QUO vadis slovenské školstvo?!

Slovenské školstvo je dlhodobo v zlom stave. Podarí sa to zmeniť novej vláde? Dnes sme sa porozprávali s Adrianou Kráľovou – občiankou v politike. Vo voľbách jej na kandidátke strany SNS patrilo čislo 129.

Zhrnutie svojho úsilia opísala v tomto statuse:

Zdroj: https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid…

Ako nie politička, ale ako občianka, dokázala naozaj spraviť skvelý výsledok. Ľudia jej dali dôveru a prekrúžkovali ju o 105 miest vyššie, hoci na NRSR to nestačilo (2262 hlasov, 24.tá v celkovom poradí podľa počtu hlasov, z toho 6.tá žena).

Jej agendou je hlavne školstvo a svojím programom pre školstvo, ochranu rodiny a práv detí, podpore vidieka a sebestačnosti ľudí naozaj zaujala.

Adriana, aké boli Vaše pocity v nedeľu nad ránom, keď ste sa dozvedeli, že ste to dokázali a strana SNS prekročila 5% kvórum?

Bola som veľmi šťastná. Skutočne. Mala som to v tvári. Vidno to na fotografiách z volebnej noci. Dosiahli sme to, prečo som prišla pomôcť. Slovenská národná strana dosiahla volebný výsledok, ktorý prekročil 5%. Môj osobný volebný výsledok som komunikovala priamo na ústredí aj s Romanom Michelkom a inými kolegami, ktorí mi vyjadrili uznanie. Do politiky som išla najskôr pomôcť, ale mala som aj vlastnú tému a obrovskú vnútornú motiváciu – pomôcť deťom v školách a pokúsiť sa akýmkoľvek spôsobom implementovať do reality moje návrhy ohľadne školstva.

Čo na Váš výsledok hovoria Vaši blízki?

Blízki hodnotili môj výsledok ako úspech. Niektorí fanúšikovia nie sú však spokojní. Je to tak 50/50 – urobila som si aj prieskum. Volili predovšetkým môj ambiciózny program pre školstvo, ktorý túžia, aby sa naplnil. Preto vznikajú rôzne iniciatívy na moju podporu a ľudia píšu dokonca na ústredie podporné listy. Vzniká tak verejný tlak, čomu sa nečudujem, pretože je tu dlhodobo spoločenská objednávka na zmeny v školstve, ktorá tu bola ešte dávno pred pandémiou. Štátna klasická škola neposkytuje totiž v súčasnej dobe rodičom to, čo od modernej školy očakávajú. Tento spor medzi predstavami a realitou v školstve spôsobuje odliv žiakov do alternatívnych škôl, či domáceho vzdelávania. Môj program tieto spory vyrovnáva. Nie každý rodič má peniaze na drahé školné, alebo si taktiež nemôže dovoliť na úkor produktívneho času dňa vzdelávať dieťa doma. Pritom z Ústavy Slovenskej republiky je jasné, že vzdelanie je zadarmo. Celkom to tak nie je. Každé dieťa má právo vzdelávať sa v jeho najlepšom záujme, aby bolo šťastné (Pozn. Názov programu: Šťastné dieťa: potrebujeme novú školu).

Čomu sa profesne venujete?

Som vyštudovaná pedagogička. Témam detí od narodenia až po školské lavice sa venujem presne 14 rokov. Na túto tému nahliadam komplexne, s dôrazom na odbornosť, či vlastné skúsenosti ako matky 3 detí.

Akú sú Vaše očakávania do budúcnosti? Ministrom školstva sa pravdepodobne stane nominant Hlasu – Tomáš Drucker. S ohľadom na Váš veľmi dobrý výsledok, rozprávali ste sa s pánom Dankom – predsedom SNS o možnostiach krížovej kontroly na MŠ SR na úrovni štátnej tajomníčky? Aká je Vaša predstava o pozícii na úrovni štátu, v ktorej by ste si vedela predstaviť, že budete prínosom?

