Plán na zmenu Zmluvy o EÚ zapadol

Plán na zmenu Zmluvy o EÚ zapadol do hlbokej trávy

Plán Európskeho parlamentu na zmenu Zmluvy o EÚ bol odložený na neurčito ešte predtým, ako o ňom vôbec diskutovali lídri EÚ.

Cieľom plánu, na čele ktorého stojí arcifederalistický europoslanec Guy Verhofstadt, je zrušiť národné veto a odovzdať viac právomocí bruselským inštitúciám.

Verhofstadt prisľúbil, že navrhované zmeny sa urýchlene prenesú na summit lídrov EÚ začiatkom tohto mesiaca.

Plán však nebol predložený na agende summitu, pričom jeden nemenovaný zdroj povedal , že sa nevie, kedy a či vôbec sa o ňom bude diskutovať.

Hovorca Rady ministrov uviedol, že lídri EÚ nemajú „žiadnu povinnosť“ diskutovať o reformných požiadavkách parlamentu.

Balík zmien zmluvy schválilo plénum EP v tesnom hlasovaní 22. novembra, pričom zaň hlasovalo 291 poslancov, 274 bolo proti.

Verhofstadt po hlasovaní uviedol, že s pomocou španielskeho predsedníctva Rady ministrov majú byť navrhované zmeny predložené do 12. decembra.

Plán bol urýchlene schválený Radou výboru ministrov pre všeobecné záležitosti a zaslaný na summit Európskej rady 14. decembra.

The European Parliament has approved a fresh Euro-federalist push via changes to the EU Treaty. https://t.co/6xWODq6yyT

— Brussels Signal (@brusselssignal) November 22, 2023

Žiaden takýto bod sa neobjavil v programe rokovania žiadnej Rady. Účastníci samitu sa namiesto toho snažili prekonať veto maďarského premiéra Viktora Orbána na ďalšie financovanie Ukrajiny zo strany EÚ.

Navrhované zmeny zmluvy by priniesli faktické odstránenie jednomyseľného hlasovania pri rozhodovaní EÚ. V kľúčových oblastiach potrebujú zákony a politiky EÚ ešte konečný súhlas všetkých 27 členských štátov, čo znamená, že každý národ má právo veta.

Mnohí považujú túto moc za základnú záruku práv jednotlivých národov. Iní sa domnievajú, že to robí EÚ nezvládnuteľnou a tvrdia, že tento chaos sa prehĺbi, ak a keď vstúpia noví členovia.

Napriek tomu, že návrh bol predložený pred následným rokovaním ministrov životného prostredia, osud návrhu je teraz nejasný.

Zdroje uvádzajú, že medzi stálymi predstaviteľmi členských štátov v Bruseli alebo národnými vládami je len malá chuť na diskusiu o reforme EÚ.

Debata o ďalšej federalizácii alebo centralizácii moci EÚ prebieha od začiatku európskej integrácie po druhej svetovej vojne.

Vojna na Ukrajine dala tomuto problému nový život. Eurofederalisti tvrdia, že EÚ si nemôže dovoliť systém založený na jednomyseľnom hlasovaní, ak má mať jednotnú zahraničnú politiku, najmä ak sa snaží podporovať Ukrajinu proti Rusku.

Eurofederalisti tvrdia, že ak by sa EÚ ďalej rozširovala, jednomyseľné hlasovanie by bolo neskutočne ťažkopádne.

Iní, ako napríklad poľská europoslankyňa Anna Fotyga, tvrdia , že ide o nepravdivý argument, keďže neexistujú štatistické dôkazy o tom, že nárast počtu členských štátov kriticky spomaľuje rozhodovanie.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2023/12/eu-treaty-change-plan-kicked-into-long-grass/