Predstavme si na chvíľu, že by voľby dopadli inak. Progresívne Slovensko by získalo najviac hlasov a do parlamentu by sa dostali aj Demokrati. Samozrejme, museli by byť iné aj mnohé ostatné premenné, ale pre potreby myšlienkového experimentu si vystačme s popísaným rámcom. Predsedom vlády by bol asi roztomilý synček Miško, ministrom vnútra Jaroslav Spišiak a ministerkou spravodlivosti Mária Kolíková.
Slovom, ak by sme mali vládu zloženú z progresívnych liberálov, progresívnych kresťanov a všetkého, čo sa nachádza medzi tým, aj táto reprezentácia by mala nejakú predstavu o trestnej politike štátu a usilovala by sa ju v súlade s predvolebnými programami jednotlivých strán presadiť. Ako by to asi vyzeralo?
Progresívne Slovensko by sa nepochybne usilovalo presadiť nové trestné činy. Ich program sa nimi doslova hemžil a vo veľkej miere išlo o návrhy na trestanie myslenia, názorov a rečí. Deti progresívnych ideí totiž veria, že je šírením nenávisti, ak osobe narodenej s penisom, čo o sebe tvrdí, že je žena, hovoríte, že napriek týmto bludným predstavám ostáva mužom. Je nepodstatné, že progresívna ideológia sa dostáva do rozporu s nespochybniteľným biologickým faktom. Podstatné je, že vyslovenie pravdy by mohlo niekoho uraziť, čo je nepochybne hodné súdneho potrestania. Tak to aspoň vyplýva z programu PS.
SaS a jej ministerka Mária Kolíková by takmer určite presadzovali výrazné oklieštenie uplatňovania paragrafu 363 Trestného poriadku a možno aj jeho definitívne zrušenie. Miško by neprotestoval a ostatní by za jasania progresívnych médií a tretie sektora súhlasne kývali hlavami. Vysoko pravdepodobné by bolo aj posilnenie postavenia špeciálnej prokuratúry vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi. Ak by mali ústavnú väčšinu, možno by splnili aj Lipšicov sen: zrušenie prokuratúry, vytvorenie štátneho zastupiteľstva a jeho podriadenie ministrstvu spravodlivosti.
Minister vnútra Jaroslav Spišiak by vyzametal inšpekciu od zvyškov rezistencie a vrchný žandár Hamran s našimi chlapcami by v nerozbornej jednote so špeciálnou prokuratúrou pokračovali v systéme vedenia trestných konaní, založených na svedectvách univerzálnych a najmä nedotknuteľných kajúcnikov. Naši chlapci by mali za úlohu predovšetkým „ladiť“ kajúcnikov a pilníkovať ich výpovede. Špeciálna prokuratúra by si zase zobrala na starosť hladké pečiatkovanie rozhodnutí o väzbe na Špecializovanom trestnom súde SR. V zásade by stačilo tak ako doteraz vedieť, kedy má Pamela službu a všetko ostatné by bolo vecou zabehnutej rutiny.
Ak by v Trestnom zákone pribudli nové trestné činy len za reči a myšlienky, nepochybne by to bolo oklieštenie ľudskej slobody. Menej slobody znamená aj menej ľudských a občianskych práv.
Ak by bol obmedzený alebo úplne zrušený paragraf 363 Trestného poriadku, obvinení by prišli o ďalší nástroj ochrany pred nezákonným stíhaním, čím by okrem mnohých iných vecí došlo aj k oslabeniu materiálneho právneho štátu. Dramatický nárast nálezov ústavného súdu vo veciach väzobne stíhaných osôb iba potvrdzuje, že ochrana obvinených aj postupom podľa § 363 Trestného poriadku je namieste. Zrušenie tohto ustanovenia sľubovali pred voľbami viaceré akiste demokratické strany.
Prípadné zrušenie prokuratúry a jej nahradenie štátnym zastupiteľstvom by znamenalo ešte väčšiu politizáciu trestného konania, čo by bola ďalšia rana právnemu štátu. Táto eventualita síce v predvolebnej kampani nerezonovala, ale Matovičov Himmler Lipšic o nej v minulosti hovoril viackrát. Ak by si nedokázali poradiť s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a mali by ústavnú väčšinu, možno by po tomto riešení siahli.
