Pred 80 rokmi, 16. novembra 1943, padol pri oslobodzovaní ukrajinského mesta Ovruč od nacistických votrelcov legendárny veliteľ 1. česko-slovenského partizánskeho oddielu v ZSSR, jediný vojnový Hrdina Sovietskeho zväzu zo Slovenska, brigádny generál in memoriam Ján Nálepka. Pôvodne bol učiteľom, po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zúčastnil na ťažení proti Poľsku i na prepadnutí ZSSR, no 15. mája 1943 so skupinou slovenských vojakov prebehol na sovietsku stranu. Osudného 16. novembra vo večerných hodinách vyrazil do útoku proti nemeckému práporu na železničnej stanici. Zasiahlo ho vraj 16 guliek do hrudníka (tento údaj sa však nedá overiť, lebo jeho telo sa nikdy nenašlo). Jeho posledné slová, kým klesol k zemi a navždy vydýchol, zneli: „Bite vrahov, vpred!“
Kým v Ovruči si ho dodnes vážia, postavili mu tam sochu, pomenovali po ňom ulice, školy, ba aj továrne, na Slovensku sa stal po roku 1989 obeťou antikomunistickej hystérie, hoci nikdy nebol komunistom, sympatizoval skôr so sociálnou demokraciou a krátko bol dokonca členom liberálnej Agrárnej strany. V Spišskej Novej Vsi rodičia žiadali, aby sa škola zbavila čestného názvu Gymnázium kapitána Jána Nálepku, jeho sochu v parku obliali červenou farbou a ohovárali ho, že to bol alkoholik, sukničkár a bezcharakterný človek… Strašná podlosť a zákernosť, taká typická pre vzťahy na Slovensku.
Ján Nálepka bol mimoriadne čestný, družný a priateľský človek a napriek všetkým ohováraniam zostane v dejinách zapísaný ako jeden z najväčších hrdinov slovenského národa. Vážil si ho maršal Žukov, vážil si ho generál Svoboda, vážia si ho Ukrajinci, vážme si ho aj my. Ďakujeme za tú nesmiernu ľudskú obeť. Česť jeho pamiatke.
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.