Peter Tóth: UŽ JE TO TU: BRUSEL RATUJE LIPŠICA

Kauza Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR je nekonečný príbeh. Pozrime sa na najnovší vývoj udalostí.

Po prvé, Daniel Lipšic v priebehu uplynulých 24 hodín vyrobil ďalší materiálny dôkaz proti sebe samému, keď vyhlásil, že odstúpi z vedenia ÚŠP, ak vláda garantuje zachovanie existencie tejto nesystémovej súčasti prokuratúry. Takto sa nespráva nestranný prokurátor, ale takto koná politik. Navyše politik typu šialenca z Trnavy, ktorý len prednedávnom niekomu sľuboval, že sa vzdá poslaneckého mandátu, ak… bla, bla, bla. Inými slovami Daniel Lipšic sám doložil opodstatnenosť názoru, že zmena zákona o prokuratúre v prospech voľby laikov (v zmysle ne-prokurátorov) na čelo ÚŠP bola kardinálnou chybou.

Po druhé, premiér Robert Fico spolu s ministrami spravodlivosti a obrany (WTF?! Načo tam bol potrebný ten druhý?) boli v Bruseli konzultovať zámery ohľadom ÚŠP, aby Slovensku „nespôsobili problémy pri čerpaní eurofondov“. A, samozrejme, Európska komisia už vydala vyhlásenie, že ide skúmať. Znova: WTF?! Na jednej strane je pochopiteľné, že po poľských a maďarských skúsenostiach nechce Bratislava stúpiť do rovnakého lajna, no na strane druhej skrúšené pýtanie sa Bruselu na to, či si smieme zariadiť vlastný dom podľa svojich predstáv, je mierne povedané netaktické. Už len preto, lebo kritici súčasnej vlády majú v Európskej komisii a najmä bruselskej byrokracii oveľa viac spojencov ako vláda sama. V tomto ohľade je podstatné, že ani zakladajúce zmluvy EÚ, ani žiadna európska legislatíva neupravuje otázku, či členské štáty musia alebo nemusia mať zriadené špeciálne prokuratúry, špeciálne súdy a podobne. V zmysle európskeho práva sme povinní mať právne nástroje (príslušné ustanovenia Trestného zákona) na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, organizovanému zločinu a podobne. A to upravené máme. Komplexne a dôsledne. Ako som už písal, budú sa len znižovať niektoré trestné sadzby po vzore iných členských štátov EÚ, napríklad Rakúska. Pýtať sa Bruselu, či môžeme/smieme byť rovnakí ako iné členské štáty, je prejavom slabosti, čo bude s veľkou pravdepodobnosťou aj po zásluhe potrestané.

Po tretie, do diskusie sa už zapojila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Vraj zrušenie ÚŠP „by som považovala za veľmi nešťastný až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci“. Keď šialencov režim umožnil kandidovať politikom na funkciu šéfa ÚŠP, zrejme išlo o šťastný a bezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry alebo čo… Ešte podstatnejšie však je, že ak by aj k zrušeniu ÚŠP došlo, všetci prokurátori tohto útvaru, dokonca aj politik Lipšic, by sa stali prokurátormi Generálnej prokuratúry SR. Žiadne čistky, žiadne personálne zásahy. Dokonca generálny prokurátor môže rozhodnúť o tom, že niektorí alebo všetci preradení prokurátori ÚŠP budú vykonávať dohľad nad činnosťou prokurátorov krajských prokuratúr, ktorí budú dozorovať prípady spadajúcich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

Po štvrté, všimnite si, čo robia nočníky, postoje a štandardy: všetci dookola opakujú rýdzo politické zaklínadlá o údajnom konci boja proti korupcii a iné taľafatky. Nikto z nich nediskutuje o skutočnej podstate boja proti korupcii a o excentrickom, až nelogickom postavení ÚŠP v štruktúre prokuratúry. Skutočná podstata boja proti korupcii a iným spoločensky škodlivým úkazom je ukrytá v právnych nástrojoch, čo je materiálne trestné právo, teda konkrétne skutkové podstaty, nie orgány dozoru s výberovou príslušnosťou. Ako už bolo naznačené v druhom bode, tieto nástroje máme, sú vyjadrené v konkrétnych ustanoveniach Trestného zákona.

