„Povedať „áno“ kniežaťu mieru znamená povedať „nie“ vojne, každej vojne, samotnej logike vojny, ceste bez cieľa, porážke bez víťazov, šialenstvu bez výhovoriek. No aby sa povedalo „nie“ vojne, je potrebné povedať „nie“ zbraniam. Pretože ak človek, ktorého srdce je nestále a zranené, má vo svojich rukách nástroje smrti, skôr či neskôr ich použije. A ako môžeme hovoriť o mieri, ak sa zvyšuje výroba, predaj a obchod so zbraňami? Dnes, tak ako za čias Herodesa, sa úklady zla, ktoré sa stavajú proti božskému svetlu, pohybujú v tieni pokrytectva a zatajovania: mnoho ozbrojených masakrov sa odohráva v ohlušujúcom tichu, bez vedomia mnohých! Ľudia, ktorí nechcú zbrane, ale chlieb, ktorí sa snažia napredovať a žiadajú mier, nevedia, koľko verejných peňazí je vyčlenených na zbrojenie. Mali by to však vedieť! Nech sa o tom hovorí, nech sa o tom píše, aby sa poznali záujmy a zisky, ktoré hýbu nitkami vojen.“
Tieto kľúčové slová vyriekol v tohtoročnom vianočnom posolstve Urbi et Orbi pápež František. Najvyššia duchovná autorita, na ktorú sa tak radi odvolávajú mocní tohto sveta, fotia sa s ním, chodia si k nemu pre požehnanie, klaňajú sa mu, ale nikto, nikto ho neberie vážne. Uvedomuje si to Vatikán? Stojí o to vôbec? Tento pápež prednáša tie najostrejšie, najradikálnejšie, najčistejšie a najpresvedčivejšie slová o mieri, proti vojnám, kričí – áno, kričí – proti zbrojeniu, ktoré považuje za škandalózne a… nič. Často sa márne pokúšam pochopiť jeho konanie. Muž, ktorý ponúka také čisté myšlienky, že často presvedčia aj ateistu, ktorý vystupuje proti vojnám a zbrojeniu najzásadovejšie od čias Jána XXIII., prijíma tých najmilitantnejších politikov z celého sveta, preukazuje im tie najvyššie pocty a nepovie im ani slovo. Možno si poviete, že ich nechce karhať na verejnosti, ale v súkromí, ale aký účinok potom majú jeho apely? Keď si Zuzana Čaputová naposledy vymohla stretnutie s ním, aby si vylepšila upadajúci imidž, nepovedal jej vôbec nič, nekritizoval ju, že obhajuje všetky militantné zámery Spojených štátov, že podporuje zvyšovanie zbrojenia, že neurobila nič, vôbec nič pre naplnenie jeho posolstva, ktoré predniesol v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave – totiž, aby sa Slovensko stalo poslom mieru v srdci Európy – dokonca ho vo svojich prejavoch nikdy ani len slovkom nespomenula. Napriek tomu jediné, čo František urobil, bolo, že jej daroval svoju knihu prejavov Proti vojne….
Keď sa rozhliadam okolo seba, začínam pochybovať o tom, že takéto slová dokážu osloviť tých, ktorí o vojne a mieri rozhodujú. Oblažia srdcia obyčajných ľudí, ktorí prirodzene túžia po pokoji, no nemajú silu inšpirovať k činu. Sú to len ritualizované prejavy, ktoré patria k podobným obradom, ale ak si ani pápež neuvedomuje, že svojím bezpodmienečným prijímaním ľudí zodpovedných za súčasný stav sveta ich vlastne legitimizuje, jeho slová strácajú účinok a hlbšiu hodnotu, stávajú sa zbraňou slabých, ktorí sa pri odpore voči zabíjaniu nevinných môžu maximálne ak odvolať na jeho apely.
