Dnes sa hlásim už druhý raz a budem o niečo ostrejší ako obvykle, pretože na to existuje vážny dôvod. Začnem provokatívnym a z pohľadu farizejov, zákonníkov a ideologickej veľrady KDH zrejme aj bohorúhačským konštatovaním:
Keby zostúpil Kristus druhýkrát na zem, poniektorí prominenti KDH by žiadali moderné zosobnenie rímskeho miestodržiteľa (vždy sa totiž nájde nejaký Pilát), aby Ježiša ukrižoval alebo mu aspoň zrušil profil na Facebooku, nech nemôže ďalej šíriť pohoršujúce posolstvo zmierenia a spravodlivosti. Keby Ježiš naozaj prišiel v roku 2024 medzi nás, jeho priateľmi by neboli postavičky politické panoptika, odievajúce sa hávom kresťanskej demokracie, ale takí ľudia, čo s láskou a nezištne pomáhajú iným. Ako napríklad Peter a Zuzana Tománkovci. A poniektoré veličiny KDH by Ježiš vyhnal z chrámu ako kedysi zaobchodil s predavačmi, kupujúcimi a peňazomencami, pretože robili z domu božieho „lotrovský pelech“.
Prečo o tom vlastne hovorím?
V týchto dňoch rozhoduje príslušný útvar Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o žiadosti Petra Tománka o udelenie akreditácie na zriadenie nového resocializačného zariadenia. Uprostred tohto procesu, v duchu najlepších farizejských a inkvizičných tradícií predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková a ďalšia poslankyňa tejto strany Andrea Turčanová (členka výboru pre sociálne veci) začali vyvíjať nátlak na ministra Erika Tomáša, aby zabránil udeleniu akreditácie Petrovi Tománkovi.
Fakt neviem, čo v KDH fúkajú okrem tymianu z kadidla, ale zjavne aj im by prospela detoxikácia a následná resocializácia, teda prinajmenšom veľkňažke Holečkovej a ďalšej členke veľrady Turčanovej. Opantané ópiom predstáv o vlastnej dokonalosti a bezúhonnosti nie sú totiž schopné triezvo uvažovať a teda vnímať nespochybniteľný fakt, že ich výzvy sú nielen nehanebné a nekompetentné, ale aj protiprávne.
Poďme od konca. Podľa zákona o pridelení akreditácie resocializačnému zariadeniu na prvom stupni rozhoduje akreditačný orgán, nie minister sociálnych vecí. To znamená, že Erik Tomáš v tejto chvíli nemôže urobiť nič, aj keby hneď chcel vyhovieť akiste Duchom Svätým inšpirovanej iniciatíve tetiek z KDH, pretože minister rozhoduje v akreditačnom konaní až v odvolacom konaní. Ak by ich tlaku podľahol a ovplyvňoval v akomkoľvek smere rozhodovanie akreditačného orgánu, porušil by zákon a možno by sa aj dopustil trestného činu.
Žiadateľ o udelenie akreditácie Peter Tománek je z pohľadu práva aj morálnych kvalít bezúhonným občanom. Vždy bol a nemôže na tom zmeniť nič ani okolnosť, že iné farizejské prasce (k ich menám sa postupne dostaneme) sa výrazne usilovali z neho urobiť monštrum. Trvalo to roky, no súdy Petrovi Tománkovi vo vykonštruovanej kauze Čistý deň postupne dávajú za pravdu, čo len posilňuje dôvodnosť tvrdenia o jeho všestrannej bezúhonnosti. Navyše pán Tománek ma požadované odborné vzdelanie a dlhoročné praktické skúsenosti v oblasti poskytovania služieb resocializácie. Z dôvodov uvedených v tomto a predchádzajúcom odseku sú výzvy poslankýň KDH priamym navádzaním na porušovanie zákona a možno aj navádzaním na páchanie trestnej činnosti.
A teraz sa pozrime na spoločensko-politickú rovinu inkvizičnej iniciatívy nesvätého ofícia KDH. Ak ponecháme bokom intelektuálne zakrpatenú cikádu Blahovú (vtedy SaS, dnes nejaká iná politická stoka), hlavnými postavami honu na bosorky v pseudo kauze Čistý deň boli predovšetkým Milan Krajniak, Daniel Lipšic a Vladimír Pčolinský. Všetci traja sa vyliahli z KDH a všetci traja v kostolných laviciach zodrali na kolenách aj ritiach nejedni tesiláky. Posledný križiak a prvý inkvizítor v dejinách slovenského parlamentarizmu Krajniak sa dokonca necháva svojím publikom adorovať, pretože si išiel vyliať dušičku na duchovné cvičenia. Veď čo by to bolo za posilňovanie ducha, keby to nevycapil na sociálnu sieť?! Bez potlesku publika ani modlitba na zmar, či ako?
Tieto obielené hroby a prázdne nádoby sa nielen protiprávne zmocnili zdravotnej dokumentácie Petra Tománka, ale o jej obsahu aj informovali verejnosť. Lipšic na tlačovke, križiak Krajniak priamo na pôde parlamentu. Akiste to robili v duchu jezuitského hesla ad maiorem Dei gloriam (na väčšiu slávu Božiu) či čo… Ich poskok Pčolinský zase zabezpečoval vylákanie dvoch drogovo závislých dievčat z resocializačného centra, aby ich mohol Matovičov Himmler Lipšic za miništrovania progresívnych médií zneužiť na nepochybne presväté politické ciele nehľadiac na to, že v rámci tohto procesu sa všetci zúčastnení pričinili o bezohľadné a ničím neodôvodnené ukrižovanie spoločenskej reputácie Petra Tománka a jeho manželky Zuzany. (Viac o tom nájdete v mojej knihe Satan, teší ma!)
Takže tak, práve na popísané dedičstvo Lipšica, Krajniaka, Pčolinského a Blahovej nadväzujú svojimi iniciatívami dve Jezábel – poslankyne Holečková a Turčanová.
Boh nás pred nimi ochraňuj!
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.