Bieda vzdelávania v dôsledku digitalizácie

Bieda vzdelávania v dôsledku digitalizácie: severské ilúzie

Tak ako aj v našich končinách je každý pokus o pokrok vo vzdelávaní dvomi krokmi vzad, viď výsledky testovania PISA (napr. tu https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/690960-drucker-vysledky-slovenskych-ziakov-v-medzinarodnom-testovani-pisa-2022-su-tragicke/), s rovnakými problémami sa potýkajú aj vyspelé európske krajiny.
Ako si prečítate v článku nižšie, ani mantra progresívcov o „digitálnom modernom prístupe“ nie je univerzálny liek, ako sa mohli v škandinávii presvedčiť.

Jednou z najpredvídateľnejších (re)akcií politikov všetkých farieb na tému „školstvo“ či „školy“ je volanie po ďalšej a ďalšej „digitalizácii“. Často sa viac-menej vágne hovorí o „viac“: zariadeniach, softvéri, čase strávenom pred obrazovkou atď., ale o dôsledkoch toho takmer nepočujete. Na jeseň 2023 sa v médiách krátko objavilo niečo o odchode Švédska od komplexnej „digitalizácie“, teraz ho úplne očakáva Nórsko.

Aj takéto naratívyy sa objavujú u našich rychlokvasených odborníkov na vzdelávanie:

„Fínsko, Nórsko a Švédsko“ sú „jednoznačne“ priekopníkmi v oblasti školy vzdelávania “, premiantmi sú okrem iného aj preto, že „boli medzi prvými, ktorí začali s digitálnou výučbou, napríklad s tabletmi, už na základnej škole alebo ešte skôr“.

Nórsko skracuje čas pred obrazovkou

Škandinávia funguje asi takto: Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko a Island jeden od druhého odkukávajú; Keď sa jedna krajina alebo vláda s niečím „ponáhľa vpred“, všetky ostatné krajiny to najskôr monitorujú. Ak sa ukáže, že je to „dobrá vec“, použije sa podobný prístup, ale snažia sa proaktívne riešiť akékoľvek „problémy“, ktoré môžu nastať. „Tri korunky“ (Dánsko, Švédsko, Nórsko) to urobili so svojimi programami v období C19, teraz pozorujeme rovnakú dynamiku v súvislosti s „digitalizáciou“.

Tu je niekoľko informácií o Nórsku, ktoré vychádzajú zo zodpovedajúceho článku, ktorý sa objavil v miestnom štátnom rozhlase 15. decembra 2023. „Komisia pre čas strávený pred obrazovkou“ (Skjermbrukutvalget) menovaná vládou na jar 2023, má mandát, ktorý sleduje jasné ciele:

„Potrebujeme viac informácií o tom, ako používanie obrazovky ovplyvňuje výchovu detí a mladých ľudí. Nevyhnutné sú okrem iného: Poznatky o dôsledkoch používania obrazovky na vzťahy detí a mladých ľudí s rodičmi a priateľmi, ako aj na ich voľný čas, vzdelávanie a spoločenskú participáciu…“

Diskusia o možnom spojení medzi zvýšeným časom stráveným pred obrazovkou, duševným zdravím, rôznymi zdravotnými problémami atď. v roku 2023 narástla na rozsahu a intenzite. Verejná diskusia zdôraznila výzvy spojené s používaním obrazovky pri učení, najmä v súvislosti so schopnosťou študentov čítať do hĺbky a pripraviť ich na vysokoškolské vzdelávanie. Zvýšilo sa aj povedomie o súvislostiach medzi časom stráveným na sociálnych sieťach a duševným zdravím. Bola nastolená otázka, či má negatívny vplyv samotný čas,, alebo či ide o to, ako mladí ľudia používajú digitálne kanály sociálne siete a ako staré sú deti a mladí ľudia. To sťažuje rodičom, učiteľom a zdravotníckym pracovníkom radiť a rozhodovať sa, pokiaľ ide o používanie obrazovky deťmi.

Mimochodom, v tomto bode je vhodné poukázať na miestnu inšpekciu z jesene 2020 vo Švédsku, ktorá sa zaoberá „dištančným vzdelávaním“ v časoch WHO vysvetľovala takzvanú „Corona Pandemic™“, ktorá sa určite odporúča ako ďalší úvod do vysoko chváleného severského modelu.

NRK: „Študenti by mali čítať viac z papiera“

„Čítanie s porozumením sa zlepšuje, keď čítame na papieri.“ Toto je jeden z kľúčových záverov nedávnej správy Screen Time Commission:

„Myslím si, že počítače, obrazovky a internet sú budúcnosť. Strávili sme na ňom veľa času. Samozrejme, celá vec má aj svoje negatíva, ale je tiež dôležité, aby ste sa s ňou naučili správne zaobchádzať.“

To hovorí aj Caroline Victoria Awa Knutsen. Chodí do 8C na Marienlyst School. Všetci študenti tam majú vlastný počítač. Keď sa NRK stretne s triedou, študenti sedia pred svojimi vlastnými obrazovkami.

