Otázka roka: podarí sa americkému establišmentu zastaviť Trumpa?

Tri veci, ktoré budú určovať podobu roka 2024 vo svete a u nás, sú Trump, nástupca von der Leyenovej a meno prezidenta po Čaputovej.

Najdôležitejšia udalosť roka, o ktorej dopredu vieme, že sa stane, budú americké prezidentské voľby. Nielen výsledok 5. novembra, ale už týždne a mesiace pred tým nám budú skladať mozaiku a odpoveď na otázku, čo všetko bude možné urobiť, aby ich nevyhral Trump.

Trump je favorit. To je situácia, v akej nebol ani v roku 2016, ani v roku 2020. Ak by kandidoval proti Bidenovi, voľby by vyhral.

To nie je len vizitka Trumpa, to je aj výpoveď o stave prezidenta Joea Bidena a amerického establišmentu.

Biden pôsobí zle. Niektorí jeho kritici o ňom hovoria, že vyzerá, akoby trpel začínajúcou demenciou, všetko mu je potrebné písať a napovedať, keď dohovorí, pôsobí stratene, nevie, ako odísť z pódia, raz si podával ruku a nikto vedľa neho nestál, inokedy neisto pozeral na štítok s vlastným menom. Je to starý muž, ak by kandidoval, v novembri by mal 82 rokov. Podľa všetkých dostupných prejavov, je pán Biden nespôsobilý zastávať najdôležitejší post svetovej politiky. Nedávno sa dokonca špekulovalo, že mu establišment zatajil niektoré informácie z Blízkeho východu. V záujme USA.

Keby takto pôsobil v úrade Trump alebo ktorýkoľvek médiami nežiaduci politik, zničili by ho. Bidena médiá chránia a o týchto veciach takmer neinformujú. Cieľavedome z nich nerobia tému.

Bidenovi to však získalo čas, ale nevyhrá mu to voľby.

Podľa toho, čo vidíme dnes, nebude schopný postaviť sa Trumpovi ani v diskusii, nieto vo volebný deň.

Vyplýva z toho jediná vec: o voľbách sa musí rozhodnúť inak, nie v súťaži Bidena a Trumpa. Ani hlasovanie poštou, ani iné metódy, ktoré umožňujú ovplyvniť voľby, teraz nemusia stačiť.

Možnosti sú v zásade dve. Alebo nepripustiť k voľbám Trumpa, alebo nepripustiť Bidena.

To, čo skúšajú americké štáty Colorado (väčšinou jedného hlasu tamojšieho Najvyššieho súdu) a Maine (rozhodnutím jednej úradníčky), nemôže viesť k úspechu. Trumpa zatiaľ vyradili z primárok v týchto dvoch štátov, dá sa očakávať, že federálny Najvyšší súd to zruší. Takýto útok na demokraciu si v Amerike nemôžu dovoliť, dôsledky by boli zničujúce pre všetkých.

Nateraz sudcovia z Colorada a pani Shenny Bellowsová z Maine dosiahli jedinú vec, ešte viac zjednotili republikánov. Trumpovi republikánski protikandidáti ho podporili.

Toto skrátka nie je cesta, odstrániť najpopulárnejšieho kandidáta z volieb sa možno dá v Rusku, ale nie v Amerike.

Preto možno očakávať, že v Amerike uvidíme pokusy o to, aby Biden nekandidoval.

Ideálne, aby odstúpil z volebnej súťaže, prípadne prebehne pokus, aby kandidovať nemohol (napríklad kvôli zdravotnému stavu).

Ak totiž platia varovania amerických tajných služieb z ostatných rokov, že hlavné bezpečnostné riziko pre Ameriku sa nachádza vnútri Ameriky, potom Trump jednoducho nesmie vyhrať voľby.

Trump je v roku 2024 pre americký establišment ešte nebezpečnejší, ako bol v roku 2016.

Ameriku spoznáme v tomto roku tak, ako ju nepoznajú ešte ani samotní Američania.

II.

