Vojnová propaganda: Bol vstup Ruska do vojny skutočne agresívnou vojnou, ktorá porušovala medzinárodné právo?
Hlavným argumentom pre aktívne zapojenie NATO do ukrajinskej vojny – prostredníctvom financovania, zbraní, spravodajských informácií, vojenskej podpory a výcviku – je, že išlo o „nevyprovokovanú agresívnu vojnu zo strany Ruska“. Čo je agresívna vojna podľa medzinárodného práva? A aké boli presné okolnosti vstupu Ruska do vojny 24. februára? 2022?
Týmito otázkami sa dotýkame srdca západnej vojnovej propagandy. Tu je dôležité sa detailne pozrieť. Pretože ak by nešlo o agresívnu vojnu, ktorá by porušovala medzinárodné právo, tak by sa celá západná vojnová propaganda zrútila ako domček z karát. Dôležité je, že vojna je vždy zločin a musí byť okamžite ukončená. Mierové riešenie si však vyžaduje ukončenie vojnovej propagandy.
Týmito otázkami sa podrobne zaoberá kniha „Hľadanie pravdy vo vojne na Ukrajine – o čom v skutočnosti je“. Kniha je starostlivo preskúmanou a komplexnou zbierkou faktov a analýz. Obsahuje to, čo potrebujete vedieť o tomto konflikte. Ako k tomu historicky došlo? Aký postup bol prijatý, čo viedlo k vojne? Ako Ukrajina, USA, NATO a Rusko rozbehli špirálu eskalácie? O čo vlastne ide? Nasledujúci úryvok z knihy „Hľadanie pravdy vo vojne na Ukrajine“ skúma okolnosti vstupu Ruska do vojny 24. februára 2022.
Úryvok z knihy:
Rusko vstupuje do vojny 24. februára 2022
Ráno 24. februára začali ruské jednotky napádať východ Ukrajiny. Z hroznej vojny na Donbase sa stala ešte hroznejšia vojna na Ukrajine.
V západných médiách nastalo veľké vzrušenie. Médiá pôsobili úplne prekvapene a zatajili skutočnosť, že na Ukrajine je od roku 2014 vojna. Niekedy však pravda vyjde najavo. Toto povedal generálny tajomník NATO Stoltenberg vo februári 2023:
„…pretože vojna nezačala vo februári minulého roku. Začalo to v roku 2014 (originál v angličtine: … pretože vojna nezačala vo februári minulého roku. Začala sa v roku 2014).”
Toto vyhlásenie bolo zriedkavým prerieknutím. Pravidlom bola fráza „nevyprovokovaná agresívna vojna v rozpore s medzinárodným právom“, ktorá sa miliónkrát opakovala v západných médiách. Toto by sa malo vpáliť do povedomia verejnosti ako nevyvrátiteľný fakt, aby sa posilnil obraz nepriateľa, že Rusko je nezákonný zločinec.
Medzinárodné právo bolo zneužité na vojnovú propagandu. V skutočnosti možno vstup Ruska do vojny ospravedlniť v prísnom súlade s medzinárodným právom. Ale o tom sa vôbec nediskutovalo. Namiesto právneho objasnenia sa slovo „v rozpore s medzinárodným právom“ zredukovalo na obušok vo vojne proti Rusku.
Keďže toto vyhlásenie, že vstup Ruska do vojny nebol v rozpore s medzinárodným právom, je pre väčšinu ľudí poburujúcou správou, rád by som stručne zhrnul kontext, z ktorého to vyplýva, skôr ako to podrobne vysvetlím.
