Progresívci rozohrali špinavú hru proti Slovensku

Progresívci sa rozhodli, že do slovenských sporov o budúcnosť špeciálnej prokuratúry zatiahnu Brusel. A robia to mimoriadne špinavým spôsobom. Ak im vláda neustúpi, strašia debatou o pozastavení financií z EÚ pre Slovensko.

Na úvod jedna predbežná poznámka: zrušenie špeciálnej prokuratúry považujeme za zlý, respektíve sporný nápad. Lepším riešením by bola výmena Lipšica, ktorý v úrade zaviedol pochybné politické praktiky. A zachovanie špeciálnej prokuratúry.

Ak sa vláda a parlamentná väčšina rozhodnú Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť, môžeme to kritizovať. Prípadne verejne protestovať. Nič viac. V demokratických štátoch spory rozhoduje ten, kto má väčšinu. Pokusy Šimečku a Hojsíka vyrábať z toho v Bruseli medzinárodný škandál – údajné porušovanie princípov právneho štátu s následným pozastavením financií z EÚ – sú v tomto prípade extrémne prehnané. Nastavenie slovenskej prokuratúry nie je vecou Bruselu a EÚ.

Väčšina európskych štátov nijaké úrady špeciálnej prokuratúry nemá. Jednou z výnimiek bolo Bulharsko, kde špeciálnu prokuratúru spolu so špeciálnym súdom zrušili. Dôvod: vraj sa zneužívali na politický boj. Ako politický tribunál namierený proti národným stranám. V Bulharsku tieto zmeny prešli pomerne hladko.

Ficova vláda je o niečo menej radikálna. Špecializovaný trestný súd zrušiť nechce. Zrejme aj preto, aby sa vyhla sporom s EÚ, ktorá je citlivá na akékoľvek zásahy do nezávislej súdnej moci. Rušiť sa má len špeciálna prokuratúra. Vláda uvádza podobné dôvody ako Bulhari: Lipšicov úrad sa zneužíval na politický boj a porušoval princípy práva.

Proti tomuto argumentu môžeme ťažko niečo namietať. Lipšic to s politickým aktivizmom naozaj prehnal. Celkom zreteľné to bolo minulý rok, keď špeciálna prokuratúra hnala do väzby (nie pred súd, ale do predbežnej väzby) Kaliňáka a Fica. Len preto, aby splnila politické sľuby Matoviča s Lipšicom, že lídri Smeru skončia za mrežami.

Fico pritom nemal ísť do väzby za korupciu či rozkrádanie majetku štátu. Dôvod bol slabší. A silno manipulatívny. Fica špeciálna prokuratúra stíhala za to, že sa zaujímal o daňovú kauzu prezidenta Kisku. Teda za niečo, čo je v politike pomerne bežné (aj keď nezákonné). O politické kauzy opozície sa predsa zaujímal aj premiér Matovič. A nielen to. Tlačil na stíhanie lídrov Smeru.

Stíhanie Fica s Kaliňákom za ohrozenie daňového tajomstva bolo v poriadku (premiér nesmie vstupovať do daňového tajomstva ani do vyšetrovania). Na väzbu poslanca Národnej rady to však nemohlo stačiť. Špeciálna prokuratúra preto obvinenie rozšírila o „zločineckú skupinu“, ktorá vraj pracovala proti prezidentovi Kiskovi. Pričom kauzy Kisku mali byť politicky vykonštruované. V réžii Fica, Kaliňáka a vedenia NAKA.

Práve toto však nesedelo. Po voľbách 2020 sa ukázalo, že Kiskova daňová kauza nie je vykonštruovaná – ako to roky tvrdil Kiskov advokát Lipšic (a neskôr aj špeciálny prokurátor Lipšic).

Prokuratúra podala za Hegerovej vlády na Kisku obžalobu. A súd ho tento rok odsúdil za daňový podvod. Pretože Kiska sa vedome vyhýbal plateniu DPH za svoju prezidentskú kampaň. Napriek výhradám daňovej inšpekcie si ju účtoval v obchodných nákladoch firmy KTAG. Štátu tým hrozili škody v stovkách tisíc eur.

Jednoducho: snahy hnať poslanca Fica do väzby boli po právnej stránke absurdné. Kritizovala to nielen generálna prokuratúra (ktorá stíhanie zrušila), ale aj viacerí zástupcovia právnickej komunity.

Skutočné dôvody na stíhanie Fica boli dva a oba boli politické. Prvým bolo spomínané plnenie sľubov o lídroch Smeru za mrežami. Druhým – rafinovanejším – bola snaha pomôcť Kiskovi. Lipšicova špeciálna prokuratúra sa pokúšala Kisku vykresliť ako obeť sprisahania.

Nevyšlo to.

Lipšic išiel do rizika. Zašiel za hranu práva. A dnes za to platí. Koniec hrozí nielen jemu ako špeciálnemu prokurátorovi, ale celému úradu. Môže si za to sám. Ambície Lipšica boli o niečo väčšie ako jeho schopnosti.

Samozrejme, je celkom prirodzené, že opozícia a hlavne progresívci stoja na strane Lipšica. Lipšic by všetky riziká spojené so špeciálnou prokuratúrou uniesol, ak by po voľbách vznikla progresívna vláda. Špeciálna prokuratúra by ďalej slúžila ako zbraň. Politická zbraň.

Keďže vládu nakoniec zostavil Smer, progresívci sa pokúšajú aspoň z opozície tlačiť na to, aby sa úrad špeciálnej prokuratúry zachoval.

Aj toto by bolo v poriadku. Patrí to k politickému boju.

Neprijateľné je však to, ak sa progresívci pokúšajú domáci spor preniesť na úroveň EÚ. A ak vláde hrozia, že budú iniciovať alebo podporovať konanie proti Slovensku za údajné „porušovanie princípov právneho štátu“. S dôledkom, že Slovensko by mohlo prísť o milióny z eurofondov, ak sa vláda nepodvolí.

Toto už nie je boj proti Smeru. Stáva sa z toho boj proti Slovensku. Slovenská republika platí do rozpočtu Únie miliardu eur ročne a má plné právo využívať európske fondy. Ak plní podmienky.

A podmienky zatiaľ plní. Predvolebná hystéria, ako vraj s Ficom príde rozvrat zahraničnej politiky a zaťahovanie Slovenska k Rusku, sa nenaplnili. Bolo to len fantómové strašenie, ktoré malo prieniesť body progresívcom.

A rovnako tupé strašenie sledujeme aj pri spore o budúcnosť Lipšica a jeho špeciálnej prokuratúry.

Na rovinu: protiprávna bola v mnohých prípadoch politika špeciálnej prokuratúry. Plány na jej zrušenie nie sú vážnou hrozbou pre právo, ale pre časť politikov, ktorí si z tohto úradu urobili strelnú zbraň. A ktorí nakoniec zrážku s Ficom prehrali. Vo voľbách.

Brusel môže slovenské spory a slovenské voľby prelamovať len vo výnimočných prípadoch, keď je ohrozený právny poriadok. Nie vtedy, keď niekto Lipšicovi so Šimečkom berie vedierko s hračkami.

Dag Daniš

Zdroj: Progresívci rozohrali špinavú hru proti Slovensku (standard.sk)