Zvolením Donalda Trumpa za prezidenta USA v roku 2017 sa k moci dostal nový typ politikov, takzvaní populisti. Objavia sa z ničoho nič a okamžite si podmania väčšinu Prečo sú volení, napriek ich niekedy mätúcim posolstvám a čo to hovorí o západných spoločnostiach?
Donald Trump bol prvým z takzvaných populistov, ktorý rozbil zakorenené nánosy dlhoročnej politiky. Tvorcovia verejnej mienky použili „populistov“ na označenie tých nováčikov, ktorí podľa nich hovoria podľa želania ľudí. Ale prečo to ostatní neurobili úplne rovnako? Tak prečo to vzrušenie? Na druhej strane tieto obvinenia neboli celkom neopodstatnené – ale v inom ohľade.
Nie bez alternatívy
Ale ak sa tieto nestretli so súhlasom voličov, čo sa prejavilo stratou hlasov, tak to neboli ich návrhy. Pretože tieto nemôžu byť podľa ich pohľadu nič iné ako dobré a správne. Ak ich návrhy medzi ľuďmi prepadli, bolo to len preto, že sa s nimi zle komunikovalo. V konečnom dôsledku to znamená, že voliči sú príliš hlúpi na to, aby uznali kvalitu návrhov.
Na rozdiel od takzvaných populistov sa konvenčná politika nepozerala ľuďom do tváre, ako to kedysi Luther požadoval. Bolo to skôr ako hovoriť ľuďom cez ústa. Čoraz častejšie boli ľudia unavení z výčitiek mienkotvorcov a politických profesionálov. Ale neprotestovali, len sa odvrátili.
Tento typ politického paternalizmu viedol k rastúcemu nezáujmu mnohých ľudí o spoločenskú diskusiu. V dôsledku toho účasť vo voľbách klesla. Najmä preto, že sa strany vo vyjadreniach takmer nelíšili a ich predstavitelia sa nelíšili vystupovaním.
Spoločné znaky
Takzvaní populisti majú veľa spoločného. Rovnako ako antickí tribúni, aj oni sami pochádzajú zo sociálneho prostredia, často Donald Trump dokonca z vyššej triedy, o ktorej tvrdia, že bojujú. Vyvolávali dojem, že chcú viesť nižšie vrstvy k boju proti vláde vlastnej triedy.
Trump kritizoval skazený establišment v USA a prezidentka Talianska Georgina Meloniová obvinila vládnucu politiku, že o kariére „rozhoduje klientelizmus a členstvo v strane v Taliansku“. Javier Milei, pred pár dňami novozvolený argentínsky prezident, brojí proti vedeniu krajiny, ktoré označuje za kastu. Teraz v Holandsku bol Geert Wilders, takzvaný populista, zvolený za najsilnejšiu politickú silu so svojou Stranou za slobodu (PVV).
Aj keď sa všetci líšia v určitých jemnostiach a nuansách, to, čo ich spája medzi sebou a s toľkými ďalšími populistami, ktorí ešte nedosiahli na vládnu moc ako Marine LePen so svojím Národným frontom, je ich dôraz na národnú suverenitu. V oblasti ekonomiky sa javia ako národná reakcia na globalizáciu posledných desaťročí a koncentráciu moci v nelegitímnych inštitúciách, ako je Komisia Európskej únie.
Politicky sa považujú za patrónov a ochrancov národnej a kultúrnej identity, najmä v európskych krajinách. Sú proti migrácii a imigrácii, najmä proti vplyvu islamských kultúr. V USA je najpravdepodobnejšie, že bude človek vystavený vlne prisťahovalectva z krajín Južnej Ameriky. Ich kultúra je rovnako kresťanská ako kultúra samotných USA, preto má boj proti islamu menší spoločenský význam ako v Európe a je skôr vedľajším javom sociálnych konfliktov.
Kto sa bojí silných mužov?
Ešte pred niekoľkými rokmi bol najväčší strach politických pozorovateľov z toho, že kolaps západných spoločností by mohol opäť zosilniť volanie po silnom mužovi, no výsledky volieb z posledných rokov ukazujú niečo iné. Je pravda, že v Trumpovi prišiel na scénu niekto, kto vzhľadom na svoje pompézne vystupovanie mohol tieto obavy s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdiť. Ale pri moci sa ukázal ako krikľúň. Dokonca mal málo na to, aby sa postavil malému raketovému mužovi, ako blahosklonne hovoril o severokórejskom prezidentovi Kim Jong Unovi.
Spoločenský vývoj smerujúci ku kolapsu západných demokracií neprodukuje silného muža, ale zmäteného muža, krikľavého tribúna ľudu, krikľúna, veľmoc, divoko sa trhajúceho popového politika, ktorý verí, že dokáže vyriešiť problémy spoločnosti motorovou pílou. .
Tento zmätok nie je len charakteristikou starého bieleho muža, ako to demonštruje nemecká ministerka zahraničných vecí svojimi vyhrážkami Rusku, Číne a iným podriadeným. Nemecká ministerka vnútra tiež svojím smiešnym vystúpením na MS v Katare odhalila maximálnu ideologickú slepotu.
Zmätok nie je rodovo špecifický. Je to fenomén, ktorý vyplýva z konfliktov v spoločnostiach politického Západu. Zmätok je výsledkom popierania reality. V západnej hodnotovej orientácii už realita nehrá rolu, ráta sa len s rozumom a myšlienkami, ktoré rodí.
Pretože to nie sú len populisti, ktorí sa vyžívajú v divokých a zmätených pohľadoch na problémy sveta a tvária sa, že majú veľmi jednoduché a udržateľné riešenia. Zdá sa, že toto myslenie ešte viac prevláda medzi tými, ktorí držia moc vo svojich rukách a veria, že svet sa musí ohnúť a podriadiť sa ich vôli, ich teóriám a ich ideálom.