Najdôležitejšou premenou Európy po vojne na Ukrajine je, že EÚ sa mení na geopolitický projekt. Už to nie je únia štátov, ktoré sledujú ekonomické výhody, ani projekt, kde rastie napätie medzi štátmi a byrokratickým centrom, ktoré sa chce správať ako superštát, ani organizácia, kde väčšina štátov presadzuje niektoré ideologické normy pre všetkých.

To všetko sa mení, ak niekto vážne navrhuje, aby sa Ukrajina stala členom EÚ. Ohrozuje to totiž celú Úniu a jej prežitie.

Nie je za tým ekonomický záujem, EÚ nemá dostatok zdrojov, aby ufinancovala vojnou zničenú Ukrajinu. Nie bez toho, aby sa takmer všetky štáty stali čistými platcami, čo zvráti nálady vo verejnosti. Ukrajina v EÚ nie je ani v záujme byrokratického supercentra, ani veľkých obchodných štátov ako Nemecko a už vôbec sa vymyká ideologickým bitkám. Je to skrátka príliš veľké sústo.

Ak Rakúska c. k. monarchia nedokázala absorbovať do svojej ríše Balkán, včerajšia EÚ nedokázala prijať Turecko, zajtrajšia EÚ nedokáže prijať ani Ukrajinu po (zrejme prehratej) vojne s Ruskom.

Ak je napriek tomu silná snaha o prijatie Ukrajiny, má to úplne inú mocenskú logiku. EÚ zaskakuje za NATO, ktoré Ukrajinu prijať nedokáže a nemôže. Pretože už kvôli tomu jedna vojna bola a ďalšia by bola nevyhnutná.

Do čoho sa to EÚ púšťa?

Odpoveď a už len diskusia na túto tému je najpotrebnejšou témou roka 2024.

Ukrajine sa dá pomôcť a európske štáty s Nemeckom na čele tak ako po vojnách na Blízkom východe aj teraz budú niesť dôsledky za americkú zahraničnú politiku. Ale nikto nepomáha tak, aby zničil to, čo má a čím je. Pretože to potom nie je pomoc.

EÚ, ktorá tak rada vedie propagandistické reči o svojich občanoch, o tom nevedie otvorenú a poctivú debatu. Nadchádzajúce eurovoľby, ale ešte viac zostavovanie Komisie budú príležitosť na reparát.

Inak EÚ smeruje k nevyhnutnému koncu. Ako každá príliš veľká ríša v minulosti, ktorá prestala slúžiť svojim záujmom.

III.

Posledná vec, ktorá bude mať dosah na Slovensko, sa iných krajín (a ani našich susedov) týkať nebude. Pôjde o meno budúceho prezidenta.

Hlavní kandidáti sú známi, všetci zapadajú do tradície, akú sme si tu vytvorili. Sú to slabí a prispôsobiví politici, ktorých najväčšou kvalitou je, ako vyzerajú a že sa vedia prispôsobiť.

Či už bude prezidentom Pellegrini alebo Korčok, obaja sa dostanú do istého mocenského napätia s premiérom Ficom. Obidvaja sú totiž do značnej miery ovplyvniteľní médiami a zahraničnými ambasádami.

Pre krajinu bude dôležitejšia kampaň predtým.

Liberáli ju povedú spôsobom, akoby kandidoval Fico. Pellegrini, Kubiš a ďalší zase spôsobom, akoby boli oni sami silnejší než Fico. Ani jedno nebude pravda.

Podstatné je niečo iné. Kampaň nakreslí pôdorys, na ktorej bude pokračovať a silnieť domáci politický spor. A podoba tohto pôdorysu bude dôležitá pre nadchádzajúce voľby.

Ak chce Fico zabrániť poľskému scenáru, kde proti nemu vznikne široká koalícia aj s neprirodzenými spojencami, musí byť bystrejší, ako boli Kaczynski s Morawieckým.

Napríklad byť schopný urobiť kompromis v boji o ÚŠP.

Inak totiž neprehrá len on, inak bude tratiť najmä štát a s nástupcom progresívcov aj celá spoločnosť.

Kocky sú hodené, stávky sú vysoké. V Amerike, Európe aj u nás doma.

Jaroslav Dianiška / Denník Štandard