Z TOHO, ČO SA STALO, OBVIŇUJEM VŠETKÝCH, KTORÍ VNIESLI DO NAŠEJ SPOLOČNOSTI PRIVEĽA ZBRANÍ A KULTÚRU NÁSILIA

Teraz, keď už viem, že minimálne dve obete vyčíňania masového vraha v Prahe som poznal osobne a s jednou som dokonca spolupracoval; že v sále, v ktorej som prednášal, na ktorú mám tie najlepšie spomienky a z ktorej je ten najkrajší výhľad na Pražský hrad, ležalo v kalužiach krvi niekoľko ľudí; že toto všetko sa udialo v staroslávnej svätyni ducha, ktorá bola ku mne taká veľkorysá, že mi poskytla intelektuálny azyl v čase, keď som nemohol učiť na Slovensku… nedokážem v sebe obnoviť vianočnú atmosféru. Ospravedlňujem sa, ale toto je pre mňa osobné. Strašne osobné.

V hlave mi víri príliš veľa otázok, na ktoré som márne hľadal odpovede v početných diskusiách, ktoré odvtedy prebehli v médiách. Počuli sme všeličo. Počuli sme, že treba zlepšiť bezpečnosť. Počuli sme, že sa musíme viac venovať duševnému zdraviu mladých ľudí. Počuli sme dokonca od mediálneho odborníka na všetko Radovana Bránika, že si na to musíme zvyknúť. Prepáčte, ale ja si na toto zvyknúť odmietam. Odmietam zneužívanie tejto tragédie na ďalšie obmedzovanie našej slobody. Odmietam zneužívanie tejto tragédie na politický boj, ako to nechutne urobil rektor Univerzity Komenského Marek Števček, keď nepriamo obvinil premiéra Fica zo zodpovednosti za tento masaker, lebo vraj zaútočil na študentského aktivistu. Tak pardon, ale v prvom rade kritika neadekvátnych požiadaviek samozvanej hŕstky študentov nie je útok.

Pripájam sa k tomu, čo poznamenal lekár Igor Bukovský, ktorý pripomenul, že útok je to, čo zažili viacerí z nás počas predchádzajúcej vlády. Vyhrážky obesením, výzvy na lynč či uväznenie od poradcu prezidentky Ivana Mikloša či niektorých novinárov z TV JOJ, snahy o umlčanie nepohodlných kritikov, vyhadzovanie z práce – to boli ich metódy, pričom vtedy nikto z týchto pokrytcov nepovedal na našu obranu ani slovo. Nie, toto nie je hľadanie odpovedí, ale odvádzanie pozornosti od podstaty problému. Rovnako si myslím, že hoci téma duševného zdravia je dôležitá a nebránil by som sa ani tomu, aby v tomto stave spoločnosti bola na školách popri povinnom telocviku aj povinná psychoterapia, ale toto nie je to hlavné, o čom dnes potrebujeme hovoriť. To všetko sú iba dôsledky oveľa závažnejších príčin, okolo ktorých obchádzame po špičkách a mne to celé pripadá také absurdné, ako keď sú médiá v týchto dňoch preplnené receptami, ako čo najviac jesť a o týždeň ich vystriedajú rady, ako čo najrýchlejšie schudnúť.

Tá najpodstatnejšia otázka, o ktorej sa nehovorí, znie – ako je do čerta možné, že jeden obyčajný študent si dokáže legálne zaobstarať útočnú pušku AR-15 s kvalitnou optikou za takmer 200 tisíc českých korún? Na čo to vôbec normálny človek potrebuje? Ako je možné, že takýto mladý človek mal vo vlastníctve 8 (slovom osem) zbraní? Ako je možné, že takýto arzenál zbraní si legálne nazhromaždil človek, ktorý sa liečil na psychické problémy? Pripadá vám to normálne? Budete sa čudovať, ale mnohým ľuďom áno. Česko a Slovensko sú krajiny, ktoré majú najliberálnejšie zákony o vlastníctve zbraní v Európskej únii. Napriek tomu sa budú zbrojárski lobisti tváriť, že toto nie je príčina, prečo stúpa počet útokov šialených strelcov, rovnako ako v Spojených štátoch, kde ročne zomrú na následky streľby desaťtisíce civilistov (čo je neporovnateľne viac ako počet amerických vojakov, ktorí zahynuli vo vojnách), a napriek tomu sa pre odpor koncernov vyrábajúcich zbrane nedarí ich počet alebo podmienky vlastníctva regulovať.