A napokon, ak by pokračoval model vedenia trestného konania podľa schémy, v rámci ktorej je ÚŠP vo vleku NAKA (špeciál išiel vždy v línii našich chlapcov, nie naopak, čo je z hľadiska výkonu dozoru nad zákonnosťou trestného konania katastrofou) a ŠTS je vo vleku ÚŠP (to platí, keď majú službu určití sudcovia alebo veci napadnú do „správnych“ senátov), možno by sme sa dočkali ďalších sto nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní práv obvinených, ale z hľadiska materiálnej reality a najmä férovosti vedenia trestného konania by sa toho veľa nezmenilo.
Blížime sa ku koncu myšlienkového experimentu:
Čo by robili škrabáci a tretí sektor? Nič. Teda nič okrem pochvalného ťapkania ručičkami. Čo by robila opozícia (súčasná koalícia)? Zrejme by robila obštrukcie v parlamente a zvolávala by ľudí do ulíc. Lipšic by im všetkým odkázal, že sú „mafia friendly“ a jeho druh, šialenec z Trnavy by do toho repoval refrén o „absolútnom zle“. Kolíková so Zuzanou na hrášku by dali niečo o citlivom vnímaní a Spišiak by zo seba vypľul nejakú vetu, čo by sa znovu zapísala do histórie nerozlúštených šifier. Škrabáci, televízory, rádiá, Petková a jej podobné tetky tretieho sektora by ešte viac ťapuškali ručičkami a presviedčali by celý svet o tom, že demokracia, právny štát a vláda zákona na Slovensku kvitnú. Ľuďom na uliciach by podľa dobrého zvyku nadali do dezolátov a Jarík Švejk Naď by pridal čosi o opiciach.
Vrelo odporúčam prečítať si priložený článok uverejnený na portáli Právne listy, pretože obsahuje kompletné znenia noviel Trestného zákona a Trestného poriadku. Stavím sa, že len zlomky zlomkov ľudí, čo stáli tento a minulý týždeň na námestiach, texty návrhov čítali. Nehovorím, že k nim nemám niekoľko výhrad, no v zásade možno konštatovať, že navrhované zmeny poskytujú ľuďom vo všeobecnosti viac právnej ochrany a tým aj viac právnej istoty.
Viac právnej ochrany znamená viac slobody aj spravodlivosti. Isteže, keď Matovičov Himmler Lipšic v tejto súvislosti začne ako granátmi hádzať menami ako Výboh a Haščák, prvá signálna poniektorých načúvajúcich zareaguje presne tak, ako manipulátor vopred zamýšľal. Lenže navrhované zmeny sa dotýkajú potenciálne tisícok ľudí, nie(len) osôb, ktorým Himmler nakreslil na čelo terč. Ešte raz pripomínam, že ide o viac právnej ochrany, slobôd a istôt nielen pre potenciálne priamo dotknutých tisícok osôb, ale sprostredkovane aj pre ich rodiny. Aj tých, ktorí ešte ani len netušia, že niekedy v budúcnosti sa z rôznych dôvodov a za rôznych okolností môžu ocitnúť v procesnom postavení obvinenej osoby.
Napriek tomu na námestiach, v zákonodarnom zbore, v médiách, dokonca aj v Európskom parlamente šíria poplašnú správa o demontáži právneho štátu. Miškov ocko s Mirkou z Bratislavy a ďalšími podobne intelektuálne postihnutými dokonca hovoria o tom, že navrhované novely sú Ficovou amnestiou. A čo by potom bolo, keby Miško & Co. dostali príležitosť presadiť svoje predstavy o trestnej politike štátu? Dúhový raj na zemi?
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
nehovoriac, čo za zrúdnosti a pedofiliu by zaviedli do škôl
a ako ináč, kto by sa vyslovil za mier, bol by trestne stíhaný a kto by velebil vojnu, dostal by odmenu.
Opäť sa ukazuje, čoho sú títo devianti schopný a Biblia o týchto deviantoch vraví jasne Rimanom. kap.1.a aj o tých ktorí sú ako oni-iba trest smrti. Všimnite si, že práve táto spidina pekla, sa snaží dostať za každú cenu k moci a to práve v pretvárka pol. strany. Sú to práve pol. strany ktoré sú teroristickým nástrojom genocidy štátu a ľudstva Veľký učitelia a kde kto tvrdí, že lepší spôsob demokracii nieje 😂🤔. A čo tak zrušiť, tieto politické strany a dávať k moci iba tých, ktorí dbajú na blaho ľudí a správnosti fungovania. Teda odborníkov, ale ich základ musí biť bezpodmienečne viera, no určite nie tá Vatikánu =mikulašencov. Lebo práve tito doteraz riadili túto zvrátenú demokraciu a dosadzovali svojich diablov.