Kým pri zemiakovom šaláte a rezni počúvame pápežove slová o tom, že je potrebné povedať bez výhovoriek „nie“ vojnám a zbraniam, izraelský premiér zaútočil práve počas Vianoc na najväčší palestínsky utečenecký tábor a žiadneho politika – žiadneho, vrátane tých našich – táto bezohľadná krutosť, pri ktorej v Svätej zemi počas najkrajších kresťanských sviatkov zahynuli desiatky nevinných ľudí, nepohla ani len k formálnemu odsúdeniu tohto masakru. Viac ako sto mŕtvych, tých najbiednejších, a nikto nič nepovie, akoby to ani neboli ľudia. Fanatický a extrémistický izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý zámerne zničil historické dohody z Osla a ešte sa tým aj chvastá, dnes vyhlásil, že mier v Izraeli nebude, kým nedosiahne tri ciele: zničiť Hamas, demilitarizovasť Gazu a odradikalizovať celú palestínsku spoločnosť. Kto mu vysvetlí, že je nemožné odradikalizovať Palestínu, keď touto najbeštiálnejšou vojnou súčasnosti opäť vytvoril generáciu ľudí, ktorá prišla úplne o všetko a o všetkých?
Poviem vám jednu krutú pravdu, ktorú na Západe nechcú pochopiť. Bez ohľadu na to, čo Izrael urobí, po týchto krvavých jatkách už Hamas nemôže byť vyhubený. Aj keby Netanjahu zničil celú vojenskú sieť Hamasu, aj keby zabil každého bojovníka Hamasu – Hamas prežije ako politické hnutie, ktoré si zachová podporu. Myšlienka, že po tomto všetkom môžete Hamas vyhnať z palestínskej politiky, je tá najhlúpejšia utópia, ktorej dnes veria v Izraeli, USA a v Európe. Ak veríte, že budete vyjednávať len s ľuďmi, ktorí už vopred súhlasili s vašimi podmienkami, tak ste blázon. Nepodarilo sa to v Írsku, ktoré stvorilo IRA, nepodarilo sa to v Juhoafrickej republike, ktorá stvorila ANC, nepodarilo sa to v Alžírsku, ktoré stvorilo FLN, nepodarí sa to ani v Palestíne, ktorá stvorila Hamas. Pretože kým krvavé tyranské režimy nepochopia, že útlak nie je cesta, nedokážu vyjednávať s nikým iným ako s ľuďmi, ktorí majú v rukách zbrane. Áno, s tými skupinami ľudí, ktoré síce vykonali tie najstrašnejšie útoky proti nevinným civilistom, ale ktoré budú mať vždy určitú podporu utláčaných ako národnooslobodzovacie hnutia bez ohľadu na to, či ich nazývate teroristami, banditmi alebo sprostými vrahmi. Kým tento neodškriepiteľný fakt, táto jednoduchá logika neprenikne do hláv mocných ľudí vo Washingtone, Bruseli, Londýne, Paríži, Berlíne a Tel Avive, mŕtvych na obidvoch stranách bude neustále pribúdať.
Môže mi to byť ľúto, a mne to teda je, lebo toto rozhodne nie je cesta, ktorú ja budem podporovať alebo jej držať palce, ale v tomto čoraz horšom svete už slová nestačia. Hamas nie je príčina, ale dôsledok násilia na Blízkom východe, ktoré trvá od začiatku a spôsobu, akým Izrael vznikol. Pápež si môže dovoliť ostať len pri slovách, ale tí, ktorí majú v rukách výkonnú moc, musia pochopiť, že každý útlak sa raz musí skončiť, že to rozhodnutie je na nich a že vyvraždením Palestínčanov neprinesú mier ani Izraelu, ani Blízkemu východu. Pápež František aspoň nemlčí. Ale tomu, že jeho slová majú nejaký účinok, uverím až potom, keď sa na summite NATO zdvihne aspoň jediný hlas, ktorý povie, že nemôže podporiť ďalšie zvyšovanie zbrojenia, keď na Európskej rade prehovorí niekto, kto povie, že nemôžeme vyjadrovať podporu Izraelu, kým bude masakrovať palestínske obyvateľstvo. Dovtedy to nebude nič viac ako vianočný rituál pri kapustnici.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.