Tieto praktiky sa už prenášajú aj do Európy. Je choré, že v Česku sa nachádza v osobnom vlastníctve takmer milión zbraní a na Slovensku takmer pol milióna a toto číslo neustále prudko stúpa. Hoci by s takýmto arzenálom postavil Napoleon armádu, celospoločenská diskusia o obmedzení vlastníctva zbraní je takmer nemožná, lebo všemocní zbrojárski lobisti ju dusia svojimi peniazmi, vplyvom a otvorenými klamstvami. Ich argumentácia o nevyhnutnosti nosenia zbraní je podobne demagogická ako keď Spojené štáty rok čo rok rekordne zvyšujú vojenský rozpočet a odôvodňujú to údajne agresívnymi úmyslami Číny. Každý vidí, že to nie je pravda, ale tí, ktorí nás strašia fiktívnymi ohrozeniami, si napokon vždy presadia svoje. O mne je známe, že obchod so zbraňami považujem z morálneho hľadiska za taký istý ako obchod s drogami. Ale ak by som mal rešpektovať politickú realitu, som ochotný ísť po hranicu, že okrem poľovníckych pušiek a malých revolverov na osobnú obranu by malo byť súkromné vlastníctvo akýchkoľvek iných zbraní zakázané. Odmietam argumenty, že ich ľudia vraj potrebujú na „adekvátnu reakciu proti napadnutiu“. AR 15-ku?? Zbláznili ste sa? Nepoznám prípad, kedy by podobného šialenca zlikvidoval nejaký amatér. Vždy išlo o profesionálny zásah policajta. Iba do takých rúk patria útočné pušky.

Nebudem sa pred Vianocami hádať a sporiť so zbrojárskou lobby, ktorá je aj tu na sociálnych sieťach veľmi silná a na každú snahu regulovať vlastníctvo zbraní zareagujú hneď ako osy. Ale nebudem ani mlčať, keď správanie vplyvných psychopatov má také hrozné následky.

A preto žalujem českú ministerku Janu Černochovú, ktorá sa nikdy netajila vytváraním kultu militarizácie spoločnosti a svojím zvráteným koníčkom, ktorým sú zbrane. Bola to ona, ktorá pred časom pózovala s puškou AR-15 – tou istou zbraňou, ktorou vrah z Prahy zastrelil 14 ľudí a ktorou útočník na Floride zastrelil 17 ľudí. Česká politička tak podľa vlastných slov protestovala proti európskej smernici usilujúcej sa o reguláciu vlastníctva zbraní. Dnes tvrdí, že túto fotografiu zneužívajú „fanatickí extrémisti“. Nie, fanatickou extrémistkou je ona sama aj so svojím poradcom Jarom Naďom.

Žalujem starostu mestskej časti Praha-Řeporyje Pavla Novotného. Tento sociopatický frustrát prerazil akékoľvek mysliteľné dno, keď na sociálnej sieti napísal, že to, čo sa stalo v Prahe, by sme mali považovať za bežnú vec, priznal sa, že vlastní nelegálnu zbraň a keď mu skončí podmienečný trest (bol odsúdený za výtržníctvo), chce si aj so ženou zaobstarať legálne zbrane, pričom označil český zákon o zbraniach a strelive za vynikajúci… Zdesenie z jeho statusu naprieč celým politickým spektrom je do istej miery pokrytecké. Keď označoval „Rusákov“ za prasatá a Palestínčanov za opice, keď chcel Rusku vyhlásiť vojnu a vyzýval na vybombardovanie Palestíny, vtedy mu niektorí tlieskali, hoci som upozorňoval, že je to čistý nácek. Dnes sú pobúrení, hoci on je vo svojich názoroch konzistentný rovnako ako keď ziapal, že Česi potrebujú poriadnu vojnu.

