Eduard Chmelár: ZOPÁR SLOV O HNUTÍ HAMÁS

Eduard Chmelár: ZOPÁR SLOV O HNUTÍ HAMÁS

Eduard Chmelár: ZOPÁR SLOV O HNUTÍ HAMÁS 620 330 Mr Hyde

Izrael sa dnes uchýlil k opatreniu, ktoré si nedovolil doteraz nijaký civilizovaný štát v moderných dejinách. Rozhodol sa, že nebude vydávať víza žiadnym predstaviteľom OSN. Ako prvému odmietol udeliť víza námestníkovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martinovi Griffithsovi. „Prišiel čas dať im lekciu,“ vyhlásil izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan. Považujem to za diplomatický škandál, aký nemá obdobu. Izrael potvrdil, že dlhodobo ignoruje medzinárodné právo a mentálne je niekde na úrovni najhorších psychotických diktatúr. Čo tak rozčúlilo Izrael, že sa načisto opustil a prestal rešpektovať elementárne diplomatické zvyklosti?

Generálny tajomník OSN António Guterres na svojej sociálnej sieti napísal, že útoky Hamásu nemôžu ospravedlniť snahy o kolektívne potrestanie palestínskeho ľudu. Správanie Izraela v oblasti Gazy označil za jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva. „Nič nemôže ospravedlniť úmyselné zabíjanie, zranenia a únosy civilistov – alebo odpaľovanie rakiet na civilné ciele,“ dodal. Navyše, priamo na pôde Organizácie spojených národov vyhlásil, že útok Hamásu na Izrael sa neudial „vo vákuu“ a že bol reakciou na obdobie „56 rokov dusivej okupácie“.

Antóniovi Guterresovi za tieto slová ďakujem. Nepovedal nič iné než to, čo žiadame od šéfa svetovej organizácie: aby dohliadal na rovnaké pravidlá a rovnaké práva pre všetkých ľudí na Zemi. Izrael nie je výnimkou a ak sa zdráha prijať pravidlá hry, malo by ho to diskvalifikovať zo svetového spoločenstva. Momentálne však reaguje skôr ako gangster, ktorý vydiera a kladie si podmienky. Na takéto vydieranie by však svet nemal pristúpiť. Ešte ostrejšie ako Guterres sa vyjadril turecký prezident Erdogan. Ten vyhlásil, že Hamás nie je teroristickou organizáciou, ale skupinou bojovníkov za slobodu, ktorí bránia svoju krajinu. Podobný názor dlhodobo zastáva aj jeden z najvýraznejších izraelských historikov Ilan Pappé, ktorý obhajuje tézu, že Hamás je oslobodenecké hnutie, a to hnutie legitímne. S takouto definíciou mám do istej miery problém, pretože národnooslobodzovací boj nezahŕňa útoky na civilistov. Medzinárodné normy prisudzujú Palestínčanom právo na odpor, vrátane ozbrojeného boja, ale vraždenie civilného obyvateľstva je za každých okolností vojnovým zločinom. V tomto smere sa Hamás poslednými útokmi zdiskreditoval bez ohľadu na to, že Izrael pácha vojnové zločiny ešte v brutálnejšej miere.

Zlý imidž Hamásu by nám však nemal brániť v tom, aby sme vysvetlili príčiny jeho vzostupu serióznejším spôsobom ako jeho povrchným až propagandistickým zaradením medzi teroristické organizácie. Názov „Hamás“ je arabskou skratkou pre „Hnutie islamského odporu“. Samotné slovo „hamás“ znamená „nadšenie“. Vzniklo v Egypte v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia z miestnej odnože islamského fundamentalistického hnutia (dnes zakázaného) Moslimského bratstva. Pôvodne sa zrodilo ako charitatívna a vzdelávacia organizácia, ale v priebehu prvej intifády (palestínskeho povstania) sa po roku 1987 transformovalo na politické hnutie. Od svojich začiatkov bojuje na viacerých frontoch: proti Západu, proti Izraelu, proti Palestínskej samospráve i proti Egyptu. Keď sa Hamás na konci osemdesiatych rokov vynoril, jeho hlavným súperom bolo hnutie Fatah, zakladajúca a najvplyvnejšia zložka Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Lenže keď Arafat pristúpil na dohody z Osla, v rámci ktorých sa vzdal 78 percent pôvodnej palestínskej vlasti, Fatah stratil podporu Palestínčanov. Tým skôr, že Izrael ani tie dohody nevýhodné pre Palestínsku samosprávu nechcel plniť. Kým Fatah je sekulárne národné hnutie so silnými ľavicovými prvkami, ktoré uprednostňuje demokratický štát pre všetkých, Hamás je založený na dogmách politického islamu a nekompromisne požaduje stiahnutie Izraela zo všetkých okupovaných území – až potom pristúpi na mierové rokovania.

To však ani zďaleka nie je jediný dôvod, prečo v parlamentných voľbách Palestínskej samosprávy v roku 2006 presvedčivo zvíťazil a prevzal moc v Pásme Gazy. Jednak jeho popularita rapídne vzrástla vďaka zásadnej úlohe, ktorú zohral pri druhej intifáde po roku 2000, v ktorej bránil pozície palestínskeho ľudu principiálnejšie. No predovšetkým, Hamás si získal srdcia mnohých Palestínčanov rozsiahlymi sociálnymi programami a vďaka neschopnosti skorumpovaného Fatahu podporovaného Západom nájsť riešenia pre každodenné útrapy obyvateľov sužovaných okupáciou. Islam im v tomto smere zabezpečoval nielen útechu, ale aj premyslenú sieť charity a svojpomoci. Hamás zapustil hlboké korene v palestínskej spoločnosti najmä vďaka svojej poctivej snahe uľahčiť život obyčajným ľuďom tým, že im poskytol školy, nemocnice a sociálne zabezpečenie, že bol ochotný dôsledne sa postaviť na odpor okupácii, že na rozdiel od Fatahu vždy jednoznačne a pevne trval na návrate palestínskych utečencov z roku 1948. Napokon, prezident Mahmúd Abbás sa sám vzdal vlastného nároku na návrat do rodného Safedu. Vznikla tak paradoxná situácia, že vedenie Palestínskej samosprávy na čele s prezidentom Mahmúdom Abbásom vytlačené na Západný breh Jordánu má síce podporu Západu a Izraela, nie však samotných Palestínčanov.

Je preto namieste uzavrieť, že izraelská vláda urobila všetko pre to, aby palestínskemu ľudu neostalo nič iné ako odovzdať všetku svoju dôveru a voličské hlasy jednej radikálnej skupine. Nielen svojou drsnou okupáciou a neznesiteľným apartheidom. Ale aj tým, že na začiatku činnosti Hamásu mu Izrael poskytol pomoc, sľúbil mu rozšíriť vplyv a veril, že vďaka jeho charitatívnej činnosti a vzdelávacím programom bude mocenskou protiváhou sekulárnemu Fatahu. Izrael totiž v tomto období považoval sekulárne národnooslobodzovacie hnutia (podobne ako USA či Veľká Británia) za najhoršieho nepriateľa Západu, a preto poskytoval podporu islamistom. A tak musím uzavrieť, že Hamás bol do značnej miery výtvorom Izraela. A na týchto faktoch nezmení nič tým, že bude trestať predstaviteľov svetovej organizácie za ich pravdivé a jasnozrivé slová. Zmeniť môže len svoju politiku voči utláčanému palestínskemu ľudu. Jeho vyčíňanie v Pásme Gazy je neprijateľné a musí sa zastaviť. Len počas včerajšieho najvražednejšieho dňa zahynulo viac ako 700 ľudí. 15 z 35 nemocníc je mimo prevádzky. Dosiaľ tam zahynulo vyše 6000 ľudí, z ktorých tretinu tvoria deti. Za dva týždne ich zavraždili štyrikrát toľko ako za rok a pol na Ukrajine! Toto sa nedá ničím ospravedlniť. Chvastať sa tým, že dostali „niekoľko desiatok“ bojovníkov Hamásu a ako „vedľajší produkt“ tohto besnenia zavraždiť tisíce civilistov?? DOSŤ!!!

P. S. Zajtra (vo štvrtok) o 18.00 hod. je na Hodžovom námestí v Bratislave tichý protest proti neutíchajúcemu vraždeniu a proti mlčaniu našich najvyšších predstaviteľov.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.