Tento týždeň ma najviac pobavil titulok článku Milana Krajniaka v Štandarde. Hlása, že „Koketovanie KDH so zmenou volebného systému je hazardovaním s budúcnosťou konzervatívnej politiky“.
Predovšetkým je namieste podotknúť, že akékoľvek zmeny pravidiel volieb do Národnej rady SR, odkláňajúce sa od jedného volebného obvodu, sú nepochybne hazardovaním s budúcnosťou Sme rodina, úspechy ktorej záviseli predovšetkým od zbožných želaní más adeptiek na insemináciu istým Borisom Kollárom. Jedným dychom je potrebné dodať, že rady čakateliek sa v ostatnom čase očividne dramaticky zúžili, čoho dôsledkom je aj neslávny volebný výsledok patchworkovej rodiny Kollárovcov, Krajniakovocov, Pčolinských a pridružených klanov.
Ohľadom ideologického zamerania tohto bizarného subjektu je možné morfondírovať pomerne dlho, postačí už len podotknúť, že konzervativizmus Borisa Kollára by nepochybne vzbudzoval rešpekt v stredovekom moslimskom kalifáte, v krajine medzi Dunajom a Tatrami 21. storočia vyvoláva oprávnené pochybnosti.
Vráťme sa na chvíľu k autorovi citovaného titulku v prvom odseku statusu. Milan Krajniak mal milión a jednu príležitosť zachraňovať konzervatívnu politiku na pôde KDH. Lenže on, Daniel Lipšic (toho času ešte stále politický špeciálny prokurátor), Jana Žitňanská a ďalší sa kvôli uboleným egám rozhodli opustiť materskú loď, založili stranu s domýšľavým názvom Nová väčšina, ktorú neskôr museli premenovať na NOVA, a začali sa spájať s liberálnymi utečencami z SaS.
Po neslávnom krachu projektu NOVA utiekli Daniel Lipšic a jeho autíčko na diaľkové ovládanie Gábor Grendel pod ochranné krídla šialenca z Trnavy a posledný križiak, známy aj ako Ignác Milan Krajniak s gangom Pčolinských vsadili na chalana z Petržalky Borisa, čo v detstve sedáva na prašiaku so Žaluďom alias Petrom Steinhübelom. Je príznačné, že vinu za ohrozenie konzervatívnej politiky na Slovensku hľadá križiak Ignác všade naokolo, len nie v brvne mohutne sa týčiacom z jeho oka. Akiste to bude preto, lebo nedávno absolvoval duchovné cvičenia, o čom poreferoval na Facebooku, kde ho zrejme vykúpali vo svätenej vode a teraz má pocit, že môže adresovať bratom a sestrám z KDH nedeľné kázne cez stránky Štandardu. Roztomilé.
Inak v tom Štandarde sú všetci dosť veľkí srandisti. Redaktor Matej Gašparovič (tiež cvrko na pohľadanie) tam spovedá šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR ohľadom jeho stykov s Petrom Koščom, ale ani mu nenapadne, že tohto týpka dotiahli k Lipšicovi jeho bývalí kamaráti Vladimír Pčolinský a vo svätenej vode vykúpaný Ignác Milan Krajniak.
Nuž a úplnou absurditou tohto príbehu je fakt, že jediným ministrom tretej vlády Roberta Fica, ktorého mal Peter Košč doslova na telefón (zodvihol mu vždy a na počkanie), bol Marek Maďarič, dnes jeden z prominentných, akiste veľmi konzervatívnych autorov Štandardu. Jeden by sa z toho od smiechu posral…
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.