Medzinárodné právo stanovuje, že obyvateľstvo časti krajiny sa môže väčšinovým hlasovaním vyhlásiť za nezávislý štát, ak spĺňa požiadavku nezávislej organizačnej štruktúry. Na to, aby bol tento krok platný podľa medzinárodného práva, nie je potrebné uznanie tejto nezávislosti inými štátmi. Tak to bolo v republikách Donbasu aj na Kryme. Donbasské republiky sú nezávislé štáty podľa medzinárodného práva. (Podrobnejšie pozri v knihe „Hľadanie pravdy vo vojne na Ukrajine“, ktorá začína na strane 233.) Vojenské útoky Ukrajiny delostreleckou a raketovou paľbou na civilné a vojenské ciele v oblastiach týchto štátov sú útočnou vojnou Ukrajiny proti Donbasským ľudovým republikám, ktoré porušujú medzinárodné právo. Kým Rusko neuznalo republiky ako také, nemohlo im poskytnúť vojenskú pomoc v súlade s medzinárodným právom. Ale uznaním bolo Rusko oprávnené poskytnúť vojenskú pomoc štátu napadnutému agresorom v rozpore s medzinárodným právom na jeho žiadosť. Navyše veľká časť obyvateľov republík už mala ruské občianstvo. V tomto smere bol útok na republiky útokom na ruských občanov.
Nič z toho sa v západnom príbehu nevyskytuje, pretože vyjadrenie vôle ľudu na Kryme a v republikách Donbass je negované. Nepriateľský obraz Ruska umožňuje vykresliť všetko ako vynútený akt násilia zo strany Ruska. Podrobne som opísal a dokázal, že to tak nebolo. Z faktov a analýz vyplýva, že Ukrajina viedla útočnú vojnu, ktorá porušila medzinárodné právo, a že Rusko v súlade s medzinárodným právom vyšlo na pomoc republikám Donbas v ich legitímnej sebaobrane. Rusko nie je agresorom porušujúcim medzinárodné právo, je to Ukrajina. Masívny nárast ostreľovania ľudových republík ukrajinskou armádou od 17. februára 2022, na ktorý reagovali výrazne slabším odporom (čo zdokumentovala OBSE), malo za cieľ prinútiť Rusko vstúpiť do vojny.
Výslovne zdôrazňujem, že táto úvaha podľa medzinárodného práva neospravedlňuje vojnu. Pretože aj keď je vojna právne prípustná, vždy je hrozná a spôsobuje nekonečné utrpenie. Myslím si však, že je dôležité posudzovať otázku právneho posúdenia a otázku mravného zmyslu oddelene.
Nižšie by som chcel podrobnejšie popísať, prečo vstup Ruska do vojny nebol v rozpore s medzinárodným právom.
Účasť vo vojne podľa medzinárodného práva
Charta OSN ako základ medzinárodného práva uvádza tri dôvody, ktoré ospravedlňujú účasť vo vojne:
Ak bol štát napadnutý, môže sa brániť podľa článku 51. Opatrenia na sebaobranu „musia byť okamžite nahlásené Bezpečnostnej rade“.
Napadnutý štát môže požiadať o podporu aj iné štáty. Podľa článku 51 možno právo na sebaobranu uplatniť aj „hromadne“.
Podľa článku 42 môže Bezpečnostná rada rozhodnúť o mandáte na vojenskú akciu s cieľom „udržať alebo obnoviť medzinárodný mier a bezpečnosť“. To má potom prednosť pred právom na sebaobranu podľa článku 51.
Pre ukrajinskú vojnu to znamená: Ukrajina zaútočila na dve ľudové republiky Donbasu. Bránili sa podľa bodu 1. O vojenskú pomoc podľa bodu 2 požiadali Rusko. Bezpečnostná rada OSN nerozhodla podľa bodu 3. Pozrime sa bližšie na to, čo sa deje.
21. február 2022: Dohoda o uznaní ľudových republík a o pomoci
Pre obyvateľov Donbasských ľudových republík bol 21. február 2022 veľkým dňom, ktorý sa oslavoval do noci. Ruský prezident Putin uznal Donbasské republiky a uzavrel s nimi dohodu o vzájomnej pomoci. Ľudové republiky na to čakali osem rokov. Nádej na mier rástla.