Aby som naplnila moju vnútornú motiváciu, ušľachtilý cieľ a program pre školstvo – pomôcť deťom v školách, moje očakávanie je predovšetkým dostať šancu venovať sa tejto téme z pozície, kde to bude ako tak možné. Myslím si, že doteraz tu boli reformy školstva čisto politické. Poďme niečo robiť a vo výsledku to robí zmeny, ktoré neprinášajú progres, ale ďalší úpadok v školstve. Netúžila som stať sa ministerkou školstva, hoci aj tu bol silný verejný názor na túto pozíciu, pretože si myslím, že človek sa musí profilovať postupne. Avšak funkcia ako minister, či štátny tajomník sú vysoké politické funkcie, ktoré sú buď dávno dopredu dohodnuté, alebo idú na ne persóny, ktoré sú špičkami politických strán (manažéri, alebo častokrát ľudia mimo odboru). V skutočnosti som občianka v politike, preto tento scenár bol nereálny. Nie sú na mňa napojení oligarchovia, stále nie som súčasťou štruktúr strany, ale mám vás ľudí. Veľmi si vážim, že máte vysokú dôveru voči mne. Myslím si, že som napriek všetkému v nevýhodnej pozícii. To, čo viem ľuďom sľúbiť je, že zabojujem zo všetkých síl minimálne o odbornú riadiacu pozíciu na Ministerstve školstva, z ktorej budem vedieť aspoň čiastočne začať napĺňať jednotlivé body programu. S predsedom strany Andrejom Dankom by som sa mala v tejto veci stretnúť. Ľudí môžem ubezpečiť, že sa snažím v ich zastúpení byť vo veci asertívna od začiatku októbra.

Váš názor na túto myšlienku?

Na prvom mieste by mala byť výchova a až potom vzdelanie.
Raz jeden profesor napísal na tabuľu číslo 1 a pri pohľade na študentov vysvetlil: „Toto je vaša ľudskosť – najdôležitejšia hodnota v živote.“
Potom pridal 0 k číslu 1 a povedal: „A toto sú vaše úspechy, ktoré v kombinácii s ľudskosťou zvýšili vašu hodnotu 10-krát.“
Pridal ešte jednu 0: „To je skúsenosť, čo je už 100 a opäť stúpla vaša hodnota“
A potom pridal úspech, lásku a zodpovednosť.
„Každá pridaná 0 zušľachťuje človeka“, povedal profesor.
Zrazu vymazal číslo 1, ktoré stálo na začiatku.
Na tabuli ostali nezmyselné nuly.
Profesor povedal: „Ak sa nebudete správať ako ľudia, nech urobíte čokoľvek, tak zostanete nulou.“

Je to nádherná myšlienka. Ako prvé mi napadlo, že píšete o politike, po ktorej túžim. Ďakujem za to. Aj mojím krédom je ľudskosť na prvom mieste. Ako druhé mi napadlo, že by som túto myšlienku sama písavala žiakom na tabuľu.

O školstve bez ideológie ste písali aj v svojom programe. Zachytili ste aj reálne prípady kedy ideológia vstupovala do výuky? A čo také prednášky politicky zainteresovaných ľudí na školách? Pred voľbami známa vec, ktorú robila strana PS.

Samozrejme, že som to zachytila. Politika na školách je v podstate zákonom zakázaná. S mojimi troma deťmi sa denne učievam a môžem s čistým svedomím povedať, že učebnice sú plné ideológie a nezmyslov. Sama som riaditeľovi a zriaďovateľovi školy v našom meste zaniesla množstvo takýchto ukážok. Možno som o tom toľko nepísala, o tej priamej činnosti v regióne, ale pôsobila som verejne predovšetkým priamo na školské inštitúcie, zverejňovala otvorené listy a kontaktovala Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. To bola mravenčia práca, ktorú nikto nikdy nedocení, pretože politici pracujú inak – veľa hovoria a slová sú častokrát viac ako činy. Ja to mám naopak. Vystihujú ma predovšetkým činy, nie slová. Vďaka Bohu za túto moju cestu, na ktorú som sa odhodlala. Možno to dokážeme nakoniec. Čas ukáže . Teším sa potom na nasledujúci rozhovor. V tejto chvíli si prajeme, aby sa uskutočnili naše zámery. Výsledok budem brať s pokorou. Takto by sme mohli tento rozhovor nateraz ukončiť.

Adriana, ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a držíme palce.