Takzvaná restoratívna spravodlivosť je typickým príkladom progresívnej politickej agendy. Vo svetle najnovšieho diania na Slovensku z toho vyplýva niekoľko zaujímavých paradoxov.
Aj keď som kritikom spôsobov presadzovania progresívnej ideológie, neznamená to, že samotná progresívna ideológia je ako celok zavrhnutiahodná. Nie je to pravda, pretože bez progresívnych aktivistov by možno dodnes nemali ženy volebné právo ani v rôznych kolískach demokracie. Inou vecou je okolnosť, že súčasná verzia progresivizmu je v mnohých ohľadoch zblúdená, v iných ohľadoch naivne rojčivá, v niektorých ohľadoch nebezpečne invazívna a poniektoré agendy tohto politického prúdu sú doslova zavrhnutiahodné.
Vráťme sa však na Slovensko a najmä od abstraktných úvah ku konkrétnym udalostiam. Ak by bola prezidentka Zuzana Čaputová verná svojmu ideologickému zázemiu, nemohla by sa v parlamente dopustiť dnešného prejavu. A ak by bolo Progresívne Slovensko európskou progresívnou stranou (dajme tomu nórskeho, švédskeho alebo dánskeho typu), nemohlo by jej tlieskať a pritakávať. Naopak, PS by malo stáť na čele boja za restoratívnu spravodlivosť a hlava štátu zrodená v lone tejto partaje by mala úsilie o odklon od retribúcie chváliť a aktívne podporovať.
Neviem, neviem, ale progresívna Kominterna by si mala s Miškom a so Zuzkou vážne pohovoriť, prípadne ich (aspoň podmienečne) vylúčiť zo svojich radov, aby sa spamätali.
Druhým paradoxom je okolnosť, že novelami trestných kódexov bojujú na Slovensku za progresívnu agendu restoratívnej spravodlivosti politické sily ostro sa vymedzujúce voči ideológii a praktikám progresivizmu (prinajmenšom Smer a SNS). Áno, áno, poznáme slogan, že tým chránia „našich ľudí“, ale to je pomerne chabý argument, pretože problém je oveľa komplexnejší ako obľúbené heslo slovenskej baby Vangy alias Vagoviča a spol.
So spravodlivosťou totiž nemá nič spoločné, ak aktuálne platné trestné kódexy umožnili odsúdiť usvedčeného spolupáchateľa úkladnej vraždy Zoltána Andruskóa na 15 rokov a tie isté právne normy otvorili cestu k udeleniu trestu odňatia slobody Dušanovi Kováčikovi vo výške osem rokov za prijatie úplatku 50 tisíc eur. Nehovoriac o tom, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora na prvom stupni rozhodla spolubývajúca Tódovej o treste vo výške 14 rokov. Tá istá Záleská dala vrahovi Andruskóovi 15 a podpriemernému úplatkárovi Kováčikovi 14 rokov.
Prečo? Nielen preto, že Pamelina mentálna úroveň zodpovedá úrovni partnerky, ktorú si zvolila, ale aj preto, lebo jej to umožňuje zlipšicovaná trestnoprávna legislatíva.
Podobných paradoxov až zhovädilostí sa na základe aktuálne platného právneho poriadku slovenská retributívna spravodlivosť dopúšťa neúrekom a je neprijateľné, aby takýto stav pretrvával naďalej. PS aj ich Zuzana proti navrhovaným zmenám môžu bojovať a protestovať, v takom prípade sa však ich voliči budú musieť zmieriť s tým, že do parlamentu a na zámok nevyslali progresívnych politikov, ale spiatočníckych reakcionárov.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.