Septembrové parlamentné voľby dali ľuďom na Slovensku šancu na návrat normálnych pomerov v štáte. Najvyšší čas lebo to, čo tu bolo, sa čoraz viac na míle vzďaľovalo od čo i len zdania normálnych pomerov.
Demokracia nie je len právo voliča ísť raz za štyri roky voliť, je to predovšetkým právo občanov na to, aby sa vládnuca väčšina nevyvyšovala nad menšinu spôsobom, že sama seba arogantne nazve demokratickou a menšinu a všetkých, ktorí s tou menšinou sympatizujú a volili ju vysmieva, dehonestuje a uráža označeniami mafia, fašisti, dezoláti, hlúpe ovce a podobne. To sa tu dialo celých tých zvrátených tri a pol roka za aktívnej asistencie hlavných médií, časti hereckej obce a osôb z najrôznejších politických mimovládnych skupín, navzájom prepojených, personálne previazaných a bezohľadne urážajúcich akéhokoľvek názorového protivníka, ktorý si dovolil vyjadriť svoj názor. To nie je žiadna demokracia, je to jej žalostná pokrivená karikatúra, ktorá, ak by to pokračovalo, skĺzla by do totálnej politickej a názorovej diktatúry so všetkým, čo by to so sebou prinášalo.
Právo na slobodu slova…. prosím vás, aké právo ak si ho nedovolia bez strachu pred pomstou a mediálnou a politickou šikanou využiť slobodne ľudia, ktorí ešte nedosiahli dôchodkový vek a majú zamestnanie, odkiaľ ich za verejne vyjadrený názor môžu kedykoľvek vyhodiť a zostanú bez prostriedkov platiť účty a živiť seba a svoju rodinu. Sloboda slova a demokracia nemôže existovať tam, kde sa na vládu prepojené skupinky ako samozvaní arbitri prehlásia za strážcov jediného povoleného názoru, metodicky zbierajú po internete organizovaným spôsobom informácie a chrlia zoznamy ľudí, ktorých treba za názor označkovať, vyradiť zo spoločnosti alebo ich aspoň odtlačiť za jej okraj, diskreditovať a verejne pranierovať na dennej báze. To nie je žiadna sloboda, to je návrat do päťdesiatych rokov minulého storočia, ako to vo včerajšom rozhovore konštatoval skvelý herec Jozef Šimonovič v alternatívnom médiu, v ktorom okrem iného upozornil, že byť penzistom znamená byť aspoň ako tak slobodným lebo dôchodcu nemožno odnikiaľ za názor vyhodiť tak, ako zamestnaného človeka. Koľkí by si dovolili vyjadrovať verejne svoj názor pod vlastným menom, ak by neboli penzistami a strachovali by sa o chlieb svoj každodenný v práci? Keď som bol zamestnaný v bratislavskej Kancelárii Národnej rady SR, ani by som si teraz nepípol lebo by som za mimo pracoviska vyjadrený názor automaticky na hodinu letel. Iba sa skrývať pod pseudonymom a nickom. Kašlem na takú „demokraciu“ bez vlastnej tváre a bez práva na vlastné meno! Aspoň dôchodcom nemohli zavrieť ústa, a boli to určite aj seniori, kto vo významných počtoch povedal vo voľbách dosť, takto sa tu žiť nedá a nebude, nech „progresívci“ hoc aj puknú od zlosti! A oni pukajú, veď to vidíte.
Keď som sa včera vracal autom z nákupu v meste, odrazu mi to dva týždne po voľbách za volantom došlo…. naraz som si uvedomil, že je chvalabohu koniec obáv, že sa mi cez plece „veľký brat“ díva na to čo robím, čo hovorím a píšem a že si o mne nejakí zákerní chumaji vedú záznamy. Občania, už sa nemusíte báť! Prišla sloboda, už vás vláda nebude značkovať a vyraďovať z obehu ako dezolátne nepodarky na odkliknutie do koša! V meste som totiž mal pocit, že odrazu vidím úplne iné tváre – vidím usmiatych a slobodných ľudí, ktorým spadol po voľbách kameň zo srdca. Áno, je to cítiť dokonca aj v mojom malom meste v obchodoch a na ulici, minimálne tu na Kysuciach, kde SMER-SSD dostal bezkonkurenčných 38% hlasov. Neviem ako v Bratislave, ale sem jednoznačne zavial čerstvý vánok slobody a nádeje. Nie iba tej papierovej slobody, zakotvenej v Ústave štátu, ale skutočnej. Bol najvyšší čas. Aj ja mám lepšiu náladu, hlavne keď vidím tie pretiahnuté tváre „progresivcov“.
A nemýľme sa, vráti sa nám sem aj právny štát – nie s pomstou, iba so spravodlivým účtovaním s tými, ktorí ho týrali a prznili horšie, ako keď pedofil znásilňuje v prítmí dieťa!
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.