Po piate, ak si ľudia na ÚŠP a niektorí politici myslia, že na krajských prokuratúrach nie sú dostatočne pripravení na zvládanie dozorovania a vyšetrovania niektorých obzvlášť závažných foriem trestnej činnosti, mali by sa predovšetkým zamyslieť nad logikou svojho uvažovania. Napríklad taký Daniel Lipšic, hlava ÚŠP, nikdy pred nástupom do najvyššej funkcie v tomto orgáne nič nevyšetroval ani nedozoroval. Ani len krádež kompótu z vylomenej pivnice. Tiež by poniektorým nezaškodilo, ak by boli trochu viac pokorní, pretože na krajských prokuratúrach nepôsobia žiadni hlupáci, ale v absolútnej väčšine to sú erudovaní, schopní a skúsení právnici. Nuž a ak prokurátorom ÚŠP záleží na zvyšovaní odbornosti kolegov z krajov, nepochybne im generálny prokurátor nebude stáť v ceste, keď prídu s iniciatívou metodických školení a usmernení. Napokon, no nie v poslednom rade, každý prokurátor ÚŠP pridelený na Generálnu prokuratúru SR sa bude môcť dohodnúť s generálnym prokurátorom na tom, že chce ísť pracovať na niektorú z krajských prokuratúr, kde môže vykonávať dozor nad vyšetrovaním obzvlášť závažnej trestnej činnosti až do úplného fyzického vyčerpania.

Po šieste, médiá, politici a kadejakí pricmrndávači z tretieho sektoru podsúvajú verejnosti zavádzajúcu myšlienku, založenú na predpoklade, že iba ÚŠP môže byť garanciou pokračovania boja proti korupcii. Inými slovami tým hovoria, že krajské prokuratúry sú úplne nanič a všetci, čo tam pracujú, pôjdu na ruku organizovanému zločinu. Tomu nemôžu veriť a ak tomu veria, v takom prípade je to s ich intelektuálnou výbavou ešte horšie, ako sme sa vždy oprávnene obávali. Celý krik okolo ÚŠP je v prevažnej miere založený na obave, že časť médií, politikov a iných ľudí ovplyvňujúcich verejnú mienku prídu o exkluzívny prístup k citlivým poznatkom z trestných spisov, ktoré sú využívané v politickom zápase aj v konkurenčnom boji na trhu s informáciami (pozdravujeme predovšetkým spolubývajúcu Pamely Záleskej).

Po siedme, spor o existenciu ÚŠP bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte veľmi zaujímavý a s ohľadom na niektoré váhavé signály z prostredia vládnej koalície nie je možné vylúčiť ani to, že ostane zachovaný, aj keď Lipšic bude deložovaný. Ak ostane ÚŠP zachovaný, bude to veľká chyba, pretože orgány činné v trestnom konaní s výberovou príslušnosťou zvádzajú k elitárskym manierom a najmä k nadhodnocovaniu právnej kvalifikácie v neprospech podozrivých/obvinených, ak na tom existuje určitý, povedzme politický, záujem. V tomto ohľade je potrebné znova pripomenúť, že k nadhodnocovaniu právnej kvalifikácie dochádzalo už na úrovni NAKA a ÚŠP si to neraz ochotne osvojoval, z čoho pramení len jediný záver: prokurátorov ÚŠP často riadili vyšetrovatelia (ba dokonca, čo je ešte horšie, operatívni pracovníci) NAKA, a to je z právneho hľadiska absolútne neakceptovateľné.