Posilniť WHO? Nebláznime. Pandemickým jastrabom sa už nedá veriť

Viaceré západné médiá opäť rozbehli lov na „dezinformátorov“. Nálepkujú tak tých, ktorým sa nepáčia plány na posilnenie pandemických právomocí Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Aj tentoraz je to v skutočnosti opačne, ako to sa to prezentuje. Manipulátori sú pandemickí jastrabi, nie ich kritici.

Hneď na úvod jedna zásadná poznámka: WHO treba buď zásadne zreformovať, alebo zrušiť. A vybudovať nanovo. Až potom bude užitočné debatovať o tom, ako ju vyzbrojiť silnejšími výkonnými právomocami.

V súčasnej podobe totiž WHO nie je svetová zdravotnícka autorita, ale hybridná lobistická organizácia. Hybridná preto, že okrem štátov ju výdatne sponzorujú oligarchovia a farmaceutické korporácie. A lobistická preto, že často slúži skôr súkromnému ako verejnému záujmu.

Medzi najväčších súkromných sponzorov WHO patrili zakladateľ Microsoftu Bill Gates, finančník a mediálny magnát Michael Bloomberg, Rockefeller Foundation. A, samozrejme, desiatky veľkých farmaceutických korporácií.

Len Gates daroval v rokoch 2018–2019 Svetovej zdravotníckej organizácii viac ako pol miliardy dolárov. To je suma, ktorá dáva sponzorovi pomerne silné páky na politiku WHO.

Prvá vec, ktorú treba presadiť v rámci reformy WHO, by mal byť zákaz súkromných dotácií. Financovanie by malo byť výlučne verejné. Z rozpočtov štátov. Aby sa zabránilo konfliktu záujmov. Následne by sa mali z vedenia WHO vyhnať zástupcovia súkromného biznisu.

Až potom by sa malo pristúpiť k plánom na posilnenie právomocí WHO.

Žiaľ, ide sa na to z opačného konca. Nijaká reforma, nijaká očista. V máji 2024 sa bude riešiť balík nových pravidiel, ktoré majú WHO posunúť bližšie k postaveniu globálneho regulátora (policajta) v časoch pandémií. Prípravy prebiehajú prakticky bez verejnej diskusie a verejnej kontroly. Naopak, progresívne médiá sa snažia kritické hlasy včas umlčať – ako „dezinformačné“.

Úroveň verejnej diskusie tým padá späť do roka 2020. Buď sa na nič nevypytujete a vzorne poslúchate „autority“, alebo ste „dezolát“.

Po skúsenostiach s pandemickými rokmi by to pritom malo byť presne opačne. Terčom kritiky by mala byť práve WHO a pandemickí jastrabi, ktorí sa preukázateľne mýlili. A mýlili sa príliš často a pri veľmi dôležitých témach.

Desiatky tvrdení, ktoré sa v rokoch 2020 – 2022 odsudzovali ako konšpiračné, sa napokon buď potvrdili ako pravdivé, alebo je z nich celkom legitímna polemická téma.

Uvedieme len tie najdôležitejšie.

Za konšpiračné boli napríklad vyhlásené tvrdenia, ktoré ukazovali na to, ako si „globalisti“ na čele s Billom Gatesom už v roku 2019 nacvičovali pandemické manévre. Údajná konšpiračná teória mala názov Event 201. Dnes už vieme, že nešlo o konšpiračnú teóriu, ale o celkom reálnu udalosť. Informuje o nej stránka Svetového ekonomického fóra v Davose: „Svetové ekonomické fórum a Bill & Melinda Gates Foundation organizujú Event 201: pokročilé simulačné cvičenie na pandemickú pripravenosť a reakciu.“ (október 2019).

Podobne sa do konšpirátorov nadávalo tým, ktorí si spomenuli na slová Antoniho Fauciho (hlavy americkej zdravotníckej politiky) z roku 2017: „Niet pochýb o tom, že Trumpova vláda bude čeliť prekvapivému prepuknutiu infekčnej choroby.“ Fact-checkeri najskôr tvrdili, že tieto slová nie je možné potvrdiť z dôveryhodných zdrojov. Neskôr, keď sa objavili videá, priznali, že Fauci to síce povedal, no v inom kontexte, ako to prezentovali „konšpirátori“.

Ďalej: hneď na začiatku pandémie viacerí vedci predpokladali, že vírus mohol uniknúť z laboratória v Číne, kde sa prírodné koronavírusy cielene upravovali tak, aby mali požadované vlastnosti (hlavne vysokú infekčnosť). Labotatórium vo Wu-chane malo zmluvy o spolupráci s viacerými západnými výskumnými agentúrami. Teórie o úniku vírusu z laboratória sa však dlho nálepkovali ako konšpiračné.

Prispela k tomu aj WHO. Jej experti pôvodne tvrdili, že táto teória je veľmi nepravdepodobná a chýbajú akékoľvek dôkazy.

Po dvoch rokoch výskumov sa to však otočilo. Teóriu o laboratórnom úniku považujú za pravdepodobnú americké spravodajské služby. A veľká časť vedeckej komunity.

Pod tlakom nových dát a nových zistení nakoniec otočila aj WHO. Odporúča hlbšie preskúmanie teórie o prípadnom úniku vírusu z laboratória. Z toho, čo sa odbilo ako konšpirácia, je dnes legitímna téma.

Krátko po prepuknutí pandémie sa objavovali špekulácie, že autority a farmaceutické firmy budú naliehať na povinné plošné sezónne očkovanie. Úrady a médiá tieto tvrdenia vyhlásili za konšpirácie. Výsledok: koncom roka 2021 viaceré vlády (hlavne progresívne, ako v Kanade a Spojených štátoch) rozširovali očkovaciu povinnosť nielen na zdravotníkov, ale aj na ďalšie skupiny. A pripravovali program povinného sezónneho očkovania. Na Slovensku povinné očkovanie proti kovidu presadzovalo Progresívne Slovensko a za „nevyhnutné opatrenie“ ho považivala aj prezidentka Čaputová.

