EŠTE NIKDY NEBOL VO VEDENÍ MINISTERSTVA KULTÚRY NÁBOŽENSKÝ FANATIK, KTORÝ NEPOZNÁ MIERU

Jedným z najväčších prekvapení programového vyhlásenia novej vlády bola pre mňa kapitola o kultúrnej politike, pod ktorú by som sa až na jednu výnimku pokojne podpísal (podrobnejšie ju hodnotím tu: https://www.youtube.com/watch?v=tq_LpIg-CM0 ). Vôbec totiž nekorešpondovala s dovtedajšími zmätenými až poburujúcimi výrokmi ministerky kultúry. Keby som chcel byť vtipný, tak poviem, že dobrý pravopis a štylistika vo mne vyvolávajú pochybnosti, či to naozaj písala Martina Šimkovičová a že absolutórium si zaslúži ten, kto tieto nápady národniarov prepisuje do zrozumiteľnej reči. Ale dnes nechcem byť vtipný.

Dnes chcem hovoriť o tom, čo ma pobúrilo. Už pred vymenovaním vlády som varoval pred Štefanom Kuffom. Nie je to nijaký nepopísaný list, ktorý potrebuje sto dní na zorientovanie a nie je to ani expert na kultúru, vlastne jediné obdobie, kedy sa o tento rezort vzdialene obtrel, boli osemdesiate roky, kedy pracoval ako stavebný robotník Pamiatkostavu Žilina. Ale jeho nedostatok skúseností nebol ten pravý dôvod, ktorý ma znepokojil. Kuffa je totiž všeobecne známy ako jeden z najväčších náboženských fanatikov na Slovensku, ktorý má za sebou toľko škandálov, že sa od jeho konania musela dištancovať aj rímskokatolícka cirkev. Jeho posledný výstrelok však presahuje všetky medze.

Štefan Kuffa už ako oficiálny predstaviteľ a štátny tajomník MK SR vyhlásil počas pondelkovej omše v Trnave toto: „Nedá mi ešte, aby som, keď toľké excelencie tu máme, za ministerstvo kultúry dávame prísľub, aj takto tu verejne ho dávam, že my budeme tí, ktorí budú iniciovať, aby čo najskôr podľa možnosti bolo a dosiahlo sa to, aby Kristus Kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska.“ Požiadal prítomných cirkevných hodnostárov, aby to urobili v čo najkratšom čase za účasti biskupov a celej vlády. Počas jeho prejavu plnom nezmyslov a bludov sa kňazi na seba rozpačito pozerali, niektorí sa uškŕňali a niektorí na protest odišli. Z Konferencie biskupov Slovenska však prišla jasná odpoveď. KBS sa rázne a jednoznačne dištancovala od slov Štefana Kuffu. A pridala k tomu aj slová, ktoré si z úst biskupov nesmierne vážim: „Konferencia biskupov Slovenska rozumie negatívnym emóciám, ktoré vyvoláva miešanie politickej agendy s duchovným slovom.” Ministerka kultúry incident nekomentovala, ale predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko zdôraznil, že Kuffovo vyjadrenie nie je stanoviskom rezortu.

Slová štátneho tajomníka pobúrili celé politické spektrum – od predstaviteľov Hlasu-SD až po KDH. Ja sa však pýtam, ako je možné, že ten človek sa tam vôbec dostal. Vieme, čo je jeho jedinou agendou: posilňovať vplyv cirkví a oslabovať už aj tak dosť zdevastovaný sekulárny (čiže svetonázorovo neutrálny) štát, ktorý nám zaručuje článok 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto vystúpenie vysokého štátneho predstaviteľa je v príkrom rozpore tak s duchom, ako aj s literou ústavy. A je znepokojujúce, že si to uvedomila skôr KBS ako ústavní činitelia. Jedinou agendou Štefana Kuffu je presadzovanie protiústavného klerikalizmu do verejného života. A ja sa pýtam, kto ho zastaví, ak vláda sľubuje aj v programovom vyhlásení vlády zvyšovanie financií pre cirkvi a ani zmienkou sa nedotýka ochrany ľudí bez náboženského vyznania, ktorí tvoria na Slovensku podľa posledného sčítania takmer štvrtinu obyvateľstva a sú druhou najpočetnejšou svetonázorovou skupinou hneď po katolíkoch. Národniari by si už konečne mali uvedomiť vyššiu politickú zodpovednosť a netorpédovať úsilie novej vlády o pozitívne zmeny personálnymi návrhmi na úrovni neriadených striel. Zvlášť, ak ide o takú vážnu vec akou je charakter štátu.