Pri zostavovaní vlády sledujeme zvláštny úkaz. Ešte pred zoznamom nových ministrov tu máme čierne zoznamy. Opozícia, médiá a progresívni aktivisti sa hrajú na lovcov démonov a zverejňujú zakázané mená. Ukazujú prstom, kto nesmie byť vo vláde. Túto čudnú hru odštartovala prezidentka.
Zuzana Čaputová pred týždňom v televízii Markíza varovala, že môže blokovať niektoré návrhy na ministrov. Konkrétne: ak by prišiel návrh na vymenovanie ministra vnútra, ktorý by bol trestne stíhaný, mala by s tým problém. Zrejme narážala na ľudí ako Tibor Gašpar.
Bol to výborný príklad. Gašpar je stíhaný za zneužívanie moci, má blízke väzby na stíhaných oligarchov (bödörovcov) a jeho prípadný rozbeh na ministra vnútra by mal byť neprijateľný. Aj za cenu konfliktu prezidentky s ústavou a víťazom volieb. To sedí.
Na dvihnutom prste prezidentky však nesedia dve iné, podstatnejšie veci.
Po prvé, dobrý príklad s prísnymi pravidlami (a Gašparom) si prezidentka pokazila v júli. Ukázala, že jej politika je pokrytecká. A skrivená dvojakým metrom.
V júli prezidentka vyprevadila z vlády ministra vnútra Šimka. Dôvod: ministrovi sa nepáčilo, že do vedenia inšpekcie nastupuje trestne stíhaný Pavol Ďurka. Prezidentka s premiérom ministra vnútra vykopli z vlády. Aby stíhaní čurillovci hladko obsadili vedenie inšpekcie (ktorá ich stíha).
Odvtedy krásne pravidlá a príklady tohto druhu, ktoré zrazu spomína prezidentka, akosi krívajú.
Po druhé, predbežné výhrady prezidentky k zloženiu vlády sú sporné aj ústavne. Slovensko je štát s parlamentnou demokraciou. Kto vyhrá voľby a získa parlamentu väčšinu, ten vládne. A za vládnutie sa zodpovedá parlamentu. Nie prezidentke.
Prezident môže vstupovať do politiky premiéra len v mimoriadnych prípadoch – a viac menej symbolicky. Jeho úlohou nie je kádrovať ministrov alebo blokovať návrhy na zloženie vlády. To je predsa zodpovednosť premiéra a parlamentnej väčšiny.
Ak Zuzana Čaputová vopred avizuje, že môže blokovať niektoré mená, ide tým za hranu svojich právomocí. A podpisuje sa pod chorý jav: čierne zoznamy „neprijateľných“ sú na stole ešte predtým, ako zástupcovia parlamentnej väčšiny doručili prezidentke dohodu o novej vláde.
Asi netreba dodávať, že progresívne médiá a aktivisti (posmelení prezidentkou) tým idú proti demokratickým pravidlám. Teda proti výsledkom volieb, respektíve proti zástupcom parlamentnej väčšiny, ktorí majú právo zostaviť vládu.
Jedna vec je kritizovať nominácie do vlády. To je užitočné. Druhá vec je žiadať prezidentku, aby ich zablokovala. A to je zvrátené.
Navyše, autori čiernych zoznamov robia tie isté fauly ako prezidentka. Ukazujú pokrytectvo a dvojaký meter.
Príklad: Tomáš Taraba (z poslaneckého klubu SNS) je vraj vo vláde neprijateľný, pretože je fašista a vystupuje agresívne. Jedno aj druhé je výmysel. Taraba nikdy nepodporoval fašistickú politiku alebo rétoriku. Ak sa niečím previnil, tak len tým, že sa hlásil ku konzervatívnej a národnej politike. A to, aspoň zatiaľ, nie je trestné.
Pokiaľ ide o jeho údajnú slovnú agresivitu, aj tam sú lovci hláv a inkvizítori celkom mimo. Taraba sa, tak ako tí z druhej strany, zradikalizoval. Áno, kritizoval pandemické opatrenia – ktoré sa ukázali ako prehnané. Áno, bojoval proti nápadom na povinné plošné očkovanie – ktoré sa napokon ukázali ako totálny nezmysel.
Popri tom sa však Taraba nikdy neznížil k takej agresivite a hrubosti, akú predvádzali ministri Naď alebo Káčer, ktorí nadávali ľuďom do zberby, chrapúňov, podliakov a luzy.
Pokiaľ ide o otázku jeho kvalifikáciu na účasť vo vláde – tá je určite násobne vyššia, ako bola kvalifikácia ministerky Remišovej (Za ľudí) alebo ministra Gröhlinga (SaS).
Mimochodom, akékoľvek pokusy prebíjať výsledok volieb výhradami k schopnostiam víťazov sú bezpredmetné. Aspoň od volieb 2020, keď sa stal predsedom vlády Igor Matovič. Psychicky labilný človek, ktorý si pod pojmom riadenie predstavoval odrážadlo. Alebo facebookové dekréty…
Mala ho prezidentka po voľbách 2020 blokovať? Alebo mala blokovať nomináciu neskúseného Hegera na ministra financií? Určite nie. Voliči rozhodli. A víťazi volieb, ktorí zastupujú parlamentnú väčšinu, si zaslúžia šancu. Potom je na nich, či v nej obstoja, alebo predčasne zhoria.
Demokracia má okrem výhod aj riziká. A tie sa nedajú predbežne amputovať.
A už vôbec nie cez čierne zoznamy z dielne skupín, ktoré prehrali voľby.
Dag Daniš
Zdroj: https://standard.sk/468573/z-varovania-prezidentky-krici-pokrytectvo
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.