Žalujem Združenie vlastníkov strelných zbraní, ktoré počas kampane proti návrhu smernice Európskej únie usilujúcej sa radikálne obmedziť predaj a vlastníctvo zbraní zavádzalo obyvateľov, že počet držiteľov zbrojných preukazov neustále klesá a počet registrovaných zbraní stagnuje, hoci opak bol pravdou – toto číslo rastie závratnou rýchlosťou.

Žalujem všetky vlády minulé, súčasné i budúce, ktoré otvorene podporujú obchod so zbraňami a zbrojársky priemysel, ktorý má na rukách krv nevinných obetí. Nebuďme alibisti a otvorme oči. Tento trend, ktorý sme dovliekli do Európy z USA, je nebezpečný a pre zdravú spoločnosť neprijateľný. Ak nechcete, ako tvrdia Novotný, Bránik a podobní psychopati, že tieto masové vraždy sú normálne a mali by sme si na ne zvyknúť, ak nechcete prijať ich zvrátenú logiku, že by sme sa mali všetci vyzbrojiť ako na Divokom Západe, nebuďte ticho! Uvedomte si, že ich obhajoba zbrojárskeho biznisu stojí na nelogických argumentoch. Nepotrebujeme viac zbrani, pretože je tu viac násilia. Potrebujeme menej zbraní, aby tu bolo menej násilia. Máme predsa praktickú skúsenosť, že kým sme neliberalizovali legislatívu o zbraniach, toto sa tu nikdy nedialo. Oni to vedia, ale ich zisky sú pre nich dôležitejšie ako ľudské životy, preto vás budú neustále klamať a zavádzať. Ozbrojeného šialenca len veľmi ťažko zastavíte. Jeho psychiku len veľmi ťažko odhadnete. Ale to, čo môžete urobiť, je nedovoliť, aby sa ľudia tak ľahko dostali k nástrojom zabíjania. Zmena legislatívy v oblasti vlastníctva zbraní by mala mať absolútnu prednosť pred všetkými bezpečnostnými a psychologickými opatreniami. Zbrane do spoločnosti nepatria.

Všetkým, ktorí si to za týchto okolností dokážu užiť, želám krásne, pokojné a milostiplné vianočné sviatky bez násilia. Lebo, a na to nezabúdajte, oslavujeme narodenie, výročie, príchod na tento svet (ako len chcete) človeka, ktorý vždy a za každých okolností hľadal mravne náročnejšie prostriedky, než aké používa nepriateľ. Ježiš Nazaretský učil, že ak sa ocitneme v situácii, keď jedna strana používa prostriedky despocie, moci a temnoty a my na ne zareagujeme prostriedkami lži, podvodu a násilia, zvečňujeme tým ríšu zla. A je to jedine a len toto učenie o nenásilí, láske a odpúšťaní, ktoré má také závažné dôsledky pre dejiny humanizmu a antropologickej sebareflexie človeka.

Možno je to ten pravý čas, aby si verejnosť lepšie uvedomila, že odbory, ktoré sa študujú na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, robia našu spoločnosť hlboko ľudskou; že humanitné odbory nie sú zbytočné; že v budove na Námestí Jana Palacha zahynulo napríklad dievča, ktoré pomáhalo nepočujúcim hovoriť; alebo žena, ktorá nám sprostredkovala radosť z hudby; alebo muž, vďaka ktorému sme lepšie rozumeli spoločnosti. Mal by som preto malú prosbu pozostalým: keď v sebe nazbierajú dosť síl, nechajme ich k sebe prehovoriť a zaujímajme sa o to, čomu ich blízki zasvätili svoje životy. Je to dôležité a transformujúce. Lebo bez humanizmu nemáme žiadnu budúcnosť.

Eduard Chmelár

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár