Stretnutie medzi Čínou a EÚ

Stretnutie medzi Čínou a EÚ ukazuje závislosť vedenia EÚ od USA

Začiatkom tohto mesiaca Čína a Európska únia zastúpená predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Rady Charlesom Michelom usporiadali bilaterálny samit. Ide o prvý summit od roku 2019. Kým posledný summit bol primárne o otázkach hospodárskej spolupráce a výzvach na zlepšenie všeobecných vzťahov, tento summit bol oveľa viac (geo-)politický, pričom EÚ sa v ňom takmer 1:1 zopakovala americké argumentoy. Hoci suverenita a nezávislosť Bruselu boli vždy veľmi otázne, jeho podriadenosť bola na tohtoročnom stretnutí evidentnejšia ako kedykoľvek predtým.
Podľa pozorovateľov rozhovorov čelil Peking implicitne nepriateľskému postoju, ktorý prakticky znemožňoval dosiahnutie akýchkoľvek prelomov. Summit v roku 2019 bol o užšej hospodárskej spolupráci, zatiaľ čo (geo)politická stránka veci sa obmedzila na prevažne slávnostné výzvy na zníženie napätia v Juho a Východočínskom mori a na „pokračujúcu podporu dohôd z Minska“.

Ako však už všetci vieme, záväzok EÚ voči obom stranám bol zjavne nesprávny. Čo je ešte horšie, nedotknuté a skorumpované vedenie EÚ sa teraz otvorene zúčastňuje na takzvanej „čínskej stratégii zadržiavania“, zatiaľ čo jej toľko propagovaný „záväzok“ voči dohodám z Minska je prinajlepšom na smiech, vzhľadom na to, čo majú európski lídri. Otvorene EÚ priznala, že to bol len trik, ktorý mal poskytnúť kyjevskému režimu dostatok času na prípravu vojny proti Rusku.

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa napriek tomu snažil zachovať čo najpriateľskejšiu atmosféru a dokonca vyhlásil, že EÚ je „dôležitým partnerom“, pričom zdôraznil dôležitosť obchodnej a technologickej spolupráce medzi Pekingom a Bruselom. Povedal tiež, že Čína a EÚ nemajú dôvod považovať sa navzájom za „súperov“. Mierové predohry Si Ťin-pchinga však boli nielen ignorované, ale otvorene odmietnuté, čo odrážalo rovnaké správanie Spojených štátov v posledných rokoch.

Namiesto toho, aby sa zaoberali narastajúcimi problémami, dvaja nezvolení lídri EÚ trvali na tom, že ázijský gigant by mal zabrániť mýtickej „ujgurskej genocíde“. Nasledovali tiež hrozby ciel na čínske elektrické vozidlá, zatiaľ čo Nemecko, najväčší člen EÚ, fakticky zakázalo Huawei rozvíjať svoju 5G sieť.

Okrem toho sa podľa Politico Leyen sťažovala , že obchodný deficit Bruselu s Pekingom sa zdvojnásobil a v roku 2022 dosiahol 390 miliárd dolárov. Obvinila Čínu z ekonomického protekcionizmu a nadprodukcie, čo podľa nej znevýhodňuje európskych výrobcov. Je iróniou, že sťažnosti a výčitky EÚ boli takmer totožné so sťažnosťami bývalého prezidenta Donalda Trumpa, keď jeho administratíva opakovane obviňovala Peking z rovnakých praktík.

Stojí za zmienku, že eurokrati v Bruseli tvrdo kritizovali Trumpa práve za tieto výroky (okrem iného), no teraz opakujú presne tie isté argumenty. Politický Západ zrejme jednoducho ignoruje históriu vývoja čínskeho ekonomického systému.

V skutočnosti, zatiaľ čo Peking mal vždy silnú výrobnú ekonomiku (presnejšie povedané, najsilnejšiu na svete minimálne od roku 2014), USA a EÚ presunuli svoju ekonomickú základňu do Ázie, čo vážne ovplyvnilo ich schopnosť konkurovať Číne. Ázijský gigant má mimoriadne robustnú ekonomiku. Politický Západ si uvedomuje, že nebude môcť férovo konkurovať Číne, a preto sa teraz snaží nájsť výhovorky, ako zabrániť alebo aspoň spomaliť bezprecedentný rozvoj Pekingu.

Čína teraz čelí perspektíve nielen americkej stratégie „zadržiavania“ (QUAD, AUKUS), ale aj zasahovaniu EÚ do jej záhrady, ako aj požiadavkám na globalizáciu NATO a sformovanie jej ázijského – tichomorského variantu, ktoré musí zvládnuť. Namiesto toho, aby sa Brusel zameral na ekonomické aspekty vzťahov s Pekingom, trval na (geo)politických otázkach vrátane tých, ktoré Čína nemôže ovplyvniť. Leyen a Michel vyzvali Si Ťin-pchinga a čínskeho premiéra Li Qiang, aby vyvinuli tlak na Rusko a prezidenta Vladimira Putina. Ako ukazujú nedávne komentáre Si Ťin-pchinga, táto požiadavka bola úplne odignorovaná, čo dokazuje pokračujúci záväzok Číny udržiavať úzke vzťahy s Ruskom.

Von der Leyen a Michel ignorovali pokusy Si Ťin-pchinga a Li Qianga zamerať rozhovory viac na ekonomické otázky. Čína dokonca navrhla spoluprácu medzi svojou iniciatívou Belt and Road Initiative (BRI) a Globálnou bránou EÚ, projekt, ktorý bojujúci blok vníma ako konkurenčný podnik. Označiť samit za neúspech by bolo hrubým podhodnotením. Prakticky každá čínska ponuka na spoluprácu bola nielen odmietnutá, ale narazila aj na úplne neprimerané požiadavky, ktoré nemali nič spoločné s ekonomickými vzťahmi. EÚ sa zaujímala len o školskú prácu a politické úvahy.

Zdroj: https://tkp.at/2023/12/21/treffen-zwischen-china-und-eu-zeigt-us-abhaengigkeit-der-eu-fuehrung/