Koniec amerického sna

Dňa 24. novembra The Wall Street Journal publikoval pozoruhodný článok s názvom „Respondenti vidia, ako sa americký sen vytráca z dosahu.“ Americký sen znie: „Každý, kto tvrdo pracuje, sa môže dostať dopredu, bez ohľadu na svoj pôvod.“ The Wall Street Journal nedávno uskutočnil prieskum o tejto otázke spolu s Národným centrom pre výskum verejnej mienky (NORC pri Chicagskej univerzite).

Výsledok: iba 36 % opýtaných tvrdí, že americký sen stále platí. V roku 2016 to bolo 48 % a v roku 2012 53 %. Takže len dobrá tretina Američanov teraz verí, že môžete napredovať tvrdou prácou, bez ohľadu na váš pôvod.

Pred 50 rokmi sa žilo lepšie ako dnes

Polovica ľudí žijúcich v USA si tiež myslí, že život v USA je dnes horší ako pred 50 rokmi, zatiaľ čo len 30 % si myslí, že je lepší ako pred 50 rokmi. Na otázku: „Je politicko-ekonomický systém namierený proti ľuďom ako ja,“ odpovedala polovica áno, 39 % odpovedalo nie. Z černochov 68 % odpovedalo na otázku áno. Polovica ľudí sa teda domnieva, že systém pracuje proti nim, a viac ako dve tretiny černochov.

Ženy a mladší ľudia sú obzvlášť pesimistickí

Ženy vnímajú situáciu ako obzvlášť zlú. Len 28 % z nich verí v americký sen v porovnaní so 46 % mužov. Mladší ľudia sú tiež obzvlášť pesimistickí: z Američanov mladších ako 50 rokov len 28 % verí, že americký sen je pravdivý.

Naše deti sa budú mať horšie ako my

Navyše, podľa prieskumu NBC, ktorý cituje Wall Street Journal, v súčasnosti len 19 % Američanov predpokladá, že život ich detí bude lepší ako ich vlastný – rekordne málo od začiatku prieskumu v roku 1990. Viac ako štyri pätiny všetkých, t.j viac ako 80 % Američanov očakáva, že sa ich deťom nebude lepšie dariť.

Zhrňme si to: Len dobrá tretina Američanov v súčasnosti verí, že môžete napredovať tvrdou prácou bez ohľadu na váš pôvod, asi polovica predpokladá, že systém pracuje proti nim a iba 19 % očakáva, že ich deti sa jedného dňa budú mať lepšie ako oni sú. Toto sú triezve výsledky.

Oficiálne údaje o HDP a ekonomickej sile

Tieto výsledky diametrálne odporujú oficiálnym štatistikám. Podľa oficiálnych údajov sa ekonomická prosperita v USA za posledných 50 rokov takmer nepretržite zvyšovala. Reálny hrubý domáci produkt na obyvateľa sa od roku 1970 viac ako zdvojnásobil a reálny HDP na obyvateľa upravený o kúpnu silu (HDP na obyvateľa prepočítaný paritou kúpnej sily) sa takmer presne zdvojnásobil.

Ako je možné, že podľa oficiálnych údajov reálna ekonomická prosperita na obyvateľa v USA rastie takmer nepretržite už desaťročia a zároveň polovica ľudí predpokladá, že sú na tom dnes horšie ako pred 50 rokmi? Ak veríte oficiálnym štatistikám, americký sen sa za posledných 50 rokov realizuje takmer nepretržite. Ako je možné, že len 36 % občanov USA stále verí v americký sen?

Meriame nesprávnu vec

Dôvod je celkom jednoduchý: oficiálne údaje o ekonomickej sile, oficiálne údaje o hrubom domácom produkte (HDP), o ktorých sa neustále píše v médiách a o ktorých sa automaticky predpokladá, že odzrkadľujú našu prosperitu, merajú nesprávnu vec. V každom prípade nemerajú náš blahobyt.. Meria len vynaložené a spotrebované zdroje a pracovný čas. Ale to nemá nič spoločné s našou prosperitu alebo dokonca s naším blahobytom. Rast HDP a rast prosperity či dokonca dobrý pocit už dávno nemajú takmer nič spoločné.

Ak sa merajú nesprávne veci, robia sa nesprávne rozhodnutia

Problém je: Ak meriame nesprávnu vec a zakladáme na tom svoje ekonomické, sociálne a spoločenské rozhodnutia, potom robíme aj nesprávne veci, potom sa rozhodujeme nesprávne. Dnešné meranie HDP a opatrenia hospodárskej politiky, ktoré sú na to do značnej miery zamerané, nás nevyhnutne privedú k zlým rozhodnutiam vo veľkom meradle. A to je to, čo robia, ako pôsobivo ukazujú aktuálne výsledky prieskumu Wall Street Journal. Je najvyšší čas prejsť na realistické ekonomické meranie a politiku.

Dôvody nesprávneho merania

Existujú v podstate tri dôvody, prečo rast HDP a rast bohatstva nemajú takmer nič spoločné: 1) Čoraz viac neproduktívnej, zbytočnej a nezmyselnej práce. 2) Stále viac a viac čisto konzervačných prác, najmä v zdravotníctve. 3) Čoraz nerovnomernejšie rozdeľovanie, ktoré zabezpečuje, že plody ekonomického rastu plynú nie k veľkej väčšine obyvateľstva, ale k malej bohatej menšine. Tieto trendy sa netýkajú len USA, ale prakticky všetkých priemyselných krajín a pravdepodobne väčšiny krajín sveta. Aj preto sa nasledujúce vyjadrenia netýkajú len USA, ale najmä Nemecka.

