Eduard Chmelár: ÚSVIT IDIOKRACIE

Slovensko dnes vydesila správa, že slovenskí žiaci sa v medzinárodnom testovaní prepadli na chvost krajín OECD. Minister školstva Tomáš Drucker označil tieto výsledky za národnú katastrofu. Sú však tieto čísla naozaj až také prekvapujúce?

Od novembra 1989 slovenské školstvo sústavne likvidujeme. Márne dlhodobo bijem na poplach, že nám posielajú na univerzity rok čo rok čoraz (prepáčte za výraz) sprostejšie deti, takže v dôsledku nastavených kritérií (financovanie škôl podľa počtu študentov) musíme sústavne znižovať nároky na prijatie. To, čo sa dnes robí na väčšine vysokých škôl, už dávno nie sú prijímacie skúšky, ale skôr nábor, takže sa sem dostanú takmer všetci, ktorí sa prihlásia. Na základných školách nestačia prebrať všetko učivo, takže na stredných školách sa žiaci bežne učia ešte zlomky. Už som tu v minulosti ukazoval maturitné otázky prvého slovenského gymnázia z roku 1867, ktoré boli také náročné, že vám garantujem, že drvivá väčšina dnešných absolventov vysokých škôl by vtedy nezmaturovala.

Namiesto pochopenia, že s rozpočtami na úrovni Latinskej Ameriky a s platmi na úrovni rovníkovej Afriky nemôžete vybudovať školstvo západnej Európy sa tu sústavne podsúva, že učitelia sa majú viac snažiť a namiesto trápenia žiakov učením by sa malo na školách vraj viac diskutovať. Počas svojho vyše štvrťstoročného pôsobenia v školstve som zažil desiatky reforiem a všetky boli absolútne nanič, viedli len k zaťažovaniu pedagógov nezmyselnou byrokraciou a k tonám odpadu. A ja sa pýtam, ako je možné, že naša generácia, ktorá vraj tak „trpela“, že do nej nalievali príliš veľa poznatkov, je neporovnateľne vzdelanejšia a pripravenejšia pre život ako tie nastupujúce? Vari všetky tie „múdre hlavy“ doteraz nepochopili, že kritické myslenie sa nerozvíja hejtovaním, ale kontextuálnym pochopením problému, ktoré si nevypestujete bez solídnej kapacity hlbokých poznatkov? Len takáto základňa vám umožní chápať veci v kontexte (to si nevytiahnete z googlu), len takéto poznanie vám znemožní označovať každý blud za legitímny názor, pretože máte síce právo na vlastný názor, no nie na vlastné fakty.

Všetky ponovembrové vlády vyhlasovali školstvo za svoju prioritu, no žiadna to nemyslela vážne, pretože takýto zámer sa musí odraziť predovšetkým finančne. A áno, aj vtedy – a práve vtedy – keď sme v kríze, musíme byť schopní určiť si priority na úkor iných odvetví. A viete, prečo sa tak nedeje? Na vine nie sú len politici, ale aj vy všetci, pretože prieskumy dlhodobo ukazujú, že občania nepovažujú vzdelanie za prioritu, takže by presun peňazí z iných rezortov nepochopili. Tu však ide o prežitie národa. Už Štúr vedel, že jedine vzdelanie ho obrodí, tak prečo tak arogantne šliapeme po jeho odkaze?

Aby som bol spravodlivý, pod tieto čísla sa nemalou mierou podpísal aj fakt, že sústavne klesá pôrodnosť majoritnej spoločnosti a výrazne rastie percento detí z marginalizovaných spoločenstiev. Ale aj tento údaj je len obžalobou nášho prístupu, keď sa zaoberáme migráciou či postavením LGBTI+ ľudí, ale riešenie problémov sociálne vylúčených komunít sme odsunuli na vedľajšiu koľaj, hoci nám každoročne ukrajujú výrazné percento HDP. Takže z tohto temna sa nedostaneme von výhovorkami. Včera som onemel od úžasu, keď som si v rozhovore s lídrom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom prečítal odporúčania redaktora Aktualít.sk Mira Grmana, kde ušetriť. Dobre počúvajte: vraj ak by sme zdecimovali školstvo (teda prepustili väčšinu učiteľov, lebo deti sa môžu učiť online), ušetrili by sme tri miliardy eur. Už len čakám, komu zíde na um predať lukratívne školské pozemky. Kým budeme takto uvažovať o školstve, kým sa potreba zvyšovania vzdelania nestane celonárodným konsenzom, nielenže sa nepohneme dopredu, ale naša existencia bude v ohrození. Lebo dejiny sú plné národov, ktoré už neexistujú.