Po masových verejných protestoch v Kanade, Spojených štátoch, Holadsku a Nemecku sa však od plánov na povinné plošné očkovanie proti kovidu upustilo. Búrila sa nielen verejnosť, ale aj veľká časť lekárov. Program plošného očkovania látkami, ktoré sa testovali len v skrátenom režime, sa na prelome rokov 2021 a 2022 zrútil. Tlak na vynucovanie plošnej vakcinácie bol neudržateľný.

Tí, ktorí vystupovali proti plošnému očkovaniu a upozorňovali na obmedzenú efektivitu a otáznu bezpečnosť nových vakcín, boli označovaní za dezolátov a dezinformátorov.

Po skúsenostiach s očkovaním, ktoré nedokázalo zabrániť šíreniu infekcie a ochorenia, sa scéna otočila. Vedci pripustili, že efektivita očkovania proti covidu je obmedzená (podobne ako pri očkovaní proti chrípke). Úrady zas pod tlakom dát priznali, že nové vakcíny môžu v niektorých prípadoch viesť k nepreskúmaným problémom s krvným obehom a s vytváraním trombov (krvných zrazenín), respektíve k zápalom srdcového svalu alebo k mozgovým príhodám.

Šéf Oxford Vaccinantion Group Adrew Pollard v lete 2021 vyhlásil, že očkovanie mladších a ľudí v produktívnom veku má marginálny význam a zamerať sa treba na seniorov a zraniteľné skupiny.

Slovom, kampaň „vakcína je sloboda“ zameraná na mladších ľudí bola v rozpore s vedou. Väčšina ľudí sa však o slovách Andrewa Pollarda nedozvedela nič. Nezapadali do kampane médií a pokrokových autorít.

Ďalšou údajnou dezinformáciu a konšpiráciou bolo tvrdenie, že zmluvy EÚ s výrobcami nových vakcín sú nevýhodné a diktované farmaceutickými korporáciami. Aj pri tejto teórii sa časom ukázalo, že má reálny základ. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová komunikovala o zmluvách s riaditeľom Pfizeru cez esemesky. Ich obsah dodnes nevysvetlila.

A dodnes nepoznáme ani detaily všetkých zmlúv medzi EÚ a výrobcami nových vakcín. Viaceré z nich ostali utajené. Niektoré sa neskôr pod tlakom verejnosti zverejnili, ale v obmedzenom režime. Známe bolo len to, že výrobcovia vakcín si presadili zmluvné poistky, že prípadné žaloby za nežiaduce účinky vakcín preplatia vlády. Pretože výrobca nemôže ručiť za nové biotechnológie, ktoré prešli len skráteným testovaním. Pochopiteľne.

A nakoniec: za konšpirácie sa pôvodne vyhlasovali aj podozrenia, že pandémia a strach sa majú zneužiť na osekávanie ľudských práv a slobôd. Dnes sa ukazuje, že plány na roširovanie kontroly spoločnosti vznikali ešte pred pandémiou. Hovoril o nich zakladateľ „Davosu“ Klaus Schwab.

V skratke: o nový poriadok a pravidlá – zamerané na kontrolu osobnej spotreby, pohybu, klímy, verejného zdravia – sa už nemajú starať národné vlády, ale „spoločensky zodpovedné korporácie“. Dnes sú už vraj dosť silné na to, aby riadili a pretvorili spoločnosť. Samozrejme, „v záujme verejného blaha“.

Asi netreba dodávať, že práve hybridné (do veľkej miery súkromné) financovanie WHO je pre nich ideálny terén na zavádzanie nových pravidiel. Určiť ich majú tí, ktorí majú vplyv vo WHO. A riadiť sa nimi budú tí druhí. Národné vlády a spoločnosť.

Je trochu zvláštne, že pri plánoch na posilnenie WHO nepočuť takmer nijakú kritiku. Mediálnu ani politickú. Bola to predsa WHO a jej pandemickí experti, kto sa počas pandémie zjavne mýlil takmer vo všetkom dôležitom.

Namiesto prehodnotenia politiky WHO a priznania omylov sledujeme smelé pokusy, ako túto hybridnú organizáciu ďalej vyzbrojovať novými právomocami.

WHO a pandemickí alarmisti pritom nie sú zodpovední len za škody a zlé rozhodnutia v oblasti verejného zdravia. Zašlo to oveľa ďalej. Sú zodpovední aj za bezprecedentné demolovanie ľudských práv a slobôd. A hlavne: sú zodpovední za útoky proti slobode slova. A za potápanie akýchkoľvek pokusov o ktitickú, otvorenú verejnú diskusiu. A verejnú kontrolu pandemickej politiky.

Boli to práve experti WHO, kto sa podpisoval pod politiku vymazávania kritických hlasov. Alebo pod manipulatívne kampane postavené na bludoch, z ktorých sa vedci chytajú za hlavu.

Jednoducho: WHO a jej obhajcovia počas pandemických manévrov stratili súdnosť. A napokon aj verejnú dôveru.

Snahy posilniť moc WHO bude časť verejnosti vnímať s podozrením. Celkom oprávnene. A nič na tom nezmenia ani zúfalé pokusy odsudzovať kritikov ako „dezinformátorov“.

Tento trik je už starý a tupý.

Dag Daniš

Zdroj:  Posilniť WHO? Nebláznime. Pandemickým jastrabom sa už nedá veriť (standard.sk)