Odkedy začali opozícia a niektorí občianski aktivisti organizovať protesty proti zrušeniu, respektíve za zachovanie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a proti návrhom noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, respektíve za zachovanie platných znení oboch noriem, ústredný tlačový orgán Progresívneho Slovenska aj ďalšie ideologicky spriaznené nočníky hlásajú pozoruhodnú tézu:
Trestná politika Roberta Fica pomôže vyhrať Ivanovi Korčokovi prezidentské voľby.
Iná verzia tej istej tézy znie:
Rušenie ÚŠP a novely trestných kódexov povedú k porážke Petra Pellegriniho v súboji o najvyšší štátny úrad.
A tretia modifikácia toho istého naratívu má približne takúto podobu:
Protesty povedú k (i) Pellegriniho porážke; (ii) Korčokovej výhre.
Ako by som to povedal čo najslušnejšie? Nuž, dá sa to povedať aj naozaj veľmi kulantne, ale to by nevystihovalo smiešnu podstatu uvažovania tlačových orgánov Progresívneho Slovenska. Tak urobím kompromis: Predčasná ejakulácia nie je ozdobou dospelých ľudí.
Čo to znamená?
Prezidentské voľby by sa mali uskutočniť najneskôr do 13. apríla 2024. Sága ÚŠP a trestných kódexov sa zrejme na parlamentnej úrovni ukončí v januári. Dokedy budú mať silu a ochotu chodiť ľudia na námestia kvôli týmto témam? Ťažko povedať, ale predpokladať, že až do apríla, je optimistické, ak nie nerealistické.
Avšak! Dajme tomu, že opozícia dokáže blokovať rozhodovacie procesy v parlamente poriadne dlho a sága Lipšic & Co. (ÚŠP, kódexy atď.) bude trvať ešte dlhšie. Napríklad do februára či marca. Zatiaľ to nie je veľmi pravdepodobné, ale pripustime to ako pracovnú teóriu. Čo by to znamenalo? Lipšic & Co. by sa asi naozaj stali jednou z ústredných tém prezidentskej volebnej kampane.
Znamenalo by to zároveň, že nespokojnosť jednej časti občanov (zhromažďujúcich sa na námestiach) by automaticky viedla k víťazstvu Ivana Korčoka? Ak si niekto trúfa odpovedať áno, treba pochváliť jeho/jej odvahu, ale už menej chvályhodná je intelektuálna poctivosť tohto uvažovania. Napríklad preto, lebo tak ako veľa ľudí srdí nová trestná politika, nezanedbateľné množstvo voličov tieto opatrenia víta a podporuje. Druhú spomínanú skupinu ľudí zase iritujú protesty aj opozičné obštrukcie v parlamente, čo môže byť mobilizačným momentom hrajúcim v prospech Petra Pellegriniho.
Iste je pravda, že predseda Hlasu môže prísť v dôsledku sporov o novú trestnú politiku o časť liberálne naladených voličov, na druhej strane však môže získať na svoju stranu iných, ktorí zaňho (za jeho stranu) v parlamentných voľbách nehlasovali. Preskupovanie voličov v prezidentských voľbách môže byť a zrejme aj bude ešte oveľa komplikovanejšie a komplexnejšie.
Ďalším dôvodom, prečo je popísané uvažovanie progresívnych tlačových orgánov hodné prirovnania k predčasnej ejakulácii, je napríklad okolnosť, že v čase voľby hlavy štátu sa začnú viac aktivizovať kandidáti na poslancov Európskeho parlamentu a ich politické strany. Tentokrát budú mať európske voľby výrazný ideologický akcent a ich hlavnú politickú tému bude možné zredukovať na spor medzi predstavami o progresívnom federalizme na strane jednej a účelovom spojení národných štátov na strane druhej. Alebo ak chceme progresívny internacionalizmus, verzus národný realizmus. Ivan Korčok a Peter Pellegrini možno v súkromí zdieľajú na EÚ veľmi podobné názory, no v kampani sa budú usilovať odlíšiť. V koho prospech teda bude európsky rozmer prezidentskej volebnej kampane? Úprimne sa priznám, že neviem, ale opýtajte sa progresívnych šerblíkov, tam vedia všetko.
Vo výpočte defektov mediálnych premís by sme mohli pokračovať pomerne dlho, ale nie je to potrebné. Postačí, ak si povieme, že do marca – apríla 2024 sa môže a nepochybne aj vynorí množstvo iných domácich aj zahraničnopolitických tém. Napríklad nejaký neočakávaný zvrat vojny na Ukrajine môže pomôcť alebo poškodiť jednému aj druhému kandidátovi. Korčokovi a Pellegrinimu môže pomôcť alebo poškodiť kandidatúra iného uchádzača o prezidentský úrad, do hry nepochybne vstúpi nejakým spôsobom šialenec z Trnavy a tak ďalej a tak podobne. Slovom, ak nočníky predpovedajú výsledky volieb bez toho, aby sme videli scénu, ktorá bude tvoriť ich pozadie, mlátia prázdnu slamu.
Titulky o protestoch vedúcich k vysnívanému výsledku prezidentských volieb majú jeden spoločný základ, skladajúci sa z dvoch komponentov.
Po prvé, Peter Pellegrini s prehľadom vedie prieskumy verejnej mienky. To, samozrejme, vyvoláva nervozitu v centrálach nočníkov a ich progresívnych satelitov.
Po druhé, po Andrejovi Kiskovi a Zuzane Čaputovej nedokázala koalícia médií, tretieho sektora a vybraných politických subjektov nájsť vhodného volebného figuranta, ako to oni radi hovoria, „so silným príbehom“. Ivan Korčok je nepresvedčivý už aj pre ich jadrovú bázu.
Úplne na záver už len jednu poznámku. Naozaj netuším, kto vyhrá prezidentské voľby a aká téma najviac ovplyvní ich výsledky. Nevedia a nemôžu to vedieť ani nočníky, pretože rozhodujúcich premenných, o ktorých zatiaľ ani len netušíme, ešte bude veľa. Možno naozaj vyhrá Ivan Korčok, ale jeho prípadný úspech bude výsledkom oveľa komplexnejších spoločenských a politických procesov, ako to naznačujú intelektuálne anemické analýzy nočníkov a šerblíkov.
Mimochodom, nebudem voliť ani Ivana Korčoka, ani Petra Pellegriniho, ani žiadneho iného kandidáta. Budem sa však dobre zabávať na každej búrke v šerbli.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.