Aby sme tento proces klasifikovali, pozrime sa na pozadie. Od 17. februára 2022 sa delostrelecké ostreľovanie ukrajinskou armádou prudko zvýšilo, ako sme videli. 18. februára napoludnie Denis Pušilin, šéf vlády Doneckej ľudovej republiky, oznámil, že obyvateľstvo Doneckej oblasti bude evakuované do susedného ruského regiónu Rostov. Denis Pušilin vo vyhlásení napísal: „Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij čoskoro nariadi armáde, aby začala ofenzívu a realizovala plán invázie na územie Doneckej a Luganskej ľudovej republiky.“
Evakuácia obyvateľstva Doneckej ľudovej republiky sa začala hneď popoludní. Správa opisuje náladu: „Prvé autobusy na evakuáciu už prichádzajú do miest a dedín Donbasu! Medzitým je počuť hlasné sirény z katastrofy a civilnej obrany. Pred bankami sú aj rady ľudí. Hovorí sa, že veľký ukrajinský útok proti Donbasu sa blíži .“Luganská ľudová republika tiež vyzvala obyvateľov, aby utiekli do Ruska.
Ako konkrétne kyjevská vláda pripravila inváziu na Donbas, nie je s určitosťou známe, aj keď to bol základný zámer Kyjeva, ako sme videli v poslednej kapitole. Nepochybne sa odohral delostrelecký útok Ukrajiny na ľudové republiky.
Prečo Rusko osem rokov po referendách o nezávislosti v roku 2014 neuznalo ľudové republiky? Ak by Rusko malo záujem o integráciu Donbasu, mohlo to v roku 2014 urobiť pomerne ľahko, rovnako ako to urobilo s Krymom. Aj tak existovali západné sankcie a zjednotenie s Donbasom by ich sotva sprísnilo. Rusko však chcelo riešenie v rámci Ukrajiny a presadilo Minskú dohodu aj napriek odporu v ľudových republikách. Pokiaľ Rusko sledovalo tento cieľ, neuznalo nezávislosť ľudových republík, aby si zachovalo možnosť, že sa nezávislé ľudové republiky stanú autonómnymi časťami Ukrajiny.
V Dume, ruskom parlamente, prebiehala búrlivá diskusia o uznaní republík Donbas. Novinár Thomas Röper o tom informoval 21. februára 2022:
Ruská komunistická strana (ktorá už nie je komunistická, ale skôr to, čím bola v Nemecku SPD) je jedinou stranou, ktorá od začiatku konfliktu v roku 2014 žiada diplomatické uznanie republík Donbas. Ich argumentom je, že je to jediný spôsob, ako ochrániť tamojších ľudí pred ostreľovaním Kyjeva, pretože Kyjev by sa ťažko odvážil ostreľovať oblasti, ak by ich Rusko oficiálne uznalo za štáty a dalo ich pod svoju ochranu. V Dume za to nikdy nebola väčšina, pretože ostatné strany sa viac zaujímali o vyostrenie konfliktu. (…) V mesiacoch pred februárom 2022 sa nálada zmenila v dôsledku agresívneho správania Kyjeva, ale predovšetkým v dôsledku takmer neobmedzených dodávok zbraní Západu na Ukrajinu. V Rusku teraz panujú obavy, že by Kyjev mohol zaútočiť na Donbas a pokúsiť sa konflikt vyriešiť silou. Náladu v poslednom čase zmenil fakt, že útok v Kyjeve by znamenal pouličné boje v husto obývaných oblastiach a masívnu delostreleckú paľbu. Volanie po uznaní republík Donbasu bolo počuť čoraz častejšie aj mimo komunistickej strany.
Navyše, keďže pasy ľudových republík neuznávali žiadne iné štáty okrem Ruska a Kyjev odmietol vydávať doklady v ľudových republikách, obyvatelia Donbasu majú od roku 2019 možnosť požiadať o ruské pasy, čo tiež znamená, že majú Ruský dostal občianstvo. Začiatkom roka 2022 žilo v ľudových republikách vyše 700 000 ruských občanov, za ktorých Rusko prirodzene cítilo zodpovednosť.
K zmene postoja v Dume došlo preto, že Kyjev čoraz otvorenejšie hovoril, že vojnu na Donbase chce vyriešiť silou a nie implementovať Minskú dohodu. Nádej z Minsku na mier sa teda stratila a ruská Duma vyzvala na uznanie republík Donbasu 15. februára 2022, ale konečné rozhodnutie nechala na prezidenta.
