Občianska vojna v Mjanmarsku (koľká už v poradí?) vypukla vo februári 2021, teda rok pred ruskou inváziou na Ukrajinu. S ohľadom na geografickú vzdialenosť juhovýchodnej Ázie od Európy sa v našich končinách venuje mjanmarskej tragédii relatívne malá pozornosť, avšak dynamika konfliktu je nielen zaujímavá, ale z geopolitického hľadiska aj obzvlášť poučná.
Vládnuca junta má síce námornú a vzdušnú prevahu a ovláda hlavné mestské centrá, ale je zrejmé, že nekontroluje viaceré rozsiahle pohraničné oblasti krajiny, kde dominujú ozbrojené sily rôznych etnických skupín a milície exilovej vlády národnej jednoty. Z tohto pohľadu je napríklad zaujímavé, že opozičné ozbrojené sily kontrolujú mnohé hraničné prechody, dopravné a obchodné komunikácie na hranici s Čínou. Napriek tomu, že Peking verbálne podporuje vládnucu juntu, nezatvoril hraničné prechody kontrolované ozbrojenými silami etnických skupín. Naopak, obchod pokračuje neprerušene a dokonca existujú náznaky, že čínske banky poskytujú povstaleckým skupinám služby v čínskej mene.
Ešte zaujímavejšia je okolnosť, že povstalecké skupiny v bojoch s ozbrojenými silami junty používajú drony čínskej výroby. Uvedené náznaky podporujú predpoklad, že Peking ponecháva otvorené komunikačné kanály nielen s juntou, ale aj s ozbrojenou opozíciou a exilovou vládou národnej jednoty. Vysvetlenie môže byť okrem iného aj také, že Čína nechce, aby politické vzťahy s mjanmarskou opozíciou ovládli západné mocnosti a ich spojenci, ako je napríklad Japonsko. Aj keď je povalenie junty zatiaľ málo pravdepodobné (okrem iného aj preto, lebo jednotlivé povstalecké skupiny nemajú identické politické ciele), Peking sa pripravuje na možnosť zmeny politických pomerov v Mjanmarsku a nechce, aby v takom prípade na jej juhozápadnej hranici vznikol satelit kolektívneho západu.
Ďalším dôvodom spolupráce Číny s povstalcami je záujem udržať si prístup k Indickému oceánu. Oblasti Mjanmarska susediace s touto strategicky dôležitou vodnou masou do veľkej miery kontrolujú práve ozbrojené sily opozičných etnických skupín. Nehovoriac o tom, že etnické milície spolupracujú oveľa efektívnejšie ako orgány junty s Číňanmi pri vyháňaní a potláčaní skupín čínskeho organizovaného zločinu operujúceho z mjanmarského územia.
Každú vojnu je potrebné financovať. Najmä ozbrojené sily povstaleckých etnických skupín získavajú peniaze obchodovaním s ópiom. Zrejme aj peniaze získané z týchto operácií prechádzajú čínskymi bankami. Potreba financovať povstanie proti junte natoľko zvýšila produkciou ópia, že Mjanmarsko sa stalo najväčším svetovým producentom tejto omamnej látky, a teda predbehlo dokonca aj zdanlivo neprekonateľný Afganistan.
Nadbytok ópia na trhu znižuje jeho pouličné alebo ak chceme maloobchodné ceny. To, samozrejme, spôsobuje obrovské problémy nielen v samotnom Mjanmarsku, ale aj v okolitých štátoch, ako sú Thajsko, India a Bangladéš.
Zatiaľ nie je známe, či mjanmarské ópium končí aj na európskom trhu, no nepochybne by stálo za to, ak by sa na tento problém pozreli spravodajské služby, napríklad aj SIS.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.