Programové vyhlásenie vlády sľubuje viaceré zmeny v trestnej politike štátu a naznačuje aj možné korekcie v organizácii niektorých zložiek orgánov činných v trestnom konaní. Napokon, náprava deformácií uplynulých rokov bola jednou z hlavných tém nielen predvolebnej kampane, ale aj celého uplynulého volebného obdobia.
V oblasti trestnej politiky štátu avizuje ministerstvo spravodlivosti najprv novelizáciu a neskôr rekodifikáciu trestných noriem, teda Trestného zákona a Trestného poriadku. Detaily nie sú známe, no z textu programového vyhlásenia vlády aj z vyjadrení ministra spravodlivosti Borisa Suska vyplýva, že v rámci reformy budú znížené niektoré trestné sadzby a možno aj vypustené alebo prehodnotené určité skutkové podstaty. Zrejme pôjde o korekcie viacerých kovbojských úprav trestného kódexu, ktoré do slovenského právneho poriadku implementoval z amerických zdrojov istý Daniel Lipšic.
Je nepochybné, že zmeny v trestnej politike štátu budú sprevádzať mnohé kontroverzie, čo by nemuselo byť na škodu veci, ak by sa politici a najmä poslanci parlamentu dokázali vyhnúť primitivizmu, aký avizujú prvé výkony šialenca z Trnavy v rokovacej sále zákonodarného zboru. V aktuálnej politickej a mediálnej atmosfére nie je jednoduché povedať, že tresty za majetkovú, ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť predsa nemôžu byť vyššie alebo rovnaké, ako sú tresty za skutky proti zdraviu a životu. Vyžaduje si to určitú mieru odvahy, a to je potrebné oceniť. Inou otázkou je miera zmien, ale o nej bude možné hovoriť až vtedy, keď budeme poznať texty navrhovaných opatrení.
Programové vyhlásenie vlády sa iba okrajovo dotýka pôsobenia NAKA. Určité zmeny sú len naznačené, najmä v oblasti okruhu pôsobnosti tejto súčasti Policajného zboru SR. Žiadne radikálne riešenia, ako napríklad zrušenie NAKA, sa prinajmenšom zatiaľ nekonajú.
V dokumente nie je spomenuté dôsledné oddelenie operatívnych zložiek polície od úseku vyšetrovania, čo znamená, že vláda aspoň zatiaľ zotrvá pri kádeháckom modeli, zavedenom extrémne arogantným ministrom vnútra Vladimírom Palkom. Inštitucionálne zlúčenie operatívy s vyšetrovaním je však jednou z hlavných príčin deformácií v trestnom konaní, preto by bolo vhodné, ak by mala vláda v tomto ohľade trochu väčšie a odvážnejšie ambície.
V texte programového vyhlásenia vlády sa síce hovorí aj o Špeciálnej prokuratúre GP SR, ale iba v súvislosti s potrebou odstránenia porušovania subordinácie jej predstaviteľov vo vzťahu k vedeniu Generálnej prokuratúry SR. To by okrem iného mohlo byť predzvesťou konca politika Daniela Lipšica na čele ÚŠP, avšak rušenie tohto orgánu sa prinajmenšom nateraz nekoná.
Zrušenie NAKA aj ÚŠP a následné prebudovanie celej štruktúry Policajného zboru SR a čiastočne aj Generálnej prokuratúry SR by bolo podľa mojej mienky najlepším riešením aktuálnych problémov. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy, že každá racionálne konajúca vláda je schopná manažovať len určité množstvo konfliktov. Zrušenie oboch inštitúcií by zrejme vyvolalo nielen búrku na Slovensku, ale za prispenia domácich aktérov by došlo aj k internacionalizácii tejto otázky. S výhľadom iných, ešte vážnejších sporov, si zrejme chce tento jeden vláda ušetriť.
Samozrejme, jedna vec je text programového vyhlásenia, inou vecou bude reálna prax. Aj preto sa môžeme, ale aj nemusíme dočkať prekvapení.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.