Kyjev na toto rozhodnutie Dumy provokatívne reagoval 17. februára 2022 výrazne zvýšenou delostreleckou paľbou na ľudové republiky. (Poznámka: Toto je zdokumentované v správach OBSE o porušovaní prímeria. Tieto boli analyzované v knihe v predchádzajúcej kapitole.)
Prezident Putin potom 21. februára 2022 predniesol hlavný prejav o histórii Sovietskeho zväzu a o chybách Lenina a Stalina pri umelom a totalitnom zlučovaní republík, čo viedlo k súčasným problémom. Putin hovoril aj o ignorovaní ruských záujmov NATO. Potom sa zmienil o hrôze ôsmich rokov vojny v Donbase. „Teraz prakticky neprejde deň, aby neboli ostreľované mestá a dediny na Donbase. „Záväzok k mierovej dohode z Minska a „zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny“ bol zbytočný, pretože kyjevská vláda hľadala iba „vojenské riešenie“ otázky Donbasu. Na konci prejavu Putin povedal, že „okamžite uznáva nezávislosť a suverenitu Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky“. Nasledujúce varovanie pre vládu v Kyjeve je dôležité:
A od tých, ktorí prevzali a držia moc v Kyjeve, žiadame okamžité zastavenie bojov. V opačnom prípade bude zodpovednosť za prípadné pokračovanie krviprelievania spočívať výlučne na svedomí režimu, ktorý spravuje územie Ukrajiny.
Dekrét o uznaní dvoch Donbasských republík tiež stanovil vyslanie ruských jednotiek na Donbas s cieľom „zabezpečiť mier“.
Rusko uznalo obe republiky Donbasu 21. februára 2022. To ich nerobilo nezávislými, ale uznanie malo dôležité dôsledky. V súčasnosti žije v republikách viac ako 700 000 ľudí s ruským pasom. Teraz by republiky mohli požiadať Rusko o pomoc proti vojenskej agresii Ukrajiny. Teraz bolo legálne, aby ruská armáda prišla na pomoc. Teraz ukrajinský útok na republiky Donbas, ktorý porušil medzinárodné právo, bol v skutočnosti útokom na samotné Rusko. (…)
Napriek dohode o pomoci s Ruskom: Ukrajinská armáda pokračuje v agresívnej vojne na Donbase
Prezident Putin vo svojom prejave 21. februára 2022 vydal kyjevskej vláde jasné varovanie, v ktorom ju vyzval, aby „okamžite zastavila nepriateľstvo“ a do Donbasu boli vyslané ruské jednotky, aby zabezpečili mier. Situácia sa teda v porovnaní s predchádzajúcimi ôsmimi rokmi vojny na Donbase výrazne zmenila. Uznanie republík a dohoda o pomoci jasne ukázali, že ďalšie ostreľovanie ľudových republík povedie k vojenským následkom zo strany Ruska.
Kyjev však ostreľovanie ľudových republík po 21. februári nezastavil, naopak ho opäť demonštratívne zvýšil. Treba teda poznamenať, že Kyjev pokračoval v útočnej vojne a dokonca aktívne hľadal vojnu s Ruskom. Ak by sa kyjevská vláda chcela vyhnúť vojne s Ruskom, okamžite by dala príkaz na zastavenie všetkých nepriateľských akcií, ale nestalo sa tak. Ak by z ukrajinskej strany neprichádzali ďalšie granáty, bolo by možné vidieť, či prestali strieľať aj milície Donbasu. V každom prípade by už neexistoval žiadny aktuálny dôvod na inváziu ruských vojakov. Namiesto toho pokračujúca agresia kyjevskej vlády poskytla dôvod na zásah ruskej armády v súlade s medzinárodným právom.