Zarážajúce je najmä to, že „výrazne vzrástlo používanie obrazoviek“. Ako je to v prípade mnohých iných tried v Nórsku, ako poznamenáva komisia Screen Time Commission:

V správe sa uvádza, že používanie obrazoviek v nórskych školách sa v krátkom čase rapídne zvýšilo. „Digitálne zariadenia sú neoddeliteľnou súčasťou výučby. A mnohí študenti majú napríklad prístup k svojim vlastným počítačom.“

Správa sa však zaoberá „dôsledkami obrazoviek v školách“ a uvádza nasledovné:

• Tlačové aj digitálne technológie by mali mať v školách svoje miesto.
• Veľa naznačuje, že by študenti mali čítať viac z papiera.
• Rukopis aj klávesnica majú v triede svoje prirodzené miesto
• Vlády by mali hodnotiť národné politiky

Predseda výboru Robert Steen povedal: „Obrazovka by nemala nahrádzať knihy, písanie rukou a fyzické cvičenie“, pretože „obrazovka v mnohých ohľadoch odvádza pozornosť“.

“Čítanie s porozumením je lepšie, keď súvislé informačné texty čítame na papieri ako na obrazovke,“ píše komisia.

„A rada, ktorú už dnes dávame, je, že musíme pokračovať v čítaní na papieri v nórskych školách,“ hovorí predseda komisie.

“Keď čítame na obrazovke, máme tendenciu čítať povrchnejšie. Môže existovať aj viac rozptýlení,“ uviedol výbor.

Nie je to však „len“ názor dospelých, ale podporujú ho aj – pravdaže nie nezaujaté – hlasy študentov:

Caroline súhlasí s tým, že obrazovka jej môže spôsobiť stratu koncentrácie: „Keď čítam na obrazovke, môže byť ťažšie sledovať text,“ hovorí.

Samozrejme, nájdu sa aj nesúhlasné hlasy, ako napríklad Caroline spolužiaci Ole Spildo Håstein a Philip Husebye Skramstad, ktorí zastávajú názor, že nezáleží na tom, či čítajú na obrazovke alebo na papieri: „Myslím si, že je dobré čítať na obrazovke. Môžete si text napríklad priblížiť,“ hovorí Ole.

Digitalizácia a „rovnaké príležitosti“

Najmä v súvislosti s „rovnosťou príležitostí“, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom „väčšej digitalizácie“, je Komisia mimoriadne – a úprimne povedané, prekvapivo jasná – otvorená:

Podľa správy je výber medzi obrazovkou a papierom menej dôležitý pre študentov, ktorí vedia dobre čítať. Študenti s nižšími schopnosťami môžu mať väčší úžitok z čítania na papieri.

Výbor sa tiež domnieva, že písanie rukou aj klávesnica by mali mať v škole svoje miesto…

Komisia poukazuje na to, že písanie rukou môže trénovať koncentráciu študentov a kognitívny rozvoj.

Takže zatiaľ čo správa jasne hovorí o „rovnakých príležitostiach“ – podľa mňa je to najpôsobivejšie vyhlásenie – odkaz na písanie vlastnou rukou a zlepšovanie kognitívnych schopností neobsahuje nič nové; Už pred viac ako 100 rokmi si to uvedomovali okrem iných aj Maria Montessori a Rudolf Steiner, no zrejme sa to musíme všetci znovu naučiť…

Školy bez mobilných telefónov ante portas

Výsledky štúdie v Pise boli nedávno zverejnené. Ukázalo sa, že nórski študenti dosiahli horšie výsledky. Ministerka školstva Kari Nessa Nordtun (práca) poukázala na používanie obrazoviek v školách ako súčasť problému…[a]povedala, že chce národné usmernenia pre používanie mobilných telefónov v školách.

Komisia tiež dospela k záveru, že „používanie mobilných telefónov v školách môže byť nástrojom na učenie, ale môže tiež pôsobiť rušivo“.

Teraz ministerstvo školstva pravdepodobne vypracuje nové národné smernice pre používanie mobilných telefónov, ktoré okrem iného uvítajú mnohí učitelia – a rodičia. NRK cituje Mimi Dedichen, učiteľku na škole Marienlyst, takto:

„Nevidím žiadny dôvod, prečo by mali mať dovolené používať svoje mobilné telefóny v triede,“ hovorí.

Škola má to, čo nazýva „hotel pre mobilné telefóny“, ale stále pripúšťa, že používanie mobilného telefónu je niekedy problém.

„Verím, že celoštátny zákaz mobilných telefónov by uľahčil situáciu školám aj učiteľom.“

Epilóg

Aspoň niečo sa deje „na severe“ a bolo by pekné, keby stredoeurópske krajiny mohli aspoň „vynechať“ svoj údajný „dobiehací dopyt“ a preskočiť to, čo sa zdalo ako desaťročie „dobiehacieho dopytu“.

Ak máte aj vy školopovinné deti, zakončíme tento článok fotkou „hotela s mobilným telefónom“, ktorý je dostupný na všetkých školách v tejto krajine – „low-tech riešenie“, ktoré je „analógové“, ale v žiadnej učebni nesmie chýbať:

Zdroj: https://tkp.at/2023/12/16/bildungsmisere-durch-digitalisierung-nordische-illusionen/