Pôvodne som chcel písať o zaujímavom vývoji v severovýchodnej Ázii, avšak napokon som to vzdal, pretože, ako sa zdá, o geopolitické úvahy a príspevky nie je veľký záujem. Preto som sa rozhodol, že napíšem zopár slov o téme, ktorá sa opäť derie do popredia verejnej diskusie: smrť generála Milana Lučanského.
Úprimne sa priznám, že nemám prístup k vyšetrovaciemu spisu, a preto nie som oprávnený vyslovovať žiadne autoritatívne závery. Napriek tomu si myslím, že je úplne legitímne klásť si otázky na základe toho, čo je známe z verejne prístupných zdrojov.
Otázka prvá: Človek nemusí byť žiaden génius, aby sa dookola pýtal, ako sa dá potknúť na papuči takým spôsobom, že v dôsledku pádu dôjde k devastácii nadočnicového oblúku a zrejme k vážnemu poškodeniu oka. O tejto okolnosti sa zoširoka diskutovalo a, myslím si, že aj diskutuje naďalej bez uspokojivých odpovedí.
Otázka druhá: V čase transportu generála do nemocnice malo dôjsť k ďalšiemu incidentu, o ktorom sa diskutuje oveľa menej. Vraj došlo k náhodnému prevráteniu vozíka, čo spôsobilo úder (a asi aj zranenie) do temennej časti hlavy. Ako je možné náhodou prevrátiť nemocničný alebo invalidný vozík? Skúšal to niekto? Bol v tejto súvislosti vykonaný vyšetrovací pokus? Poznám ľudí, čo viac než dvadsať rokov denne nakladali a vykladali telesne postihnutých na a z vozíkov. Nikdy vozíky náhodou neprevrátili a dokonca tvrdia, že je to veľmi ťažké (ak nie nemožné) urobiť aj náročky. Veď napokon skúste sami.
Otázka tretia: Ako je vôbec možné, že po prvom incidente (papuča) bol Milan Lučanský umiestnený na samotku? A keď už sa to stalo, ako je možné, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže nevenovali jeho sledovaniu zvýšenú pozornosť? Obesiť sa na teplákovej súprave je asi možné (neviem), ale smrť nenastane tak rýchlo (dôjde k zaduseniu), ako keď niekoho obesia na šibenici s hlbokým prepadliskom (nastane okamžité pretrhnutie miechy). Čo sa na tej cele vlastne stalo a hlavne ako dlho to trvalo?
Otázka štvrtá: Ako je možné, že prokurátor vykonávajúci dozor nad trestným stíhaním Milana Lučanského po prvom incidente nenariadil prepustenie obvineného z väzby? Toto obmedzenie predsa mohlo byť v dostatočnej miere nahradené použitím elektronického monitorovacieho prostriedku. Človek s poškodenou lebkou a takmer vyrazeným okom by asi ťažko mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ovplyvňovať svedkov alebo pokúsiť sa o útek. Či?
A napokon, ale ani náhodou nie v poslednom rade: Prečo podobné otázky nekládli a dodnes nekladú údajné strážne psi demokracie, samozvaní ochrancovia verejného záujmu, teda médiá bývalého hlavného prúdu? Ako je možné, že dôsledne negrilovali predstaviteľov vlády, prokuratúry, väzenskej stráže a ďalších? Alebo položím otázku trochu inak: Ak by počas pôsobenia vlády Roberta Fica došlo k väzobnému stíhaniu maršala Hamrana a on by v cele najprv prepadol cez papuču, v dôsledku čoho by si vážne poškodil lebku a oko, následne by sa prekotil, akiste náhodou, na nemocničnom vozíku a napokon sa obesil na štýlovej mikine z Gantu, akú smršť by asi spustili škrabáci zo SME, Aktualít a N? A nepochybne by to bolo prinajmenšom z časti oprávnené. Avšak v prípade generála Lučanského zbabelo mlčali a mlčia dodnes.
Na základe vyššie uvedeného si nedovolím tvrdiť, že Milan Lučanský zahynul cudzím zavinením, no zároveň si stojím za tým, že s ohľadom na popísané skutočnosti sú viaceré pochybnosti oprávnené a úplne namieste. Aj preto považujem novinárske útoky na Branislava Zuriana za jeho výroky o smrti generála nielen za plytké, ale aj podlé.
P. S.: Nerobím to často, ale v tomto prípade obmedzujem pod príspevkom diskusiu, nie z precitlivenosti na seba, ale s ohľadom na pozostalú rodinu. Verím, že väčšina z vás to pochopí.
Ďakujem.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.