Podľa článku 51 Charty OSN je ruská vojenská operácia v súlade s medzinárodným právom
Po tom, čo Rusko 21. februára 2022 uznalo obe republiky Donbasu, ich šéfovia vlád napísali 23. februára list ruskému prezidentovi Putinovi, v ktorom ho žiadali o vojenskú pomoc pri odrazení ukrajinských útokov. 24. februára 2022 Putin v prejave oznámil začiatok ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Putin vo svojom prejave odkázal na článok 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo na sebaobranu:
V tejto súvislosti v súlade so 7. časťou, článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov, so súhlasom Rady federácie Ruskej federácie a v súlade so zmluvami o priateľstve a vzájomnej pomoci s Doneckou ľudovou republikou a Doneckou ľudovou republikou , ktorú 22. februára tohto roku ratifikovalo Federálne zhromaždenie Luganská ľudová republika, rozhodla o uskutočnení vojenskej operácie.
Nasadenie ruskej armády bolo odôvodnené článkom 51 Charty OSN, ktorý počíta s vojenskou pomocou napadnutej krajine.
Boli napadnuté ľudové republiky? Áno. Ukrajinská útočná vojna proti Donbasu sa začala rozhodnutím kyjevskej bezpečnostnej rady z 13. apríla 2014. Do roku 2021 stála životy vyše 14 000 ľudí. Od 17. februára 2022 sa ostreľovanie republík Donbas prudko zvýšilo. 21. februára Rusko uznalo ľudové republiky, uzavrelo s nimi dohodu o vzájomnej pomoci a Putin vyzval ukrajinskú vládu v Kyjeve, aby okamžite zastavila ostreľovanie. Kyjev to ignoroval a urobil opak: na obyvateľov Donbasu pršali ďalšie tisíce granátov. Donbaské republiky 23. februára písomne požiadali Rusko o pomoc. – To znamenalo, že boli splnené podmienky pre vojenskú pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN.
Okrem toho, vzhľadom na dohodu Minsk 2, ktorá bola na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN uznaná na najvyššej úrovni podľa medzinárodného práva, malo Rusko ako garantská veľmoc osobitnú zodpovednosť za ochranu integrity obyvateľstva na Donbase.
O tomto ospravedlnení podľa medzinárodného práva sa na Západe nediskutovalo a pred verejnosťou bolo zatajované. S cieľom démonizovať Rusko sa miliónkrát opakovalo heslo „brutálna nevyprovokovaná agresívna vojna, ktorá porušuje medzinárodné právo“, aby sa v emóciách bežnej populácie utvrdilo, že Rusko nedodržiava žiadne zákony, je nebezpečné a zlé.
Zhrnutie
Po ruskom uznaní ľudových republík Doneckej a Luganskej a paktu o pomoci 21. februára 2022, po pokračujúcom a v konečnom dôsledku masívne zosilnenom ostreľovaní oboch ľudových republík ukrajinskou armádou a po výzve na pomoc ľudových republík do Ruska 23. februára 2022 bolo Rusko povinné vstúpiť do vojny. Diplomatické kanály sa skončili. „Špeciálnu vojenskú operáciu“ Putin správne legitimizoval ako v súlade s medzinárodným právom použitím článku 51 Charty OSN. Rozšírenie vojny na Donbase do vojny na Ukrajine je veľmi zlý vývoj. Reálnu alternatívu však zatiaľ nikto nepredložil. To by vyžadovalo, aby Ukrajina rešpektovala autonómiu záujmov Donbasských ľudových republík a NATO rešpektovalo bezpečnostné záujmy Ruska. Ale NATO a Ukrajina na to neboli pripravené.
21. februára 2022 Rusko a dve ľudové republiky Donbasu uzavreli pakt o vzájomnej pomoci. Od tohto momentu bolo Ukrajine krištáľovo jasné, že ďalšie delostrelecké ostreľovanie Donbasu povedie k ruskej intervencii. Ukrajinská vláda však tieto vojnové akty nezastavila, ale naopak zintenzívnila. Je teda dokázané, že ukrajinskú vojnu a inváziu ruských vojsk, ktorá sa začala 24. februára 2022, aktívne vyvolala ukrajinská vláda.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.