Ukrajinský nacionalizmus je nebezpečnejší ako Putin

Ukrajinský nacionalizmus ohrozuje krajinu viac ako ruská invázia. Tvrdí to Zelenského exporadca Oleksij Arestovič. Preto každý druhý schopný Ukrajinec nechce ísť do armády. Nechce bojovať za Ukrajinu, v ktorej skončí ako občan druhej kategórie. Navyše vstup Ukrajiny do NATO je nereálny.

Oleksij Arestovych (napravo) viedol do roku 2005 Hlavné spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany. Bol poradcom kancelárie prezidenta Zelenského (vľavo) a po invázii spočiatku pravidelne komentoval vojnu v ukrajinskej televízii.

Ukrajinský dôstojník Oleksij Arestovič (48) bol na začiatku invázie poradcom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského (45). Neskôr sa stal najtvrdším kritikom Zelenského vlády a opustil krajinu kvôli trestnému stíhaniu proti nemu. V nadchádzajúcich prezidentských voľbách by chcel kandidovať proti Zelenskému. Najhlasnejší a najkontroverznejší kritik Zelenského v hodinovom rozhovore pre britské online médiá bilancuje chyby Kyjeva.

Ukrajinský nacionalizmus ohrozuje krajinu

Arestovič je presvedčený, že „ukrajinský nacionalizmus“, ktorý hrozí roztrhaním krajiny, je vysoko deštruktívny: „Je to myšlienka menej ako 20 percent Ukrajincov. Zvyšných 80 percent je proti. Hrozí „strata ruskojazyčného územia, napríklad na východe Ukrajiny a na juhu“. Ukrajina má oficiálne 58 národností, no v skutočnosti je ich viac ako sto. V roku 1991 však politici začali „transformovať Ukrajinu na viac monokultúrnu krajinu“. Záver: Ukrajinský nacionalizmus „je najnebezpečnejšia myšlienka a horšie nebezpečenstvo ako ruská vojenská agresia, pretože nikto z týchto 80 percent nechce zomrieť za systém, v ktorom sú občanmi druhej kategórie“.

Prívrženci vodcu ukrajinského národného hnutia Stepana Banderu pochodujú na západe Ukrajiny. V iných častiach krajiny je Bandera veľmi kontroverzný.APA/AFP/Sergej SUPINSKY

Polovica mužov, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu, nechce byť regrutovaná

To vedie k obrovským problémom pre armádu. „Keď som bol vo funkcii, povedali mi: 4,5 milióna mužov, približne polovica celkovej mužskej populácie v bojovom veku, sa nechcelo zaregistrovať v náborovom centre – nie na účely náboru, ale na overenie svojich osobných údajov. Je to dôkaz, že sa nám nedarí úspešne motivovať našich ľudí pre túto vojnu.“ Môže za to pokus o vytvorenie „monokultúrnej“ Ukrajiny. „Tých 4,5 milióna Ukrajincov nechcelo byť naverbovaných pre túto politickú myšlienku.“ Ukrajina musí zostať „polykultúrna“ a stať sa federáciou, „keďže juh Ukrajiny je úplne iný ako sever“.

Ukrajinskí vojaci trénujú na vojenskej strelnici: Nie každý chce bojovať za monokultúrnu Ukrajinu, hovorí Arestovych.Getty

Kyjev by sa nemal sústrediť na Donbas

Oleksij Arestovych sa tiež domnieva, že Zelenského vojnová stratégia je nesprávna, pretože sa príliš zameriava na východ: „Donbass je blízko ruským regiónom a už desať rokov je pod ruskou okupáciou. Existuje celá generácia, ktorá nikdy nežila na Ukrajine. Je to ako národ vo Veľkej Británii, ako Severné Írsko.“ Krym je oveľa dôležitejší ako Donbass. V čiernomorskom regióne je potrebná stabilita a „vývoz a dovoz, ktoré sú pre ukrajinskú ekonomiku veľmi dôležité“. Jedným z cieľov konfliktu musí byť stabilita čiernomorského regiónu.

Rusi chceli pokračovať v rokovaní, my sme odmietli“

Krátko po ukrajinskej invázii bola dohoda medzi Kyjevom a Kremľom na dosah. Kyjev ukončil rokovania v Istanbule proti vôli Moskvy. Arestovič to teraz potvrdzuje: „Bol som členom Istanbulského procesu a bola to najziskovejšia dohoda, akú sme mohli uzavrieť.“ Začiatkom apríla sme boli na domácej pôde. Blížil sa ďalší krok v rokovaniach: „Istanbulské dohody boli protokolom o zámere, ktorý bol na 90 percent pripravený na priame stretnutie s Putinom.

To sa však nikdy nestalo. Svoju úlohu mohol zohrať aj masaker v Buči: „Prezident bol z Buče šokovaný. Všetci sme boli šokovaní. Zelenského tvár sa úplne zmenila, keď videl, čo sa stalo.“ Okrem toho do Kyjeva odcestoval vtedajší britský premiér Boris Johnson. „Nikto nevie, o čom hovorili.“ Výsledok: v prvý aprílový týždeň členovia vyjednávacej skupiny „zastavili všetky diskusie.“ Záver: „Rusi prejavili ochotu pokračovať v rokovaniach a my sme to odmietli.“

Členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO je „nereálne“

Arestovič uvádza: „Som plne za nezávislú Ukrajinu, ktorá bude nasledovať cestu Izraela alebo Južnej Kórey. Nebude súčasťou Ruska ani NATO.“ O tom druhé sa momentálne hrá. „Pre mňa je úplne nereálne, aby Ukrajina vôbec dúfala, že sa stane členom Európskej únie alebo NATO. V súčasnej situácii je to nemožné.“ Ústredným problémom je: „Cena pre Západ za prijatie Ukrajiny do NATO je veľká vojna s Ruskom a kolektívny Západ nie je pripravený zaplatiť túto cenu.

Potrebujeme rokovania o bezpečnosti celej východnej Európy“

Teraz je tiež „absolútne nemožné“, aby sa opäť začali rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou. Teraz sú potrebné „nie rusko-ukrajinské rokovania, ale rokovania o celej bezpečnosti východnej Európy“. Argumenty Arestoviča: Predchádzajúci bezpečnostný systém už nefunguje. „Musíme vytvoriť nový systém v Európe.“ Okrem toho treba brať vážne obavy Moskvy. „Rusko sa necíti bezpečne. Môžeme sa tomu posmievať a povedať, že sme nikdy neboli agresívni voči Rusku, ale Rusi si to myslia.“

Sú potrebné veľké rokovania so všetkými členmi NATO, všetkými susedmi EÚ, ako aj s Ruskom a Bieloruskom. „Alternatívou by bolo 10 až 15 rokov vojny.“ Bývalý poradca je pesimistický. Neverí, že čoskoro dôjde k rozhovorom: „Myslím si, že v Európe nás čaká 10 alebo 15 rokov vojny.“

Na Ukrajine prebiehajú dve trestné vyšetrovania proti Arestovyčovi. Silne odporuje nedávnym obvineniam, že je ruským sympatizantom.

Zdroj: https://exxpress.at/ex-berater-von-selenskyj-warnt-ukraine-nationalismus-gefaehrlicher-als-putin/