Tí, ktorí sú pri moci, by mali možnosť reálne posúdiť prevládajúce pomery vo svete, pretože majú prístup k zisteniam svojich tajných služieb a vedeckých spolupracovníkov. Sú v kontakte s podnikateľskými výbormi, médiami a združeniami občianskej spoločnosti, čo by im mohlo otvoriť oči pre náladu v krajine. Majú diplomatické kontakty, aby spoznali očakávania, hodnotenia a požiadavky iných národov. A čo je najdôležitejšie, vidia čísla, ktoré odrážajú výsledky ich politiky.
Zdá sa však, že vlády západných hodnôt toto všetko ignorujú. Ich perspektívy sa teda nechcú prispôsobovať realite. Zdá sa, že pre nich platia len ich vlastné názory, ich tvrdohlavé a bezdôvodné lipnutie na vlastnej vôli, vlastných predstáv o realite a teóriách, ktoré kedysi predložili, ako napríklad požiadavka, že Ukrajina musí vyhrať vojnu a že Putin si musí uvedomiť toto alebo tamto.
Ak teda tvorcovia verejnej mienky a vládni predstavitelia nevyužijú tieto príležitosti na objektívne poznanie, alebo nechcú akceptovať ich výsledky, koľko zdravého rozumu možno očakávať od takzvaných populistov, ktorí nemajú všetky tieto prístupy alebo majú len ich v obmedzenej miere?
Výsledkom takejto politiky je úspech populistov, zmätených mužov. Ale napodiv, títo ľudia sa spamätajú ľahšie ako tí nerozumní. Očividne sú to nerozumní, názorovo zaslepení a ideologicky slepí, teda slabí, nie silní ľudia, ktorí ohrozujú svet.
Mydlové bubliny proti beznádeji
Veľké sľuby populistov sa rýchlo rúcajú. To je dobré, pretože to ukazuje zmysel pre realitu. Čo nesľúbil Donald Trump Američanom pred voľbami? Chcel postaviť múr s Mexikom, aby obmedzil migráciu. Na vrchu tamtoho. Američanom dokonca sľúbil, že si to zaplatia Mexičania sami.
Je tento múr, ako si ho Trump predstavoval, už hotový? Jedno je však jasné: nezaplatili im Mexičania, ale Američania rastúcimi dlhmi. Väčšina Trumpových sľubov a hrozieb sa nenaplnila. Sú otrasení realitou. A tam, kde ich dokázal presadiť, to bolo často na úkor Američanov, ako napríklad clá na čínsky tovar, ktoré spôsobili rast cien v USA.
Teraz prichádza kazateľ Milei so svojou motorovou pílou a chce ňou orezať spoločnosť. Programy pomoci pre chudobných by mali odísť, rovnako ako dotácie na pohonné hmoty, ktoré stále udržiavajú ekonomiku v chode. Zbúrať by sa mala aj centrálna banka a v ekonomickom cykle by sa mal použiť dolár namiesto pesa. V Argentíne je ho však málo, a preto je inflácia taká vysoká.
To všetko by sa dalo považovať za výplody popleteného mozgu, keby Milei nebola ekonóm, čo na túto profesiu nevrhá práve lichotivé svetlo. Ako taký by mal vedieť, že pre argentínsku ekonomiku nie je dôležitá jeho vôľa, ale to, či investori a trhy, na ktorých je Argentína závislá viac ako takmer ktorákoľvek iná krajina, dôverujú jeho plánom aj napriek takýmto mätúcim vyhláseniam.
Vo voľbách v Holandsku zvíťazil Geert Wilders. Za tento úspech vďačil okrem iného svojim vyhrážkam voči islamským veriacim vo svojej krajine. Sľúbil, že zakáže mešity a islam, ako keby sa problémy moderných spoločností dali vyriešiť takými jednoduchými a brutálnymi prostriedkami. Možno tomu aj sám verí, mnohí jeho voliči boli z toho nadšení.
No len čo bol zvolený Argentínčan Milei, už otáča. Mnohé z jeho ohlásených ekonomických opatrení boli nateraz pozastavené. Pokiaľ ide o nahradenie pesa dolárom, zdá sa, že teraz vyvstáva otázka, či situácia na trhu umožňuje takéto riešenie. A teraz, na rozdiel od jeho odporných vyhlásení, je zatvorenie centrálnej banky „nevyjednávacou záležitosťou“. Nedalo sa pred voľbami očakávať toľko odbornosti od ekonóma?
Dokonca aj Wilders, hoci ešte nie je vo vládnom úrade, už zmierňuje svoje senzačné vyhlásenia. Opatrenia proti islamským komunitám vo svojej krajine pôvodne odložil. Je chvályhodné, že teraz dáva do popredia sociálne problémy ľudí v Holandsku: nedostatok bytov, problémy v zdravotníctve a starostlivosti o starších ľudí, ale najmä zvyšovanie cien spôsobené infláciou. Ale to všetko boli problémy už pred voľbami a neboli by odstránené zákazom mešít a islamu. Dalo by sa očakávať, že to bude vedieť ako skúsený politik.
Vynára sa otázka, či Milei a Wilders a všetci ostatní populisti ako Trump, Meloni a LePen lepšie nevedia, že ich podnecovanie najmä voči iným etnickým skupinám nerieši problémy. Alebo vedome klamali voličov? Ale vzhľadom na neporiadok a dezorientáciu ich vlád sa zdá, že voliči stále uprednostňujú zmätených a oslnivých hlásateľov spásy, ak z nich vyžaruje len malá nádej. Pretože práve toto zrejme chýba všade v spoločnostiach politického Západu.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.