Čoraz viac neproduktívnej, zbytočnej a nezmyselnej práce

V posledných desaťročiach sa dramaticky zvýšili činnosti, ktoré priamo neprodukujú tovary alebo služby. Byrokracia, certifikácie, monitorovanie, kontroly, akreditácie atď. sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšili takmer vo všetkých odvetviach a sťažnosti na to v celom sociálnom spektre sú podrobné a dlhé.

Ale prispievajú aj iné odvetvia: Napríklad obrat strážnych a bezpečnostných spoločností v Nemecku sa viac ako štvornásobne zvýšil z 2,4 miliardy eur v roku 1995 na 9,85 miliardy eur v roku 2021. Bezpečnostný personál a sledovacie kamery nezvyšujú našu prosperitu, ale skôr sa jednoducho snažia udržať alebo obnoviť stav vecí bez neistoty a kriminality. Každé euro, ktoré do tohto odvetvia pritečie, v konečnom dôsledku znižuje náš blahobyt v porovnaní so situáciou predtým, keď tieto aktivity neboli potrebné, pretože bola menšia kriminalita alebo menší strach z kriminality.

To isté platí pre prácu právnikov, daňových poradcov a audítorov. Ich počet sa v Nemecku znásobil v povojnovom období. Akokoľvek sú tieto profesie dôležité pre fungujúci ekonomický život, absorbujú množstvo zdrojov bez toho, aby priamo zvyšovali prosperitu. Ďalším príkladom sú výdavky na marketing, ktoré sa za posledných niekoľko desaťročí dramaticky zvýšili. Nezvyšujú našu prosperitu, skôr ju znižujú tým, že propagované produkty a služby sú drahšie.

Čoraz viac čisto konzervačných prác

V USA vzrástol podiel výdavkov na zdravotníctvo na hrubom domácom produkte z 5 percent v roku 1960 na 18,3 percenta v roku 2021, v Nemecku z 10 percent v roku 1997 na 13,2 percenta v roku 2021. V rozšírenej definícii Spolkové ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti hovorí, že v Nemecku v súčasnosti pracuje v zdravotníctve približne 7,7 milióna zamestnancov, teda približne každý šiesty zamestnanec. V USA je tento podiel ešte vyšší. To znamená, že približne šestina celej ekonomiky v Nemecku a USA sa v súčasnosti vynakladá na zdravotnú starostlivosť.

Tieto činnosti sú neuveriteľne dôležité. Čo to však znamená pre našu prosperitu? Čím viac času, peňazí a energie musíme vynaložiť v zdravotníctve, aby sme si udržali alebo obnovili svoje zdravie, tým viac produktívneho potenciálu sa odkloní od iných odvetví, a preto sa zníži náš skutočný blahobyt. Veľká časť nárastu výdavkov na zdravotníctvo v posledných desaťročiach v konečnom dôsledku našu prosperitu nezvýšila, ale znížila. Čím sme chorejší, tým viac klesá naša prosperita. Čím viac civilizačných chorôb pribúda, tým sme chudobnejší a máme sa horšie.

Nožnice sa otvárajú: neustále sa zväčšujúca nerovnosť v distribúcii

V USA sa nerovnosť zvyšuje už dlhé desaťročia, minimálne od roku 1971. Podľa oficiálnych údajov vlády USA napríklad v roku 2021 zarobil muž na plný úväzok, ktorý pracuje celý rok a má viac ako 15 rokov, priemernú ročnú mzdu 61 180 USD upravenú o infláciu, t. j. v reálnom vyjadrení prakticky rovnakú mzdu. ako v roku 1974. Pracujúci muži v roku Podľa oficiálnych štatistík USA za posledných 47 rokov nezaznamenali ani centové zvýšenie miezd.

Aj v Nemecku sa nerovnosť už desaťročia zvyšuje. Podľa najnovšej distribučnej správy Inštitútu ekonomických a sociálnych vied (WSI) Nadácie Hansa Böcklera zo začiatku novembra 2023 sa nerovnosť disponibilného príjmu domácností v Nemecku od roku 2010 do roku 2022 zvýšila. Výsledok vedcov združených v odboroch je: „Jasný záver o miere chudoby: Podiel ľudí postihnutých chudobou roky rastie.“

Aktuálna štúdia WSI potvrdzuje dlhodobý trend v Nemecku (a väčšine ostatných priemyselných krajín) smerom k zvyšovaniu nerovnosti. Napríklad štúdia OECD o Nemecku bola zverejnená v novembri 2011 s výrečným názvom: „Divided We Stand: Why Inequality Keeps Rising“, ktorá ukazuje, že nerovnosť v Nemecku a USA sa od polovice 80. rokov výrazne zvýšila.

Záver

Americký sen o tom, že každý človek bez ohľadu na pôvod môže napredovať tvrdou prácou, sa podľa Wall Street Journal skončil. Väčšina Američanov tomu už neverí. Hlbšími dôvodmi sú predovšetkým neustále narastajúce neproduktívne, nezmyselné a zbytočné aktivity, pribúdajúce civilizačné choroby a čoraz väčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Ak sa tento nežiaduci vývoj – ktorý sa odohráva nielen v USA, ale aj v Nemecku a takmer vo všetkých ostatných krajinách – nebude riešiť, nemôžeme sa tešiť na prosperujúcu budúcnosť. Keď sa sny rúcajú, často nasleduje nepríjemné prebudenie.

Zdroj: https://tkp.at/2023/11/25/das-ende-des-amerikanischen-traums/