Čistky v polícii? Kyjak v ruke Eštoka vyrobili Obyčajní

Nový minister vnútra začal zostra. S kyjakom. Okamžite odvolal policajného prezidenta, chystá rýchlu výmenu šéfa inšpekcie za muža z civilu, odstavil stíhaných čurillovcov… Irónia osudu zariadila, že koná presne podľa pravidiel a praxe Igora Matoviča.

To, čo sledujeme na vnútre, môžeme pokojne nazvať čistky. V hrubom štýle. Rovnako drsne pôsobia aj nové nominácie. Šéfom policajnej inšpekcie sa má stať Zurian, ktorý má jeden drobný nedostatok – nepracuje v polícii. V roku 2021 skončil. Odišiel do civilu.

Stínanie hláv policajtov a ich blesková výmena za ľudí z civilu nepôsobí dobre. Pri hľadaní nových šéfov polície by mohol byť aspoň náznak výberového konania. Aby to nevyzeralo tak, že minister rozdáva funkcie cez telefón – a nemusí sa ani sekundu obťažovať, aby rozhodnutia verejne vysvetľoval.

Treba však dodať, že tieto zvláštne pravidlá zaviedla vláda Obyčajných. Z ministra vnútra urobila suveréna vo feudálnom štýle. Minister môže ktoréhokoľvek policajta odvolať z funkcie bez uvedenia dôvodu.

A pri hľadaní policajného prezidenta a šéfa inšpekcie má voľné ruky. Nijaké pravidlá, kritériá, záväzné postupy, verejné vypočúvanie kandidáta… Po novom môže pokojne vybrať aj ľudí, ktorí nie sú v polícii. Stačí „dekrét“ ministra vnútra (a pri šéfovi inšpekcie rozhodnutie vlády).

Matovič a Mikulec tieto zmeny presadili v roku 2021. Dôvody boli čisto politické. Minister mal získať úplnú kontrolu – politickú kontrolu – nad políciou. A nad každým jedným policajtom. Vraj v záujme boja dobra so zlom. A tiež v záujme potlačenia vojny v polícii.

Nové pravidlá urobili z ministra de facto veliteľa polície. A z policajného prezidenta urobili tajtrlíka. Asistenta ministra. Mikulec mohol šéfa polície kedykoľvek odvolať. Hoci aj bezdôvodne. A potom mohol do sekundy rozhodnúť o novom policajnom prezidentovi.

Následky boli pomerne divoké. Skutočným šéfom v polícii nebol politický externista Mikulec, ale jeho šéf Matovič. Políciu ovládli Matovič spolu so špeciálnym prokurátorom Lipšicom – a s ich ľuďmi v NAKA okolo čurillovcov.

Hamran mal celý čas dve možnosti. Poslúchať a plniť úlohy (vrátane tých sporných krátko pred voľbami). Alebo riskovať, že bude kedykoľvek vymenený. Vybral si tú prvú. Stal sa prominentnou postavou „našich ľudí“ v modrom. Pôvodne bol pod ochranou Matoviča a Lipšica. Neskôr bol pod ochranou prezidentky a jej premiéra Ódora.

Keď si Obyčajní pretlačili nové kovbojské pravidlá pre políciu, tí bystrejší namietali, že to bude dvojsečná zbraň. Minister vnútra ovešaný rozsiahlymi právomocami sa predsa nemusí volať Mikulec. Po voľbách by sa mohol volať inak. A políciu by potom mohol ovládnuť vo vojenskom štýle – do dvoch hodín od nástupu do funkcie.

Matovič a jeho ľudia námietky zhodili zo stola. Vtedy, v roku 2021, boli presvedčení, že návrat Ficovej vlády je nemožný. Polícia mala byť tvrdo podriadená Obyčajným a plneniu ich sľubov. Tak, aby OĽaNO uspelo aj vo voľbách 2024.

Čiastočne im to vyšlo. NAKA pred voľbami ohlasovala jednu akciu za druhou. So sériou razií a zadržaní, ktoré mali ukázať, ako vláda plní to, čo sľubovala. Ušlo im však pár detailov. Voľby boli predčasné. A ovocie NAKA nezbierala dosluhujúca vláda Obyčajných. Pretože Obyčajní sa rozpadli a prezidentka Hegera – lídra novej strany – stiahla z ihriska a poslala do sprchy.

Výsledky boli svojrázne. Kolaps vlády a rozpad Obyčajných na dve strany prispeli k predčasnému návratu Fica a Pellegriniho. A nové pravidlá pre políciu prispeli k tomu, aby minister našiel na stole mimoriadne silnú zbraň. A aby ju mohol okamžite a bez obmedzení chytiť do rúk.

Rozhodnutia Eštoka sa nám nemusia páčiť. No urobil to presne podľa návodu na použitie z roku 2021.

Jednoducho: strany bývalej koalície pred dvoma rokmi trpeli nedostatkom predstavivosti.

Dag Daniš

Zdroj: Štandard – Čistky v polícii? Kyjak v ruke Eštoka vyrobili Obyčajní